Bharot Diso̠m Phuṭboll Khelodiạ Ạyurić e Hoyena Birbhum Ren Santal Kuṛi

Bharot disom reaḱ Birbhum naṅgraha. Ekal ghane ghane Birbhum ren hoṛ Bharot disomren hoṛkoe go̠ro̠bet́ko kana. Nia dhao Birbhum ren mit́ṭen santal kuṛi ona rasṭro ren sanam hoṛkoe rạskạ ocoket́koa. Birbhum Sewṛi reaṅ 1 nombor block re lekha mit́ akan Kaṭaboni atoren Papia Murmu Special Olympic Bharot Unified seć khonaḱ khilạdoḱ lạgit́te ạḍi mońj mit́ṭen ạte ńamkeda.

Ona khon arhõ rạskạ khobor noage, Papia Murmu nia dhao Bharot Unified phuṭboll do̠lren kheloḍiạ ạḱyurić hisabtey bachao akana. Nonkan khoborte disomren hoṛko são jilạren hoṛko ạḍi rạskạko bujhạuet́ kana. Ente Special Olimpic Unified Bharot phut̠boll do̠lren seć khon khilạdre ạte ńamket́ ńutumte uniaḱ atoren sanam hoṛko monre rạskạ capeat́koa. Jaoge mon muruk kateye khilạḍoḱ kana.

Jao hiloḱge aṅga simraḱ mõṛẽ baja beret́kate maṭhrey enejo̠ḱ kana. Ar niạko dinre Bharot reaḱ Special Olympic committee torop khon soros ạḱyurić menteye bachao ńamena. Jilạren Sorbosikha Mission ren Co-ordinator Shukadev Chokroborti baḍae ocokeda, babar goṭen ạyurićkin bachaoena, mit́ṭen do sạdại ar eṭagić do soros utạrić. Rạskạwanaḱ khobor do noage Papia Murmu do soros kheloḍiạ ayuriće hoyena.

Papia Murmu do sadharon gharońjren kuṛi kanae. Apat́et́ do Siblal Murmu. Apat́tet́aḱ mit́ṭen huḍiń macha buluṅ-sunum dokane calaoet́ kana. Ać babawaḱ nonkan kạmitege gharońje ạyuret́ kana. Ar nonkate Aćren kuṛiwaḱ eneć-khilạḍ são são oloḱ paṛhaoḱ hõ calao idiḱ kana. Nit́ uni do Sewṛi Biddasagor college ren pạhil bo̠rso̠rey paṛhaoḱ kana.  

Arhõ bon ńellekhan, Papia Murmu Bharot Unified phuṭboll do̠l seć khon enejoḱ ạt́e ńamakat́ khobor ańjomte Birbhum jilạ prosason jo̠to̠ lekante go̠ro̠ko emaea menteko lại sosorkeda ar johar ko em caladea. Ona rasṭro ren Mukkhomuntri Momota Bondapadhay  hõ Papia Murmu johare emawadea ar Birbhum jilạ ren ạyurko aema lekan eneć-khilạḍ hạtiạr tireko em caladea.




NAGR ren Director aḱ Graduation

21 May 2022 sạnicar Dhaka reaḱ Sa hall room re Asian Access Leadership 2 serma course reaḱ graduation hoypurạuena. Noa Asian Access Leadership course reaḱ bar serma paṛhao pahṭao do̠ ho̠la mucạt́ena. NAGR (National Agency for Green Revolution) ren ạyurić Mn. Stephen Soren do̠  2020 serma kho̠n no̠a course paṛhaoe ehoṕleda ar  napaete niạ sermae  paṛhao purạu keda. Sãota lahanti lagit́ niạ ạyuran  paṛhao do̠ manmi jion re ạḍi lạgti gea. Mn. Stephen Soren do̠ Sãota lanti ar reṅgeć-nacar hoṛko napae te akoaḱ jion jiṅge khemao lạgit́ uskur ar cehaona ko̠ lạgit́  Tabitha Foundation ńutuman mit́ hudiń gaõtae (none government organization) e bandhao rakaṕ keda 2008 serma re ar noate Rajshahi,Chapainawabganj jilạren santal,kolhe ar eṭaḱ jaṭ ko talare lahanti kạmye ehoṕkeda. ar noa do̠ ạd̠i thoṛa din ren ona ṭoṭha ren hoṛko lagit́ bhạlạeanaḱ sãota hoy rakaṕena. Menkhan Mn. Stephen Soren do̠ ar ḍher hoṛko tala ar goṭa diso̠m re kạmi hora pasnao idiy lạ̣git́  arhõ mit́ṭen maraṅ sãotae bandhao keda NAGR (National Agency for Green Revolution) ńutuman ar nit onaren ạyurić (director) hisạbte kạmikana. Noa hotete nit Bangladiso̠m re Santal, kolhe, Mahale ar eṭaḱ jạt ko talare ho manwa jion jiṅgi lahanti ar napae jion khemao babot aeama leknaḱe kạmi kana. Noa kạmi ko do̠ diso̠m reak Rajshahi, Chapainawabgnaj, Naogaon, Dinajpur, Thakurgaon, Gaibandha jilạ reaḱ niṭ akan upojilạ kore hoyoḱ kana. Uniaḱ niạ lahanti kạmire aćaḱ niạ Asian Access Leadership gradution maraṅ goro ar porho anaḱ ge hoyoḱa. Mn.  Soren aḱ niạ ạidạri khatir aćren kạmiạ ar gate peṛa ko ạḍi ko rạskạḱ kana.




Mãyãwanić Hoyoḱ Me

Sonot jiu reaḱ daṛete mimit́ kristan boeha se misera edre ar mon reaḱ haṛhat́ khon bon sapha daṛeaḱa. Khạṭige abo do noa khon sạdhin bo ńama ar onkage abo do mimit́ goṭen Dayaić, Mãyãwanić ar ipikạ hoṛ bon hoe daṛeaḱa.

Sanam hewer haṛhat́ ar raṅgao, edre ar kạumạu ar henosta, sanam dusṭạmi sudhạ ape khon sahaṛakan tahenme; ar ape apere susṭoban, mãyãwan baṛe hoyoḱpe, ar ipikạḱpe, cet́ leka Mạsire Isor hõ apeaḱe ikạitape. Eph 4:31-32




Meskoć

Meskoć

Maraṅ Mahasoe aḱ Dare Khonaḱ Ul Kombṛo kateko Jomket́ Pạṭhuạ Gidrạko

Mahasoe: Holanoḱ ape Principal Mahasoe aḱ oṛaḱ pheḍ ul dare khonaḱ ul pe tioḱ akat́a arpe jom akat́a baṅ se?

Gidrạ: Baco̠ Mahasoe!

Mahasoe: Sạri katha lạipe, tayomteń baḍae ńamlere, College khoniń oḍoḱpea nahaḱ.

Gidrạ: Baco̠ Mahasoe, baṅgele jom akat́a.

Mahasoe: Ńelpe, jo̠to̠ room le tae-tolasa, ape modre jahaeaḱ room re ul jan̄ se cokaḱ tạnić ńamlenre, enḍekhanpe bujhạu boteća.

Gidrạ: Jahan muskilge bạnuḱa Mahasoe, ente jotoge ma bahre rele giḍi maṛaṅakat́.




Re̠l Gạḍitey Ten Goćena Kol Citto Mardi

Chapainawabgońjre Dhaka te mohnḍa akan Bonolota Express re̠l gạḍite Citto Mardi (33) ńutuman mit́ṭen kol hoṛe goćena. Sodor upạjilạ reaḱ Jhilim union Boropukuria-Sonatola ṭoṭhare hola Sombar (16 May) setaḱ noa ghoṭna ghoṭao akana.

Citto Mardi ren oṛaḱ hoṛ metaḱme bạhu Onjoli Murmu  do ạḍi duk-ạndirey paṛaoena. Ente oṛaḱ hoṛtae ackage gujuḱ lekan dosarey paṛaoena. Onjoli Murmu ar Citto ren babar goṭen gidrạ menaḱkina arhõ turui cando leka bhạrti hoṛmo menaea. Nonkan dosare at́ kedea oṛaḱ hoṛtae.

Re̠l gạḍitey ten goćen khobore baḍae ocokeda Chapainawabgońj sṭeson polis phạṛi ren SI Faruq Ahmed. Uni arhõe baḍae ocokeda je, mạ̃ṛi do polis ar porsasonko Jhilim union reaḱ Bilboltha atoren Mamat́tet́ Deben Tudu aḱ tireko soprotkedea. Ar som hioḱge bar baha tala doko hasawadea.

Ạyuṕ ber amdaj 3 baja okte Baḍae ńamena, tahẽn lạgit́ jahan ṭhạ̃i bạnuḱtaea Citto Mardi aḱ. Apat́tet́ Mohadeb Mardi são eṅgatet́ ar kakat́tet́tako tahẽn jaega oṛaḱ bhiṭạko ạkhrińkate Bharot disomko parom calaoakana. Ar Citto Mardi doe tahẽkana Rajshahi reaḱ Godagari upạjilạ hońhartet́takoa ato Bosotpur re. Menkhan pe cando lahare ać mamatako ṭhene hećena jibikạ ńańam mente.

Dhiren Tudu ren oṛaḱ hoṛ Rekha Kormakar doe menket́a, Cekate kạṭić gidrạ ante bạhukuṛi Onjoli Murmu do dine khemaoa? Okoe dekbhalkoa, ar okoe baṅ gharońje ạyurtakoa. Bhạgnạń ren eṅga-apa ma Bharot disomreko tahẽn. Nit ale oṛaḱrege menaḱkoa. Menkhan aleaḱ gharońj rehõ ạḍi obhab. Cekatele calaokoa?

Rekha Kormokar arhõe menkeda, Citto Mardi aḱ gujuḱ khobor ańjomte upạjilạ nirbahi ạpiser (UNO) selet́ aema hoṛge onko são ńapamoḱko hećlena. Upajila prosason ṭhen khonaḱ gel (10) hajar kạuḍi goṛoko emawat́koa. Menkhan enrehõ Citto Mardi ren bạhu bhạrti hoṛmo menaekade nui jemon cikit́sạ lạgit́ kạuḍi sećte goṛo ńam ar reṅgeć oreć bejaega hoṛ sarkar seć khonaḱ oka oṛaḱko ńamet́ noa jemon Onjoli ńam noa hõe dạbiket́a.

Cittio Mardi ren lạṭu mama Deben Tudu baḍae ocokeda, Ramjan cando hõ mit́ dhao re̠l gạḍitey akhamlena ina tayom oṛaḱrege tahẽkana. Menkhan arhõ inạ mit́ jaegarege arhõ nonkan ãoṛa gãoṛẽ ghoṭaoena. Bhạgnạt́tet́ bohoḱre thoṛa muskil tahẽkantaea mente baḍae ocokeda.




Sonot Jiu Abo Talare Menaea

“Menkhan uni sạriaḱren Jiu tin reye hijuḱa unre uni do hore uduḱapete sạriaḱreye ạyurpea”. (John 16:13)

Sonot Jiu noa dhạrtite hećlen khon cet́koe kạmia onako babot Jisu Mạsi pusṭạute aboe baḍae ocoyet́bon kana. Sonot Jiu noa dhạrtiren joto manwako lạgit́e heć akana. Sonot Jiuaḱ daṛe do eken bepạtiạuko se okoe Jisu babańcaoić mente baṅko ataṅ akade onko lạgit́ do baṅkana.

Menkhan Mạsire mil-akan joto biswạsiko ar manḍerren lạgit́-e em akana. Sonot Jiu reaḱ daṛete manḍerren hoṛ do sikhạunako em daṛeako, ar bạṛićaḱ kạmi bạgiaḱ, mońj kạmi lạgit́ cehaonako em daṛeaḱa ar mońj horte calaḱ lạgit́ ko ạyurkoa. (John: 3:19) Sonot Jiu mimit́ biswạsi tuluć kathae roṛa. Onko do jemon Mạsi lekako hoyoḱ ar dhoromte mon salaḱ ko calaḱ. (2 kor 3:18). Sonot Jiu do sanam biswạsiko joto lekanaḱ sạriaḱtei ạyurkoa, Ar manḍer ren koaḱ bhage kạmi hotete Masie goroboḱa.

Nonkage Sonot Jiu abo joto biswạsiko soṅge kạmia ar abo do jemon Mạsi lekabon hoyoḱ ar Sonot bo tahen.




N U R S E

Calaoen 12 tạrik do tahẽkana International NURSE Day. Delabon baḍaelegi NURSE reak jos katha; N-Nurture; pusti, U-Universal; sanamko lạgit́, R-Responsible; Dạyik, S-Smart; budan, Jhũk monan, E-Educated; bhage sikhnạt hameṭ.

International Council Nurses (ICN) 2022 sal reaḱ asol jos do tahẽkana; Nurse aḱ ạidạri manot babot. Sạrige Nurse aḱ tinạḱ manot ar dạyikan kanako, ona reaḱ jo do sanamko mẽt́ tebon ńelkeda; COVID-19 lekan maraṅ rogre. Apnaraḱ jiwi alaikatet sanamkoaḱ jiwi rukhiại lạgit́ko kạmi akada. 

Jao sermage ICN hotete Adhunik hoṛmo hạṭiń re jopoṛao tahẽkan Florance Naitangel aḱ janam mãhã 12 May re Goṭa Dhạrti Nurse mãhãko manao ganaoeda. ICN ren maraṅ peṛa manotan Dr. Pamela Cipriano doe men akada; Goṭa corona okte re nurse ko do ạḍi ãṭ haron arko kosṭo akana; Babon aṭkarakat rog coronate aema nurse doko goćakana, se corona te lạṛhạikatetko bańcao akana apnar ar sanamko. Nonkan haron kạmi re aema bhageaḱ doko kạmi akada; ar thoṛa tolopteko kạmi kana se kạmi thạ̃ire bako lekha ocoḱ kana. Sanam disomren sorkar jemon noa babotre ạḍi khạndri doe hudis ar baṅkhan hoṛmo joton kạmire menakko lạgit́ ạḍi maraṅ laksan do hoyoḱa. Hoṛmo joton kạmi kanko begor hoṛmo do banuka. 

International Council Nurses (ICN) 2022 sal re barea nurse aḱ khaṭo katha ol rakapkeda. Pakistan period khon nit habicte Bangladesh reaḱ utạr nakha Rajshahi bibhạg; Rajshahi jilạ, Chapai jilạ ar Naogaon jilạ ren sanam hoṛko ạḍi joto selet́ boge treatment doe em ạguieda – Amnura Lutheran Mission Hospital. Olak ́sećte baḍaeaoḱ kana je; noa hospital do ehoṕakana 1966 sal khon dispensary hisạbte, inạ tayom Clinic ar nitok do 10 beds Hospital. Noa Hospital re 22 goṭen total staffs menaḱkoa, Ona modre 6 goṭen nurse doko kạmi kana. Onko modre bar hoṛaḱ ol kathań sodoreda; Songita Murmu do Rajshahi Christian Mission Hospital – Nursing Training Center khon Diploma in nursing doe purạu akada. Training mucạt́ tora khonge uni do Amnura Lutheran Mission Hospital re kạmi ehoṕ akada; Onka leka Mery Hembrom do Sahamokhdum Nursing Institute khone paṛhao akana ar nitok do Amnura Lutheran Mission Hospital reye kami kana. Ạḍi rạskạ selet́ dokin kạmi kana. Ar bana hoṛge ạḍi bhage ar jhũk montekin kạmi kana. Hospital ren sanam nurse ge hoṛ kanteko ar bạṛti hoṛ rogiko joton kạmi khạtir ạḍi bes doko aṭkaret kana. Nonkan kami re hejuklagitbartiuskurdokonamakadaGogoar Baba khon.

Kerina Soren ho Rajshahi Christian Mission Hospital khon Diploma in Nursing doe purạuakada. Kerina do gogo hoṛmo re tahen okterege ać baba doe goćlena. Ạḍi haron talate ać gogo doe joton harakedia ar Nurse doye paṛhao ocoakadea. Kerinaren baba do aćkageye goćena; dactor khanako ho ạḍi sạṅgin re tahekante bako edi daṛeadia. Onate ać gogoaḱ maraṅ sana ar as do hoyoḱ kana; jemon mit din iń ren gidrạ hoṛkoe ran ako ar onkate bogeko tahen. Kerina hõ ạḍi rạskạ doe aṭkaret kana; hopon tolopte kami katet ho. Entet uniaḱ maraṅ jos ar motlob do rogiko joton talate bhage bhage kami.

Noa Nurse mãhã sećte goṭa dhạrtiren sanam nurse ko lạgit tahen kana aema manot ar dulạṛ johar. Hoṛmo do maraṅ mit́ sompot kana sanam manwakoaḱ. Entet hoṛmo ṭhik baṅ tahelen khan sanamakge bes baṅ bujhạuḱa. Onate delabon sanamko; aboren nurse ko bạṛti bon manotkoa ardhuṛi dharti re tahen bhor jemon bhage upkạr bon ńam se sebako emabonte nurse hõ akoaḱ ekraṛ, josar motlob do purạuk. Darakan din re lạgit nonkan as sanamko dohoeda.




Isorren Dulạṛiạ Gidrạ hoyoḱ Reaṅ Upại

Tis coṅ ackage bon gujuḱ aboge babon baḍaea. Noa do eken sisirjạić babae baḍaetabona. Sạrige teheń sereń puthi reaṅ mit́ṭen sereń disạ dohṛa ocoet́bon kana,

Manwa jion do

dare umul leka paromoḱ kan

Babon baḍaea oka hiloḱ

Ackatege coṅ calaḱ  hoyoḱ…

Sạrige manwa jion do nonkakangea. Enḍekhan bạṛtikaete abo sanamkoaḱ jạruṛkana, gujuḱ lạgit́ jao ghuṛi saṕṛao akae tahẽn. Ente sapṛaoko tahẽnkan mit́ke mit́ hoṛ ạḍi alagatege sisirjạuić babawaḱ hoborreko sen daṛeaḱa. Gujuḱ lạgit́ sapṛao akae tahẽn reaḱ manetet́ do nonka kana,

Pạhilaḱ: jao ghuṛige kại metaḱme bạṛićaḱ kạmiko khonaḱ sạṅgińre tahẽn, sonotte jion jingi khemao.

Dosaraḱ: Reṅgeć nacar hoṛko goṛowako.

Kại khonaḱ sạṅgińre tahẽn lạgit́ cet́ cet́ upại menaḱ akada?

Noa lạgit́ Jisu Mạsiaḱ hukum batao, jotowaḱre babawaḱ sana se khojogoḱa manao ganao jaruṛ kana. Menkhan eken kại khonaḱ sạṅgińre tahẽnte serma jionte o̠ho̠bo bo̠lo̠ daṛekea. Onka leka daya-mãyãwaḱ ko hõ kạmi hoyoḱa. Jisui menakada, Okoe do  reṅgeć nacar hoṛko jomaḱe emaeko, tetaṅre daḱe emae, rogikoe jogao jotonet́ko kan, ho̠ro̠ḱ bandenaḱ bạnuḱkan hoṛkoe danako kan, dukoḱ kan hoṛko jiwi rareće emako kan, nonkankoge serma jionko hameṭjoṅa. Menkhan tinạḱ do nonkanaḱ baṅko kạmikan onko sanamko norok seṅgelreko khadle ocoḱa.

Ona iạte dulạṛiạ kiristan boeha ar miserako delabon sisirjạuić babawaḱ hukum bataorebo tahẽna. Ar uniye uduḱ akat́bo horre jaejug bhorrbon taṛam idia. Jemon babawaḱ hoborre abo mit́ke mit́ hoṛbo seṭer daṛeaḱ.  




Babudaṅ re Kolhe Mãejiukoaḱ cẽhaona cepeć sabha

Rajshahi reaḱ Godagari upạjilạ, Mohonpur union reaḱ Babudang manḍer re Hola (13 March) Sokolbar Tabitha Foundation aḱ goṛote Kohle Outreach Program seć khon Babudang manḍerre Udgạu Meeting baobot maejiukoaḱ jarwaḱ hoe purauena.

Noa meeting reaḱ gapalmarao bisoe do tahẽkana, 1.Kristan gharońj re mãejiuaḱ dạyik kạmi horako. 2.Ńũ bubulaḱ (nesha) reaḱ bebohar ar bạṛićaḱ ko. 3.Niropon hoṛmo ar gidrạ umerre baṅ baplaḱ reaḱ cehaona; 4. Jisu lạgit́ gidrạko hara rakabko. Noa udgạu metting re selet́ko tahẽkan Kohle Outreach Program ren kạmiạko, mn.Rev.Rajen Soren, mn. Subash Baskey, mãejiu porcarika mn.Basonti Mardi, mn. Rumali Hasda. Noa udgạu meettingre amdaj 30 gel cetan maejiuko selet́lena. Noa meteting  ạyurreye tahekana mn. Basonti Mardi.




Gadhawaḱ Ho̠ṛmo̠re Siṅgho̠waḱ Harta

Mit́ṭen bir-gajaṛre siṅgho̠ Rajaḱ ạn kạnun ekal ḍher idiḱkan tahẽkana. Eṭaḱ janwarko beste sãhẽt́ hõ baṅko daṛeaḱa. Ona iạte mit́ṭen Gadha do̠ bir-gajaṛ khonaḱ calaḱa mentey hudis ganḍonena. Bir-gajaṛ deakate aḍepase jahan sarjạmin sene senjoṅa. Nonkan bo̠to̠rre tahẽ baṅkate hoṛkoaḱ kạmikaḱge bogea. Kạmi ńutumte jomaḱko emlen khange hoyoḱa. Enḍekhan reṅgeć tetaṅte haronoḱ baṅ hoekoḱa honaṅ. Cet́keka hudis-bhabna ṭhik kạm kaj hõ onka lekage. Mit́ gaḍa ḍhip ḍhipte taṛam taṛamte ạdepase sene senjoṅkan tahẽkana. Gadha do Taṛam taṛamte ene aḍepase sarjạmin sene seṭerena. Khan ackagey tạṅkhiket́ma siṅgho̠ aḱ harta ńurhạ akana. Paseć jahan sikạriạ tạnićko ńurhạ akada.

Noa ńelte Gadha ạḍitet́e kusiyena. Adoe hudiskeda nõḱõe sisirjạuic iń sene beṅget́ akat́a. Nit noa bir-gajaṛ khonaḱ ar celege baṅko laga daṛekeńa ar birren Raj lekań tahẽna. Ado̠ aḍepase sarjạmin re asrae hatao do̠e hiṛińket́a. Enḍekhan siṅgho̠ aḱ harta ho̠ṛmo̠rey hurạṛana ar janwarkoren Raj mente bhạbit́e ehoṕena. Uni ńelte birren eṭaḱ jib-janwarko ạḍitet́ bo̠to̠r caṛhaoat́koa. Ar uni Gadha ạḍitet́e kusiḱ kana. Sạrige birren Raj mentey ńumogo̠ḱ kan tahẽkana.

Tinre rạskạte khulạsate jahanaḱ memene goṭakeda, unre ekal Gadha lekagey raḱket́a. Ado̠ un jokhen ona aṛete mit́ṭen Toyo paromoḱ kan tahẽkana. Khan uni Toyo hõ dhomkaokedea. Menkhan Toyo bin bo̠to̠rte landawate metadea, E gate amaḱ aṛaṅtege oromket́mea. Baṅkhan sạrigeń dạṛ pharakkea.

Sikhạuna: Ho̠ro̠ḱ-bandenaḱ jãhãeaḱ khạṭi se aso̠l oprom do̠ baṅ kana.