LẠUṚIẠ

Iń bạń ńel akada

East India Company aḱ harket́,

Bạń ńel akada iń

Pakistani aḱ saset́.

Ńeledaiń kombṛo baṭpaṛ,

Lạṭkuṭạ aḱ karbar;

Capeḱ kan hirkhạ bo̠to̠r ruṕ.

Iń do̠ bạń ńel akada

Sidu-kạnhu aḱ lạṛhại.

Ńel akadạń nãwã bạhu-jãwãeaḱ

Bańcao lạgit́ lo̠lo̠-setoṅ kạmi.

Iń do̠ maraṅ kipisạ̃ṛ hoṛko são

Oprom cinhạu bạnuńa

Oprom cinhạu menạń

Nalha tumạl nacar

Kạmi bańcao kurumuṭu

Hor̠ko são.

Ekal nãwã bidạu

Samkasạṭi são.

Ado iń do

Lạuṛiạ baṅdo Ạuṛiạ.




Mn.Draupadi Murmu Aḱ Noa Ge̠l Goṭen  Kho̠bo̠rpe Baḍaea?

Bharot disom reaḱ Nagamre ńutum o̠lentaea Mn. Draupadi Murmuaḱ. Cedaḱje santal maejiu hisạbte jo̠to̠ khon kạṭić umerre President hisạbte ekraṛe hataokeda. Draupadi Murmu do turui gel pon (64) serma umerre Bharot disom reaḱ maraṅ hudạrey duṛuṕena. Bharot disomre pạhil dhao santal maejiu President duṛuṕaḱre duṛuṕente Baṅgladismren ạdibạsi santal hoṛko bogeteko rạskạyena. Baṅgladisom reaḱ Chapanawabgonj,Dinajpur selet́ ado̠m ado̠m ṭhạ̃ire tumdaḱ ṭamaḱ, tirio, banamante eneć sereńante goṭa aḍepase ko andoṛket́a. Metaḱme rạskạ ataṅ daram sabha ko hoe ocokeda.

Rạskạ ataṅ daram michil se akhṛa re Baṅgladisom reaḱ Utạrboṅgo Adibasi Forum (UAF) ren sadharon sompadok Adv.Probhat Tudu do Baṅgladisomren sarkar ṭhen mõṛẽ goṭen kho̠jo̠ḱaḱe do̠ho̠keda. Nonkae menkeda, je̠,  Baṅgladisomte hijuḱ lạgit́ bharot disomren nawa president nẽotaye hoyoḱa ar je̠mon do santal selet́ eṭaḱ eṭaḱ ạdivạsi bahal kạmiạko (protinidhi) ko sãoe ńapamoḱ nonkan bebosthae hoyoḱa.

Delabon baḍaelege Bharot disomren nãwã president babotre-

  1. Draupadi Murmuaḱ ńutum e̠ho̠ṕre Draupadi do̠ baṅ tahẽ̠lena. Uniaḱ ńutum do̠ho hoelena Puti. Tayomte aćren iskul mahasoe aćaḱ ńutum registration o̠kte̠ do̠e do̠ho̠keda Draupadi. Un khonaḱge puti do̠e hoyena Draupadi, ar mucạt́re bharo̠t disạmren President (Rasṭropati).
  2. Draupadi Murmuaḱ gharońj pạris do̠ Ṭuḍu tahẽ̠kana. Iskul ar kolej rehõ̠ noa pạrisgey beohar tahẽkana. Bapla tayo̠m aćaḱ paris bo̠do̠lkate jãwãeaḱ Murmu pạris beohare e̠ho̠ṕket́a.
  3. Draupadi Murmuaḱ janam oṛaḱre June cando habić bijil bạti (Current) do̠ baṅ se̠ṭe̠rlena. Draupadi president hoe tayo̠m Indian Express kho̠bo̠r kagojre “Rajo̠sṭipotiaḱ oṛaḱ bijli bạnuḱa” noa muṭhante mit́ report (so̠mbad) chapa so̠do̠rena. Ona kho̠bo̠r goṭa disạmre ḍamḍheyena. President jitạu reaḱ as teraente ạḍi usạrage uniaḱ ato disạmre bijliko ạgukeda. Noa lãhã uniaḱ ato disạm mobail charge lạgit́ ạdepase ato calaḱ hoyoḱa.
  4. Kạṭić re re̠ṅge̠ć são lạṛhạikate uniaḱ umer khemaoakana. Oka katha uni bin hirińte ạḍi algategey lại so̠do̠rkada. President hoe tayo̠m lại so̠do̠r kathare uniey me̠nkada, “Bharo̠t disạm reaḱ rajo̠sṭipoti hoe disạm reak̕ jo̠to̠ re̠ṅge̠c̕ ho̠ṛkoak̕ jitkarkana. Uniak̕ rajo̠sṭipoti hoe pormandae Bharo̠t disạmren re̠ṅgẹć ho̠ṛ khạli kukmu do̠ bako ńẽla, men̠khan ona hõ̠ko purạo daṛeaḱa.
  5. Draupadi Murmu do̠ Bharo̠t disạmren pạhil President, okoeak̕ janam do̠ bharo̠t disạmaḱ sadhin tayo̠m. Drupodi Murmu ạḍi bilomrey he̠c̕katey rajạrise lekate ạḍi namḍaḱe tearkeda. 49 umạrre rajnitire he̠ćkate uni 64 serma umerre presiden-e hoeakana.
  6. Lil ar araḱ roṅ reaḱ oka sạri hoṛoḱkate Draupadi Murmu ekraṛe hataoket́, ona do̠ santalkoaḱ tite tearakana. Bharo̠t reaḱ aema kho̠bo̠r kago̠jko me̠neda, noa reaḱ go̠no̠n mit́ hajar kạuḍi cetan baṅ hoyoḱa.
  7. Bharo̠t reaḱ President bhoṭre 64% bhoṭey ńamkada Draupadi Murmu. Uni Uttar Pradesh ar Maharastra kho̠n jạsti bhoṭe ńamkada. Hahaṛa lekate birud do̠lren 17 go̠ṭe̠n MP ar 125 go̠ṭe̠n MLA reaḱ bhoṭe ńamakada.
  8. 1958 serma reaḱ 20 June bharo̠t disạm reaḱ mayurbhuńj raj reaḱ uparbeda atorey janamlena. Ilạka reak̕ iskul ar kolejrey paṛhaolena. Tayo̠m Ram Debi kolej kho̠ne paṛhaoe cabaleda. Urissa reaḱ sarkari office re keranik lekatey kạmiet́ tahẽkana Noa o̠kte̠ uni Bankrey kạmi Sam Charan Murmuye baplakedea.
  9. Rajniti lekatey usrạulen (Success) rehõ̠ apnar jionre duk kosṭorey tahẽ̠kana. Aćren barea koṛage kạṭić o̠kte̠kin go̠ćlena tayomte ać jãwãe hõ. Aćren mit́ kuṛi menaea, uniaḱ ńutum itishree Murmu. Okoe do̠ Bankrey Nukriet́kan.
  10.  Urissa raj reaḱ rajnitite he̠ćlaha uni do̠ iskulre mahasoe lekate jione e̠ho̠ṕleda. 1997 sermare uni Bharatiạ Janata Party rey joraolena. Noa tayo̠m MLA se Minister lekate dayike rey tahẽ̠kana. Uni do̠ BJP ayurić Do̠l ( NDA National Democratic Allianceren Candidate -e tahẽ̠kana. 25 July President hisạbte ekraṛ hatao laha Jharkhanḍ ạdibạsi rajren Governore tahẽ̠kana.  Draupadi Murmu President hoe tayom Bharo̠t disạmren Priminister Modiey Tweet keda,  Bharo̠t disạm nagame tearkeda (india Scripts History)




Sarhao Ar Johariń Emaekana President Mn.Draupadi Murmu

Bharot disom ge̠l mõṛẽić President hisạbte Draupadi Murmu bachao ocoyena. President vot re ać so̠nmuk se ultạ teṅgolen Yashwant Sinha bhagao kate President hudạre duṛuṕena. Nuiaḱ jitkạrte ạdibạsi santal ko, adibạsiko ar jo̠to̠ lekan neṅghao ocoḱkan hoṛko bogeteko rạskạḱ kana. Baṅgladisomren santal ar ạdibạsi ko 22 July Dhaka reaḱ soṅsod samaṅre mit́ṭen rạskạ ataṅ daram sabha ko hoe ocokeda. Noa rạska sabhare adibạsi santal akoaḱ lae-lekcar, metaḱme tumdaḱ ṭamak, tirio banam ante bogeteko eneć sereńkeda ar galmarao akhṛako hoe ocokeda.

Rạskạ ataṅ daram sabha re Maraṅ montri ṭhen nehõr ko dohokeda –

Maraṅ montri Sekh Hasina jemon noa disom hijuḱ lạgit́e nẽotaye. Ar Baṅgladisome hijuk ́te abokoe hiri idibon.

Utạr nakha jilạ Gaibandha ren santalko hõ rạska ataṅ sabha ko hoe ocokeda. Sạṅgiń disom Moyurbhoṅgo jilạ ren mit́ maejiu sanamko udgạu are go̠ro̠bket́bona. Okoeaḱ bulạnite hõ baṅa bickom rạskạte Gaibandha ren santal ko oḍoṅ akana. Ho̠ṛ hoponaḱ horoḱ bande, ãḱ ạpạ̃ṛi ante ona so̠ho̠rko ạcurakana. Ar Mn. Draupadi Murmu rạskạ ataṅ daram ar joharko emawadea.  Santal maejiu Bharot disomren maraṅ duṛuṕaḱre duṛuṕen do jãhãn kạṭić kạhniko leka do baṅ kana.

Baṅgladisom, Bharot, Nepal, Bhutan re santal hoṛko basoḱ kana.Nokoge sedae ren jạti-gosthi do. Sạdhin se bahbạhiạ hoṛko bar sae serma laha khonaḱ ko andolon ạguet́́ kana. Moṅgol Pandey 70 serma lahare 1784 semare apat Tilka Murmu (Majhi) pạhil santal hopon okoe do jumidar mahajonko birudre teṅgolen.Briṭish sasoniạko bin puchạute santakoaḱ bań ńeloḱkan duk kosṭo reaḱ kathako sodore kurumuṭukeda.Onate mucạtre Baba Tilka Murmu do ạḍi muskilre paṛaolena. Uni do Sadom são tol jonoṛaokate pherbaper ko ạcurledea. Ar mucạtre hoṛmore mãyãm ṭonṭaoente goćena. Noa do nagamre santalkoaḱ ạidạri hameṭre mit́ṭen cinhạ.Baba Tilka Murmu khon ehoṕkate Sidhu-Kạnhu, Chand-Bhairo, Fulojano Murmu, ar President Draupati Murmu do nagamiạre mit́ṭen gahtni akan ghoṭna kana. 25 July ekraṛ talate Draupadi Murmu do President hudạre duṛuṕena.

Pạhilte-Ạdibạsi santalko modre nuige pạhil president hisạbte ‘Raisina Hills’ bhobonte seṭer akana.

Dosaraḱ-Bharot phurgạl tayom janam akan unige pạhil president. 1958 serma reaḱ 20 June janam akana. 1947 serma reaḱ 15 August sạdhin se phurgạk jạhil 11 serma tayome janam akana. Niạ lahare tinạḱ President ko tahẽkan jo̠to̠ge 1947 serma lahareko janamlena.

Tesaraḱ-President hisạbte Draupadi Murmu ge jo̠to̠ kho̠n huḍiń president hisạte lekhayena. 1947 sermare Nilam Sonjeev Reddy ńutuman 64 serma 2 cando 6 din umerre president hisạbte bachao ocolena.Ar Draupadi Murmu do 64 serma 1 cando 8 din mathare president hisạbte bachaoena.

Ponaḱ-Bharot reaḱ nagamre pạhil dhao mit́ṭen cunsilor president hudạre duṛuṕena. Uni do 1997 sermare Rairangpur no̠go̠r ponchaet re caunsilor kate rajniti jione ehoṕleda.Inạ pe cando mathare bidhayo-e hoeyena ar Orissa reaḱ BJD-BJP bar dhapte sarkaraḱ dạyike manao akada.

Mõṛẽaḱ- Pạhil dhao Orissa khon President hiạbte bachaoena nagamiạre o̠lena. Ente niạ laharen jo̠to̠ President ko modre 7 goṭen ko tahẽkana dạkhin bharot ren, ar pạhil President Dr. Rajendro Prasad doe tahẽkana bihar ren.

Turuiaḱ-2000 sermare Jharkhad rajjo hisạbte ghosona tayom Draupadi pạhil rajjopal se president okoe aćaḱ hudạre bachao ocoakan niṭ akan oktere.

Eyaeaḱ- Draupadi Murmu do Do̠l ren bidhayok hoṛ goṛo ar saṅgaṛhãte emadea. Enḍete  Yashwant Sinha aḱ são baḱḍaeaḱ (bibek vote) jãhãn kạmire baṅ lagaolena.

1969 sermare congress candidate Sonjeev Reddy haparao V V Gerry jitạue lạgit́ Indira Gandhi noa bibek vote reaḱ tolob leda.

Baṅgladisomren santalko sisirjạuić ṭhen ko nehõrkeda jemon Draupadi Murmu bud ạkeltey perejete napaete disome ạyur. Onkate uni hotete sanam santal koaḱ supuluk ar khojoḱako ńamte aloko neṅghao ocoḱma.

Sunnasi budroho (1760-1800) khonaḱ (1946-47) dhạbićte amdaj 17 goṭen bidroho hoelena. Noako modre 1855 serma reaḱ santal bidroho mit́ṭen. Disom dulạṛ reaḱ udahoron do noa kana Maraṅ lạṛhạire 28 march santal- urao, aḱ-ạpạ̃ṛi ( archer) tutuń kan bạhni, Rangpur cantonment bạhni koaḱ ṭhikạna nisṭạnate beṛhae.Mucạt́re sisirjạuić ṭhen noań khojoḱ kana je, President hisạbte Draupadi Murmu napaete aćaḱ dạyike manao idima.




Baṅgladisomren Ạdibạsi Hoṛkoaḱ Soṅkha Lekha Lekate 16 Lakh 50 Hajar

Baḍaeabon je, calaoen June cando reaḱ 15 khon 28 tạrik hạbić goṭa Baṅgladisomren hoṛ lekha ar oṛaḱ lekha (jonosumari ar grihogonona)  ehoṕlena. Ado̠ ona lekha lekate Baṅgladisomren hoṛkoaḱ soṅkha 16 karoṛ cetan sodorena. Metaḱme 16 karoṛ 51 lakh 58 hajar. Ar noa modre baba hoṛ se koṛakoaḱ soṅkha do 8 karoṛ 17 lakh 12 hajar 824 . Ar maejiu ar kuṛi ho̠po̠nkoaḱ soṅkha do 8 karoṛ 33 lakh 47 hajar 206.

Nonḍe khon ńelena je, Baṅgladisomre he̠re̠l hoponko khonaḱ maejiukoaḱ soṅkha do ạḍitet́ ḍhergea. Ente lekhate ńamena disomren hoṛkoaḱ soṅkha 1.2% ḍherena. Cedaḱje 2011 serma reaḱ lekha lekate tahẽlena 1.37%. Nebetar jugre oloḱ paṛhao hoṛkoaḱ soṅkha 74.66%. Oka do lahate 51.77% tahẽkana. Enḍekhan bujhạuḱ kana tinạḱgan hoṛko niạ disomrebon ḍherakana mente. Arhõ bon taṅkhilekhan ńeloḱ kana 55,89% hoṛko mobile phone ko beoharet́ kana. Ar 30.68% hoṛko internet ko beoharet́ kana.

Goṭa disomre 4 karoṛ 10 lakh oṛaḱ menaḱa. Onka leka 10 serma khon cetan umeren ko modre nitoṅ hõ 28% hoṛ ḍaṅguạ menaḱkoa ar 65% ko bapla akana. Arhõ 20,009,72  hoṛko sohor bajarreko basoḱ kana ar 11,30,63,587 hoṛ do atoreko basoḱ kana. Dhorom sećte ńel lekhan Cristian do̠ .30% menaḱkoa. muslạ do̠ 91% ar hindu do 7.95%. ar buḍḍistko do̠ 0.61%.  Menkhan Baṅgladisomre eken ạdibạsi hoṛkoaḱ soṅkhage hoyoḱkana 16 lakh 50 hajar 159.  Noa hoṛ lekha do gel serma badre hoe baṛaḱa. Enḍekhan sanamko bon aṭkar daṛeaḱkana cetleka disomre hoṛbon ḍheroḱ kana se bon ko̠mo̠ḱ kana mente.




Baṅgladesh ren Ạdivạsi ko Bharot Disạmren, Disạ̣mbo̠ho̠ḱ Mn. Draupadi Murmu ak’ Sạgun Daram

Santal ko modre pạhil dhao Bharot disomre maejiu President hisạbte bachaoena Mn:Draupadi Murmu. Ar (25 July) Sombar do ekraṛ talate noa dạyike goḱkeda.

Ado teheń Mongolbar (26 July) tikin 11:00 baja jokhen nawa President sạgun johar ar ataṅ darame khạtir Chapainawabgonjre raskạ ataṅdaram michilkeda ko adivạsi santal hoṛko. Noa rạskạ akhṛa bo̠ndo̠bosleda, Utạr Boṅgo Adibasi Forum, Ar akhṛare goṛoe emkeda Santal Writers Forum, Dighri Porisod,  The Santalstimes.com  ar Chapainawabgonj Sodor Adivạsi Somajkollan Somiti.

Teheńaḱ akhṛa do so̠ho̠r reaḱ Fire survice moṛ khon ehoṕkate aḍepase ko michil ạcurkeda, ar mucạt́re Jilạ prosasok office samaṅre ko jarwayena. Onḍege galmarao ar eneć sereń ko hoe ocokeda. Rạskạ ataṅ daram akhṛare amdaj 150 cetan ạdivạsi santal hoṛko selet́lena.

Noa  akhṛa talate Bangladesh Sarkar ṭhen thoṛa kho̠jo̠ḱaḱko dohokeda. Latarre emena-

  1. Baṅgladisomte hijuḱ lạgit́ bharot disomren nawa president nẽotaye hoyoḱa ar je̠mon do santal selet́ eṭaḱ eṭaḱ ạdivạsi bahal kạmiạko (protinidhi) ko sãoe ńapamoḱ nonkan bebosthae hoyoḱa.
  2. Sanam Ạdivạsiko ạdivạsi hoṛ hisạbte sangbadhaik se ạn-ạri sećte akoaḱ ạidạri (sikriti) emako jạruṛ kana.
  3. Soman otre basoḱkan hoṛko lạgit́te bises se eṭaḱ Bhumi commission bandhao hoyoḱa.
  4. Soman otre basoḱkan ạdivạsi hoṛko mod khon soṅsodre bahal (protinidhi) ko dohoko hoyoḱa.
  5. Soṅkhaloghu Commission bandhao hoyoḱa.

Noa rạskạ ataṅ daram akhṛa re sabha mukhiạ hisạbte selet́e tahẽkana Mn:Luis Murmu. Noa akhṛare kathae roṛkeda, Utạr Boṅgo Adivạsi Forum ren Sadharon sompadok Adv: Provat Tudu, Mn: Cornelius Murmu Sadharon sompadok, Chapainawabgonj Jilạ (UAF). Inạ chaḍa hõ selet́e tahẽkana Mn: Prodip Hembrom, Mn:Stephen Tudu  ar Mn: Rumali Hasda. Ạḍi rạskạ ar mit́ jo̠mo̠kte noa sạgun ataṅ daram akhṛa hoe purạuena.

.




Bharot Disomren Pạhil President Santal Maejiu Draupadi Murmu

Ạḍi rạskạ selet́ (25 July) Sombar ekraṛenae Bharot disom reaḱ 15th gel mõṛẽren President Mnt. Draupadi Murmu. Tehińaḱ LIVE program re ńelkatet Bangla disạmren santal hopon hoe katet ạḍi gorob doń aṭkarkeda. Delabon baḍaekataege uniaḱ khaṭo oprom;

Bharot disomren pạhil ạḍivạsi santal khon 15th gel mõrẽ ren President reaḱ dạyik do ekraṛ katet́e hataokeda. Ińaḱ ńel re se baḍae redo nonka rạskạ ar hulạste do okoe President ho paseć bako hoe baṛa akana. Jharkhand rajjoren hõ pạhil maejiu governor doe tahẽkana. Entet Draupadi Murmu do ạḍi gạkhuṛ ar mon selet́ doe kạmi akada.

Draupadi Murmu do Urisha moyurgonj jilạ reaḱ hudiń atu Baidaposireye janamlena. Hudiń khonge olok paṛhao redo ạḍi gạkhuṛe tahẽkana. Ạḍitet́ ạḍi duk haron ko sahaokatet́ cetan utạr reaḱ degree doye hameṭ akada, Pạhil do mit́ school re mahasoe hisạbte kạmi jingi doe ehoṕleda ar 1997 serma do BJP re selet́ katet́ aćaḱ rajniti doe ehoṕleda. Rajniti re pạhilte do Rairangpur nogorponcaet ren councile hoe lena. Ona selet́ BJP ren vice-chairman hisạbte dạyik re doe tahẽkana. Ạḍi bhage rajnitibid hisạbte oporom are sodorena, onate mucạt́re Jharkhand ren Rajjopal, Rajjomontri hisạbte hõ dạyike purạu akada. Uniaḱ nonkan bhage kạmikote aema lekan kuṛại (puroskar) doe hameṭ akada. Tayom akan hoṛko modre hõ akoaḱ gharońj do sikhnạt seć lekate lahageko tahẽkana. Aćren goṛomba ar baba tạkin do atoren mạjhi kin tahẽkana. Shem Coron Murmu soṅge bapla hoy katet́ 2 koṛa ar 1 kuṛi gidrạren eṅgate hoelena, menkhan 2 kora do kin benḍao akantaea.

Draupadi teheńe ekraṛena je, bharot disom reaḱ soṅge bidhan dharate. Tayom akan jạtiạriko hõ kukmuko ńel daṛeakoa akoaḱ kukmu purạu lạgit́. Arhõye men keda, sikhnạt hameṭge ać lạgit́ tahẽkana ạḍi maraṅ kukmu leka. aćaḱ kạmi se dạyik tahẽn oktere kurumuṭuiae jemon goṛo ko ńam daṛeaḱ. Disomren juạn koṛa kuṛiko ṭhen nehõr tahẽnkana apnarte teṅgo keṭejoḱ selet́ disom goṛo re jemon bon tahẽn. Juạn koṛa kuṛi hisạbte ape lạgit́ ińaḱ sanam goṛo tahẽna.

Bangladesh Sorkar bahadur ṭhen noa khojoḱaḱ tahẽn kana;

  1. Baṅgladisomte hijuḱ lạgit́ bharot disomren nawa president nẽotaye hoyoḱa ar je̠mon do santal selet́ eṭaḱ eṭaḱ ạdivạsi bahal kạmiạko (protinidhi) ko sãoe ńapamoḱ nonkan bebosthae hoyoḱa.
  2. Sanam Ạdivạsiko ạdivạsi hoṛ hisạbte sangbadhaik se ạn-ạri sećte akoaḱ ạidạri (sikriti) emako jạruṛ kana.
  3. Soman otre basoḱkan hoṛko lạgit́te bises se eṭaḱ Bhumi commission bandhao hoyoḱa.
  4. Soman otre basoḱkan ạdivạsi hoṛko mod khon soṅsodre bahal (protinidhi) ko dohoko hoyoḱa.
  5. Soṅkhaloghu Commission bandhao hoyoḱa.

Kazi Nozrul Islam doe men akada; Ebenoḱpe maejiuko, Dharti Marsal pe, ar Nobel hameṭ akat Dr. Ormetto Sen do men akada; Women Empowering women is key to building a future we want”. Kobi ar Orthonitibid bana hoṛge mit́ leka kin menakada; ar ona do hoyoḱ kana; tayom daram dinko lạgit́ eken Herel hoṛ do baṅ menkhan Maejiuko hõ soṅge katet́ge kajak do hoyoka.




Bharot Disomren Nãwã President Hisạbte Ekraṛe Hataokeda Draupadi Murmu

Bharot disom reaḱ Itihas sakamre pạhil dhao ạdibạsi santal president hisạbte bachao ocoyena Draupadi Murmu. President sećte lekhare uni do 15 aḱ President-e lekha kana. Ar Maejiu president sećte dosarić president-e hoyena.

Teheń Sombar (25 July) setaḱ 10: 15 baja okte Suprime Court ren maraṅ bicạrpạti NV Ramana ṭhene ekraṛkeda. Inạkate hoṛko samaṅre thoṛa kathae roṛkeda.

Un jokhen nonkae menkeda je, President hisạbteń bachao ocoyen niạ do eken iń eskar do baṅ, disomren jo̠to̠ hoṛkoaḱ daya dulạṛtegeń bachao ńamena. Ente cedaḱje jo̠to̠ reńgeć oreć hoṛkoaḱ ạsirbadte teheń noa hudạreń duṛuṕena. Arhõe menkeda, noa as bhorsań dohoeda apekoaḱ daya dulạṛte ińaḱ jo̠to̠ lekan dạyik ko napaeteń kạmi idia.




Bharot Disomren President Draupadi Murmu Bachaoente Gaibandaren Hoṛkoaḱ Rạska Reaḱ Andoṛ

Bharot disomre nãwã president hisạbte Draupadi Murmu bachao ocoyente rạskạte mit́te  jomkaoate Gaibandha ren santalko ho̠ho̠ ạcurkeda.Hola Sạnicar (23 July) 11 baja jokhen ona so̠ho̠r reaḱ re̠lgate ṭotha khonko ehoṕket́te goṭa aḍepaseko ho̠ho̠ ạcurkeda.

Niạ rạskạ reaḱ jomkao ho̠ho̠ do̠ko bo̠ndo̠sleda Gobindogonj upạjilạ reaḱ Sahebgonj-Bagdha Farm Bhumi Udhar Committee, Adibasi Bangali Songhoti Porisod, Samajik Songram Porisod ar Sechasebi Songothon.

Niạ rạskạ jomkao akhṛare amdaj sae cetan maejiu ar baba hoṛko selet́lena. Eken inạ do baṅ bickom ạḍi mońj saj-sapaṕ metaḱme mit́ge dhuti, sạṛi ho̠ro̠ḱ bande katećko sajaolena. Ona sãote tumdaḱ ṭamak, tirio, murli, banam ante ạḍitet́ rạskawate goṭa so̠ho̠rko andoṛ cabakeda. Arhõ Rạskạte ko eneć sereṅ baṛakeda.

Noa akhṛaṛe mit́ bar kathae roṛkeda, Adibasi Bangali Songhoti Porisod ren convener ar jila Ainjibi somiti ren sadharon sompadok Sirajul Islam, Jon-uddog ren Sodosso socib Probir Chokroborti, Santal ko ren ạyurić Pricila Murmu, Samajik Songram Porisod ren convener Jahangir Kobir, Santal ko ren ạyurić Sufol Hembrom, Komol Hembrom, Ar Trisa Murmu. Ado̠ ho̠ho̠ mucạtre sanamko misṭiko em calat́koa. Ar sanamko hạpạṭińate misṭiko jo̠mket́a.




Kạhtuk Puthi Reaḱ Cehaona Dho̠ro̠m Katha

Raja Solomon do abo manwa ko lạgit́ noa kạhtuk puthire ạḍi ạkilan kathako roṛakada. Jaoge noa puthi bon paṛhaoa ar bhage bhage ạkilan kathako bon hameṭjoṅa. Onka leka teheń kạhtuk puthi reaḱ mit́ bar kathakoń disạ ocoyet́bon kana.

Bedhoromteaḱ dhonte do porho bạnuḱa. Menkhan dhorom do moron khone rurukhiạwa. (Kạhtuk:10:2)

(Kạhtuk:11:18) Bedhoromić do eṛeaḱe rojgarjoṅa, menkhan dho̠ro̠me eroḱkan hoṛ do sạri kuṛạiye ńamjoṅa.

(Kạhtuk:13:11 kạli) Alga upạite jarwaḱkan dhon do algatege oṭaṅoḱa, Menkhan dhamrokokateye jarwae hoṛ do onae baḍhaotaea.

(Kạhtuk:15:27) Behok lab lạgit́ lalocaḱ hoṛ do apnar oṛaḱgeye ạulạutaea, Menkhan ghus kurudaḱić do jiwet́e tahena.

Kạhtuk:21:6 kạli: Eḱṛe alaṅte dhon sõcjoṅ do Oṭaṅ baṛae bhap kana, ar moron reaḱ jhampage. Ciṭạ̃ṛ hoṛ do dhon lạgit́e hạṛmạṛạ, Ar bae baḍaejoṅkana ṭonṭaḱ paṛaoaea.(Kạhtuk:28:22 kạli)

Arhõ noa kạhtuk puthire napae napae cecet́aḱ dhorom kathako menaḱa. Jaoge bon paṛhao lekhan Isor abo manwako cet́e metawabon kana mente aṭkar daṛeaḱabon.




Bharo̠t Disạmren Disạm Mukhiạ (President) Ekraṛ Hatao Akhṛa 25 July

Sanamkogebon baḍaea je, calaoen Lukhibar (21 July) Draupadi Murmu nãwã president hisạbte bachao ocoyena.

Bharo̠t disạmren President hisạbte darakan 25 July setaḱ 10:14 miniṭre Draupadi Murmu do̠ dạyike hataoa. Ar ona lạgit́te ekraṛ-e hataoa. Rastropati socibaloy khonaḱ noa ekraṛ akhṛa reaḱ tạrik ar dinko lại so̠do̠rakana. Arhõ menakana, ekraṛ tayom 10:23 miniṭre nãwã president mit́ bar kathae roṛa.

BJP do̠l seć khon bachao ńamakana Draupadi Murmu do Bharot disom reaḱ nagamre ạdibạsi santalko modre pạhil utạr president. Ente niạ lahare ạdibạsi santalko modre okoege noa President aḱ duṛuṕaḱre baṅko duṛuṕ daṛeakada. Menkhan nuige pạhil President hisạbte bachao ocoyena.