Bir banṭa sipạhi Kạnhu Murmuaḱ jạtiạri mãyãm gohare̠ manot johar

Teheń do̠ 23 February 1856 Serma re̠aḱ teheńaḱ dinre̠ santal Hul re̠n dilgạriạ bir banṭa Sido Murmure̠n boeha Kạnhu Murmuaḱ pạsiko hoe ocoleda aćaḱ apat ḍinḍa Bhognaḍihi atore̠.

Santal Hulre Kanhu do̠ ạḍi gạkhuṛ ar dilgạriạ lạṛhaiyić hisạbte̠ namḍake  tahẽkana. Ona oktere̠ uniaḱ umer amdaj 30-32 tahẽkan taea. Santal Hulre̠ uni do̠ Sidore̠n asol sipạhikore̠n aḱyuriće bahal ocolena.

Ona iạtege kạnhu ge sanam lạṛhại re̠aḱ sapṛaoḱ ar jhãp em babot do unigeye lahaḱ kan tahẽkana. Tinre̠ Kạnhu lạṛhại reye ghạl ocoye̠na unre̠ ar bar boeha Chand ar Bhairo do uni Hajaribag te̠kin idi kedea, unrege onko do̠ horre̠ ko saṕ ocoye̠na.

Kạnhu ar unire̠n bokot boeha Chand ar Bhairo do̠ 30 November tạrik 1855 sermare̠ Kuńjora Jamtaṛare̠n sordar Ghatwal Jorowar Siṅ hotete̠ko giriptar ocoye̠na, Uni sordar do̠ noa khạtirte̠ 900 Rupi siropae ńamleda, one oka do un oktere̠ aema ge tahẽkan.

Kạnhu Giriptar tayo̠m uni do̠ souṛi kạd oṛaḱte̠ko kol kedea. Onḍe uni do̠ 3 cando lạgit́ko doho kedea.

Bises Commissioner WH Eliot  one okoe do̠ Kạnhu bicạre̠ lạgit́e̠ bachao ocolen, uni do bicạr kate̠ kạnhu bicạrkate̠ goć ocoye̠ re̠aḱ raie em keda. Leftanent  Governor Kạnhuaḱ pạsi re̠aḱe khạṭi akada ar hukum keda je̠mon uni do̠ ać apataḱ ḍinḍa ato Bhognaḍihi rege ko pạsíe̠.

Kạnhu do̠ Siuṛi khonaḱ 16 February 1856 serma ạḍi aema sipạhiante̠ Bhognaḍihi te̠ko ạgu kedea, onḍe̠ do̠ arhõ gạkhuṛ sipạhi koko dohoke̠t́ koa onḍe horhoe lạgit́ ado Kạnhu do Choṭo laṭ ṭhe̠n ko soprot kedea. Kạnhu Murmu do 23 February 1856 amdaj ńindạ 2 baja sećko pạsi kedea. Noa pạsi doe hoe purạu oco keda São Commissioner  E Tailors

Kạnhu Murmu pạsi okte Bhognaḍihi re̠ko tahẽkan Pulis Ạpisar koaḱ ńutum

  1. Bradley Bard,.
  2. TE Webster (Bises Commissioner)
  3. Tailors.
  4. Togood. (Magistrate)
  5. Jems Pontent.(Superintendent damin-koh)(

 

Source- Santal Hul  Soren E J

Santal Pargana re̠ak Nagam Marenaḱ ḍinḍhạu ar sãohet́. Dr. Dinesh B N




K O R O N A

Korona! Korona!! Korona!!!

am do̠ o̠ka kho̠ne̠m se̠ṭe̠r akana

iń do̠ń se̠ṭe̠r akana

cin diso̠m re̠aḱ huaṅg naṅgraha khon   

bo̠to̠r, bo̠to̠r ạḍi bo̠to̠r

go̠ṭa so̠maj re̠ ạḍi bo̠to̠r.

Eho̠ṕ ke̠dako lockdown

Mocare̠ko hurạṛ ke̠da mask

O̠ṛaḱ re̠ko do̠ho̠ ke̠t́ko home quarantine

 Niyo̠m ke̠dako o̠kte̠ nạpit re̠

haṭ bajar, bạnij be̠par

hante̠ nate̠ bạṅ daṛan

re̠ṅge̠ć nacar santal ho̠ṛbon

paṛao̠ e̠na ạḍi haro̠n re̠.

Nito̠ḱ do̠ se̠ṭe̠r akan vaccine

Hatao̠ mabon jo̠to̠ko bin bo̠to̠rte̠

rukhiạ bon ńam jo̠ṅa

Korona le̠kan maraṅ ro̠g khon.




Chapai Nawabganjre̠ Gogo Pạrsi dạbite̠ Khoboriạko são Uttar Boṅgo Ạdibasi Forumaḱ(Saṅbadik)Sabha

Santali Pạrsite Oloḱ paṛhaoḱ puthi Chapa sodor,Jumi jaega re̠aḱ muskilaḱ ar sarkari nukrire kouṭa ńam ruạṛ  selet́ 5 dopha dạbi samaṅ kate̠ Saṅbadik Dupuṛuṕ ko hoe oco akada Uttar Baṅgo Adibasi Forum. Teheń Som hiloḱ Chapai nawabganj Press Club re̠aḱ khoboriạ koaḱ sabhare̠ noa re̠aḱ olaḱ katha koe̠ paṛhao ańjomat́ koa Uttar Boṅgo Adibasi Forum re̠n Secretary Advocate: Provat Tudu. Ona sabha re̠aḱ olaḱ gapal maraore̠ men hoe akana je, Disom re̠ak Uttar nakhare̠ Adibasi re̠n aema jạt p̣ạrsire̠n hoṛko nit do̠ disom re̠aḱ lahanti seć calaḱ ḍahar khonko taenom gea, noko Nrigusṭire̠n kạṭić gidrạko jate akoaḱ gogo pạṛsite̠ ạkil bidiạko hameṭ daṛeaḱ ona iạte sarkar do̠ disom re̠n 6 goṭeć jạtre̠n hoṛko lạgit́ kạṭić gidrạ koaḱ puthiye  chapa oḍok akada, menkhan bhabna re̠aḱ katha nit hõ santal Adibasiko lạgit́ do̠ gidrạ koaḱ puthi do baṅ chapa oḍok lena. Adibạsiko do nit hõ ako disomre menaḱ korehõ porobasi lekage menaḱ koa, jumi jaega ko khạtirte̠ jaoge aema lekan jobor dokhol, haron, botor uduḱ kate̠ bạṛić hoṛko nit hõko rećet́ koa adibasi hoṛko.

Teheńaḱ noa sabhare̠ 2022 serma bhitrire̠ santal gidrạko lạgit́ gogo pạrsite pạhil cet́joṅ puthi chapa sodor, nukri re kouṭa bahal ruạṛ,Korona re̠aḱ Ṭikạ ńam lạgit́ khạṭijoṅ emanteaḱ 5 dopha dạbi purạu lạgit́ Sarkar ṭhen  ardas samaṅ hoyena.

Noa sabha reaḱ gapal maraore̠ selet́ ko ́ahẽkana Uttar Boṅgo Adobasi Forumre̠n Sabha mukhiạ Mr. Hingu Murmu,Chapai jilạre̠n Secretary Mr. Kornrlius Murmu, Forumre̠n mit́ ạḱyurić Mr.Modon Murmu,Bison Mijon, Rumali ar Munika Soren.

Source: Chapainawabganj News, 22.02.2021




Dhamoir haṭre Adibạsi Kirsạn Apnarteye goćena.

Naogaon re̠aḱ Dhamoirhaṭre̠ Siblal hasda(52) Ńutuman mit́ Kirsạn hoṭoḱre̠ baber tol kate̠ye̠ goće̠na.

Baḍae̠oḱ kana Upojilạ re̠aḱ Khelna Unionre̠ me̠naḱ Udoesri Atore̠n Siblal Hasda aḱ mạ̃ṛi calaoe̠n Bud hiloḱ setaḱre̠ oṛaḱ khon dạkhin nakhare̠ menaḱ Rabindra Ũrao aḱ mit́ṭe̠n Kanṭhaṛ bagwanre̠ hoṭoḱre̠ pạsi akan mạ̃ṛi ato hoṛko ńe̠l ńam keda. Khobor ńam kate̠ thanare̠n pulis ona mạ̃ṛiko hatao keda. Siblal Hasdaḱ re̠n barea bạhu, barea koṛa arm it́ kuṛi menaḱ kotaea. Ato hoṛko lạieda mit́ okte̠ uniaḱ aema dhon duribko tahẽkan taea. Menkhan murti karbar re̠  bolo kate̠ uni do barea gharońjante̠ye eken ti caba lena. Onage uniaḱ pạsi gujuḱ re̠aḱ karon hoe daṛeaḱa.

Dhamoirhaṭ thanare̠n daroga Md. Abdul Momin doe meneda mạ̃ṛi do hatao kate̠ moena todonto lạgit́ morgte̠ kol hoe akana.Niạ hạbićte̠ Thanare̠ okoe hõ jahan ijạhar do bako em akada.

Source-jago adibasi jago..




21 Phebruary “Jạtiạri Go̠ Pạrsi Mãhã”

Ińaḱ pạrsi ińaḱ go̠ro̠b

Ińaḱ pạrsi ińaḱ dho̠mo̠k

Ińaḱ pạrsi ińaḱ dho̠n

Ińaḱ pạrsi ińaḱ oporom

Ińaḱ pạrsi ińaḱ man

Ińaḱ pạrsi ińaḱ abhran

Ińaḱ pạrsi ińaḱ mẽ̠t́

Ińaḱ pạrsi ińaḱ sahẽ̠t́

Ińaḱ pạrsi ińaḱ jiwi

Ińaḱ pạrsi ińaḱ ạri cạli

Ińaḱ pạrsi ińaḱ aṛaṅ

Sebel he̠ṛe̠m saḍe raṛaṅ.




Ekushe Man Cinhạko Ńam keda 21 goṭen sãota Bhạlaian Disom Rạsiạ

Niạ serma ekushe re̠aḱ manko ńam keda 21 goṭen ńum uduḱ ganoḱ diso̠m susariạ.teheń sạnicar din raj naṅgraha re̠aḱ Osmani dinisạ  chaṭkare̠ maraṅ Montri pahṭa khonaḱ noa man-manot doe̠ tul- calat́ koa Mukti juiddho Bisoyok Montri A K M Mojammel Haque.Noa Oktere̠ virtual te mit́e̠ tahẽkana Maraṅ Montri Sheikh Hasina.

Niạ dhao do̠ Bhasa(Aṛaṅ) lạṛhạire pe hoṛ, Muktijoddho pahṭa seć khon pe hoṛ, Silpokola khonaḱ eae hoṛ Bhasa(aṛaṅ) ar Sãohet́ khonaḱ pe hoṛ, ar Khoboriạ, Siknạt,(Gobesona)khondroṅ-Ganḍon, Kạuḍi niti, ar Sãota- susạr noa ko joto khonaḱ mit́ hoṛ katet́ Man- Manot ko em ocoḱ kana.

Noa man-Manot ńamket́ kodo Muktijuddho Bisoyok Montri ṭhen khonaḱ apan apin Man cinhạ ko ataṅ keda ar Okoe kodo hanapuri akan Man- manot ko ńam keda onkoaḱ Man Cinhạ do onko pahṭa khonaḱ Gharońjren ko ataṅ keda.

Aṛaṅ(Bhasa) Lạṛhạire oṅsoṅ jopoṛao tahen reaḱ cinhạ lekate̠ Man cinhạ doe ̠ńam keda Motahar Hossain(Hanapuriakan) Uniaḱ doe ataṅkeda kimintet́ Jannat ara Siddiqe .

Noa chaḍa Aṛaṅ(Bhasa) Lạṛhạire̠ Samchul Haque(hanapuriakan) uniaḱ doe ataṅkeda hopontet́ Grihayon ar Gonopurto Proti Montri Md. Shorif Ahmed ar Advocate Afsar Uddin Ahmed(hanapuriakan) uniaḱ doe ataṅ keda hoponera Sharmina Parvin.

Silpokola re̠ Man Cinhạ ko ńam akada papiya Sarowar(Seren) Raysul Islam Asad(Obhinoy)Salma Begum Sujata(Obhinoy)Ahmed Ikbal Haider(Natok) Soiyod Salauddin Jaki(CholoChitro) Dr. Bhassor Bondopoddhae(Abriti) ar Pavel Rahman (Alokchitro).

Muktijuddho pahṭa khonaḱ Golam Hasnayen,Fojlur Rahman Khan Faruk, Bir Muktijoddha Sayida Isabela(Hanapuri akan) uniaḱ Man cinhạ doe ataṅ keda hopontet́ Kabir Bin Anowar.

Noa chaḍa hõ Khoboriạre Ajoe das Gupto, Khiondoṅ-Ganḍon re Dr. Samir Kumar Saha,Siknạt re Mahfuja Khanom,Kạudi nitire Dr. Mirja Abdul Jalil,Sãota susạr re Oddhapok Kaji Kamrujjaman takoaḱ tire noa Man cinhạ em-cal hoyena. Ar (Bhasa)Aṛaṅ ar Sãohet́ re Onoṛiạ Kaji Roji, Bulbul Choudhuri, Golam Mursid noa Man Cinhạ ko ńam keda.

Noa Man cinhạko ńam ket́ joto koge 35 gm hamalaḱ mit́ṭen kateḱ sona re̠aḱ mạndạli(Podok), mit́ṭen kateḱ Mna sakam ar 4 lakh ṭaka re̠aḱ check ko ńam keda. Aṛaṅ (Bhasa) Lạṛhại re̠ jiwi ko alae akat́ diḱsạ te ehoṕ akan noa enemre sarkar do jao serma aema pahṭaren bhage ar diḱsạ lekan kạmiko cetanre̠ noa Man Cinhạ doe emako kana.




Brazil Samaṅre̠ Bako Te̠ṅgo Ṭarhao̠le̠na Argentina

 “She Believes Cup” seć lekate̠ Dhạrti jakat Football re̠ ko ruạṛ akana Dhạrti jakat Maejiu Football gãota. One̠ okare̠ jaejugre̠n bạiri khilạḍiạ Argentina 4-1 Goal re̠aḱ mit́ maraṅ pharak te̠ko pạnḍuć ke̠tkoa Brazil.

Pon dol re̠aḱ noa Haparao̠re̠ League ạrite̠ mit́ dol e̠t̠aḱ ko são ko khilạḍ ńapame̠na seledoḱ kodo. Florida re̠ noa re̠aḱ akhṛare̠ Marta aḱ Brazil do̠ ạḍi keṭećge tahẽkana.

30 Miniṭre̠ Pananṭi khonaḱ goal kate̠ akoaḱ dole̠ or lahaleda Marta ać nijege. 47 Miniṭre̠ Debinhoaḱ Goal inạ tayo̠m 54 Miniṭre̠ Adrianoaḱ  goalte̠ mit́ leka akoaḱ jitkạr do̠ hoe ṭhik akan tahẽna.

60 Miniṭre̠ Larroque̠tte̠ Argentina seć khon mit́ ṭen goale sod keda. E̠nre̠hõ 84 Miniṭre̠ Geyseaḱ Goalte 4-1 re̠ḱ mit́ṭen Maraṅ pharak jitkạrante̠ Brazil do̠ Khilạḍ ṭhạ̃iko bạgiyada.

Source-BD-Protidin




SEDAE DO̠

Sedae do̠….

Lajao tahẽ̠kan,

Lajao tahẽ̠kan do̠,

Sajao tahẽ̠kan.

Sedae do̠….

Man mano̠t tahẽ̠kan,

Man mano̠t tahẽ̠kan do̠,

Jo̠to̠aḱ tahẽ̠kan.

Sedae do̠…

Iṅgạń Ạpuń bo̠to̠r tahẽ̠kan,

Bo̠to̠r cabaen do̠,

Jo̠to̠aḱ cabaen.

Sedae do̠….

Ato ṭola ho̠ṛaḱ manao ganao tahẽ̠kan,

Manao ganao cabaen do̠,

Sanamaḱ cabaen.

Sedae do̠….

Lạṭu kạṭić ho̠ṛaḱ ijjạt tahẽ̠kan,

Ijjạt tahẽ̠kan do̠,

Aema tahẽ̠kan.

Sedae do̠….

Lạṭu kạṭić ho̠ṛaḱ sạgại tahẽ̠kan,

Sạgại cabaen do̠,

Ce̠t́ hõ̠ baṅ sare̠ćlen.

Sedae do̠….

Duk bipo̠tre go̠po̠ṛo̠ḱ tahẽ̠kan,

Go̠po̠ṛo̠ḱ cabaen do̠,

E̠ke̠n ro̠po̠ṛo̠ḱ bańcaoen.




Puṭhiạre Ạdibạsi Maejiu Beạbruk(Dhorson) kateko goćkedea.

Rajshahi re̠aḱ puṭhiạre̠ at́e̠n 15 ghonṭa tayo̠m Merina Marḍi (35) Ńutuman pe gidrạ eṅgat mit́ Ạdibạsi maejiuaḱ goć mạ̃ṛiko ńam keda pulis. Uni goćenić ren gharońj re̠n koaḱ menaḱ do bạṛić hoṛko do uni maejiu Beạbruk kateko goć akadea ar oṛaḱ sor re̠aḱ mit́ kaera bagwanre̠ uniaḱ goć hoṛmo/mạ̃ṛi doko giḍi oṭo akada.Pulis do ona mạ̃ṛi hatao̠ kate̠ moena todontoe lạgit́ Ramek haspatal re̠aḱ Morg te̠ko kol akada. Goć ocoakan Merina marḍi do Upojilạ re̠aḱ Aṭbhag Ạdibạsi atore̠n Nore̠n ńutuman hoṛre̠n oṛaḱ rhoṛ kanae̠.Calaoe̠n som hiloḱ ńuhum okte uni do oṛaḱ khon geye at́le̠na ar calao̠e̠n Moṅgol hiloḱ Setaḱ amdaj 9 baja okte̠ oṛaḱ khonaḱ 500 goj metaḱme̠ 1000 moka sạńgiń re̠ mit́ṭe̠n kaera bagwan khonaḱ uniaḱ mạ̃ṛi do ńamen taea. Bhalik gachi Union re̠n Rạsiạ(member) Juel rana noa khobor khạṭi kateye baḍae oco akana, Som hiloḱ ńuhum okte uni maejiu do̠ oṛaḱ khone̠ at́lena. Ona tayo̠m gharońjre̠n hoṛko do̠ aema ṭhạ̃i kore̠ uniko sendra akadea, mucạt́re̠ Moṅgol hiloḱ atore̠n hoṛko do̠ mit́ṭe̠n kaera bagwanre̠ uniaḱ mạ̃ṛiko ńek ńam ket́ taea, inạ tayo̠m onko do noa khobor pulis e̠mat́kote̠ onko do̠ tojbij akte̠ mạ̃ṛiko idikeda. Tobe cet́lekate̠ nui doe̠ goć oco akana ona do̠ nit hõ khạṭite̠ baṅ baḍae̠oḱ kana. Goć oco akanić re̠n Jãwãe̠ Norenaḱ katha do̠ ‘Ińre̠n bạhu do̠ bạṛic hoṛko ńuhum okte oṛaḱ khon laha khonaḱ goṭawaḱ lekate̠ko idi akadea ar Beabruk kate̠ kaera bagwanre̠ goć kate̠ko giḍi oṭo akadea, uniaḱ hoṛmo re̠aḱ aema jaegare̠ ona re̠aḱ cinhạko ńeloḱ kana iń do̠ diso̠m re̠aḱ ainre̠ noa re̠ko selet́ len sanam koaḱ maraṅ sạsti iń dabiye̠t́ kana. Noa bisạete̠ Thanare̠n dạyikan boṛo bạbu (OC) Rejaul Islame meneda khobor ńam katege goćićaḱ mạ̃ṛi hatao kate̠ moena todonto lạgit́ Ramek haspatal tele kol akada. Pạhil ńelre̠ bujhạuḱ kana noa do̠ limbot́ goć hoe daṛeaḱa mente̠ ohmaḱ kana.Gharońjre̠n ar Atore̠n koaḱ mone do̠ uni maejiu beabruk kateko goć akadea noa re̠aḱ́ kuklire̠ uni doe menkeda moena todonto re̠aḱ report chaḍa cet́ hõ baṇ menogoḱa. Tobe  noa re̠aḱ mit́ mamla samaṅ re̠aḱ sapṛao̠ do ehoṕ akana ar ona lạgit́ Thanate̠ko heć akana gharońjre̠n hoṛko.

Source-Uttara Prodin-17.02.2021




Baṅgladeshren Santal Hoṛko̠ O̠nkoaќ Legcar, Pạrsi ar Sãohẽt́-04

Santali Pạrsi reaќ Jạruṛ ar Josteť– Santali pạrsi reaќ jạruṛ ar josteť ne-hoṛko usạra babon buj daṛeaќre hõ patiạu menaќa, onoliạ, onoṛhiạ ar gaenahako do pạrsi reaќ phaelaoteť, bebohar reaќ lekmanteť, jomokteť, liṭhurteť ar soṛomteťko dhorageko aṭkar-buja. Tobe Santali pạrsi babotre pasen aema hoṛaќ monrege dhukucuku hõ menaќgea, enkathae noa pạrsi ceťkate do ceť porho hoyoќa ? Baṅgladesh’re haṭ bajar, ophis ar jahãn ṭhaonakore goṭaṭạḍige Baṅglate roroṛ ar oќol hoyoќ kana. Enḍekhan Santali pạrsi bạgi giḍilekhan ceť loksan hoyoќa ? Abokoaќ noṅkan cintạ reaќ roṛ ruạṛ do ceť emkoќa ? Enhõ iń do noṅkań menkea.

Go pạrsi do manwa lạgiť Sisirjạuićaќ miť heṛan dange. Manwa do aćaќ go-pạrsitegeye oromoќ kana cele jạt kanae mente. Pạrsitege uni do aćren jạt sãoteye tol miťakana ar helmelreye tahẽn kana. Noa iạtege nij jạtaќ pạrsi baḍae do ạḍige cạhitaea. Ar pạrsi banaḍae kạcikom tahẽn karonte hoṛaќ hudis daṛe hõ eṭeť esedoќa. Ente manwawaќ hudis ar gunạn do pạrsire ṭehãḍ katege dukạna. Ar hudis gunạnre ṭonṭalen khan ạkil baṛhaoteť hõ ṭạrhiќa.

Noa chaḍa ar miť katha hudis tiạќ jạruṛ kana; ato somajre Santal hoṛko do nit hõ Santali pạrsiko roroṛkana. Miť bar shiknạt hoṛko oktere Baṅglako roṛre hõ gharońjre do ḍherkaete Santaliko roṛeť kana. Aboren go-baba, boeha misera, apto gusṭikoaќ dinạm din reaќ hudis gunạn eneć, sereń, boṅga buru, Sisirjạuić ṭhen raќ koejoṅ, jotoaќge Santalite hoyoќ kana. Miť kathate roṛkoќa disomren Hoṛko do Santali legcarko manao ạgueť kana. Ar noa legcar do nit hạbić ḍher niphuṭgea. Note ne-hoṛko do dhorage sikhnạt hoṛko cetanre as bhorsa menaќtakoa enkathae ạyur sotoќko ńama. Somaj reaќ licạṛ, bạṛićteť do sikhnạt hoṛko daraete sudhrạu ar keṭeć aroќa. Enḍekhan Santal hoṛko do Santali pạrsi baṅ baḍae do baṅa, bickom jạruṛtege ceť dohoe lek kantabona. Khạjuk babon ced, Santal jạt lạgiť aboaќ oka kạmi lek menaќ ona do ḍherkaete nahakoќa. Un do aboaќ bemurwạd ar licạṛteťge bậṛti sodoroќa.

Arhõ khạndriń macha hudisle khan ńelabon manwa jiṅgi reaќ khodteť do ạḍi gạhir ar phaelaogea. Noa dhạrtipurire manwawaќ jiṅgi reaќ motlob do menaќgea. Enḍeteṛoṅ manwa do bańcaoќ lekan bańcao bon menjoṅ kana. Ar noa bańcao lekan bańcao mane do apnar jạtrenko ńir bạgiakote eskar bańcaoќ ar cheć beć jom-ńũ ar bin kosṭte jingi bitạu do baṅ kana. Bickom manwa do apnar jạt, somajre tahẽ kate dhorage kusi rạskạ, haron kosṭo, as bhorsa, hados joto lekan aohal (environment) se obosthare miť bhedan ar sạbit jiṅgige khemao bon menjoṅ kana. Ar noa bhedan ar sạbit jingi do miťgoṭen manwa aćaќ somaj jingiregey ńam daṛeaќa. Enḍekhan manwa aćaќ somaj soṅge jopoṛao dohoete suluk ar helmelte tahẽn jạruṛ kantaea. Menkhan nij jạtaќ pạrsi baṅ baḍaekanić do aćren jạt sãote jopoṛao komoќ kantaea ar bại bạiteye geť begar idiќ kana. Uni do nij jạtaќ legcar ar somaj reaќ soṛomteť bae aikạua. Jạt, somaj lạgiť daya dulạṛ reaќ jharna do ańjeť rohoṛoќtaea. Un do apnar jạtrenko são, emon se aptoko são hõ epem gopoṛo komoќa. Ar onkan hoṛ cetanre jạtaќ as hõ hucạgoќa. Noṅkate apnar jạt sãote somaj jingi hõ lebṛeć calaќtaea. Emon se hoe botejoќa somaj jingi adoќte apnar jiṅgire eklage bujhạuќa. Ar noṅkate hoṛ do be-somaj jiṅgi senko ạwiloќa. Un do bapla bihạ lạgiť muskilaќ ńeloќa. Ar atma-jiṅgi, somaj-jingire samojos (balance) adoќte manwa jiṅgi reaќ heṛan bhed se khod, motlob ar sạbitteť do dhund cabaќa.

Ado ma Santal jạt ar pạrsi babotre ḍher kathań roṛkeťa. Noate do ạikhạ bạń buj ocoeť kana enkathae eken Santali pạrsi bon ceť dohoea. Baṅa, Santali pạrsi são sãote abo Bangladesh’ren Hoṛko do Baṅgla, Iṅrạji ar eṭaќ pạrsiko hõ ceceť hoyoќ tabona. Baṅgla do abo janam disom reaќ pạrsi kana. Noa disomre tahẽn ar apasul lạgiť Baṅgla pạrsi ceceť do jạruṛ kangea. Iṅrạji do dhạrtire jạt jạtrenko são jopoṛao tahẽn, disom duniạ daṛãn, nana lekan cetan sikhạuna hameṭjoṅ ar apasul lạgiť jạruṛkana.

Ar Santali do goaќ pạrsi, apnaraќ gorob, oќporomoќ ar jạt bhạiko são helmel ar gopoṛore jiṅgi bitạu lạgiť ceťjoṅ ạḍige cạhia. Ona lekare iń doń menkea Santali pạrsi ṭikạu doho ar lahãṭ ocoe do jạruṛgea. Ar noa pạrsi do noṅkate bon lahãṭ oco daṛeaќa-

  1. Apnar gharońj ar somajre Santali pạrsi beohar cạhia.
  2. Gharońjre gidrạko Santali ceť ar paṛhao ocoko hoyoќa.
  3. Santal atore menaќ iskul, okako do Mison ar ato hoṛaќ goṛote calaќkan onḍe gidrạko Santali paṛhao ocoko hoyoќa.
  4. Okare Santal isại hoṛ ḍher menaќko onḍe do Santalite hõ girjạќ reaќ ạt dohoe jạruṛ kana.
  5. Santal hoṛko miťjoṭ kate Santalite patak/ khobor kagoc onḍoṅ daṛeaќa.
  6. Girjạ Kạlisiạ do Santali pạrsi beohar reaќ ạt doho ar ać hõ jạruṛ okte beohar lekkan taea. Noa babot do manotan naeke/pạdriko, pasṭorko akoaќ dupuṛuṕkore roṛ rakaṕ ar guni bhạbiќ jạruṛ kantakoa.
  7. Santal hoṛko talare asokaete Bangladesh ar India mudre Hoṛaќ legcar, sãohẽť reaќ epem, jogajog ạḍi ãṭ jạruṛ menaќa; enḍekhan aboaќ legcar, pạrsi, sãohẽť do napae tear rakaboќa ar miť eṭagić bon uskur udgạuoќa.

Mucạťreń mena Santali pạrsi do baṅ licạṛa. Hoṛkoaќ kurumuṭu begorte ḍhilạuakan menaќa. Enhõ as menaќa noa pạrsi do tirejuge jiweť tahẽna ar baha lekage bomborkoť saṛ pasnaoќa.  (Mucạt’)

– – – – – – – – –  – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – –

  • Onol reaќ kho̠ṛo̠ tumạlakan-
  1. State Formation Among Tribals, (A Question for Santal Identity), by A B Chaudhuri, India;
  2. Land or Religion? (The Sardar and Kherwar Movements in Bihar 1858-95), by John MacDougall;
  3. cwðge½, muvIZvj we‡`ªvn msL¨v, 1995| cÖKvkK Z_¨ I ms¯‹…wZ wefvM, cwðge½ miKvi;
  4. Catholic Beginnings in North Bengal, by Late Fr. Luigi Pinos, PIME, Bangladesh;
  5. Arhõ miť bar huḍiń onolko khon,

Mn. phadar Cattaneo (PMIE, Italian)- Nui manotan phadar do tayomte Rohanpur (Bangladesh) Katholik misonrey tahẽ kana ar nui do British amolre Jitu Hembromaќ Adina gaṛ dokhol ar East Pakistan amolre Nachole thanare Ila Mitrawaќ  laṛaonare puliskoaќ ti khon aema Santal Hoṛ (Isại, Be-Isại) koe bańcaoleťkoa)