Niạ Serma BKSP re 16 goṭen adivạsi gidrạko ạt ko̠ ńamkeda

 

Baṅgladesh Krira Shikkha Protisṭhan (BKSP) niạ 2021 serma re 16 goṭen ạdivạsi kheloḍio gidrạko̠ paṛhaoḱ reaḱ ạt ko̠ ńamkeda. No̠ko̠ kheloḍio̠ko̠ do̠ 7 goṭen khelạḍ bibhag re go̠ṭa diso̠mren 16 goṭen kheloḍio gidrạko̠ pạhil dhaṕreko bachao o̠co̠ akana.  Kheloḍio̠  bibhag ko̠ do̠ no̠nka leka- fooṭbol re 06 hoṛ, Hoki re 04 hoṛ, Shooting re 02 hoṛ, Cricket, Boxing, Skoas ar Tabil Tennis re 01 mit́ hoṛ kate ko̠ bachao̠re ạtko̠ ńamakada.  Bachao̠ akan ạdivạsi kheloḍi ko̠ do̠ mo̠dre 10 go̠ṭen kuṛi gidrạ ar 06 go̠ṭen ko̠ṛa gidrạ. O̠nko̠ mo̠dre 2 hoṛ Satkhira ren, 03 hoṛ Dinạjpur ren, 04 hoṛ  Rangamaṭi, 02 hoṛ Koxbazar ar 01 hoṛ kate Dhaka ren, Joypurhaṭ, Khagṛachuṛi, Cottogram ar Tangail ren meno̠ḱko̠a.

BKSP reaṅ 19 go̠ṭen bibhag re go̠ṭa diso̠m kho̠n 765 kheloḍi ho̠ṛko bạchao̠ akat́ koa. Kheloḍi bibhag ko̠ do̠ hoyoḱkana  Archari, Baskeṭbo̠l, Fooṭball, Ho̠ki, Karate, Shooting,  Pairaḱ, Gemnesṭics,  Boxing, Juḍo̠, Kabaḍi, Skoash,  Table Tennis, Tennis, ar Ushu.  2021 serma March cando̠ reaḱ 10 tạrik BKSP ren ạyurić (Prosikhon) Cornel A.K.M. Majaharul Haque aḱ suhian mit́ sakam re BKSP reaṅ website re so̠do̠r akana.




Diso̠m reaḱ moṛẽ goṭen bibhagre teheń hoe bharḍoate daḱ daṛeaḱa

Teheň̌  Diso̠m ́reaḱ moṛẽ ̣goṭen bibhag- Rajshahi, Rangpur, Dhaka, Khulna ar Shilhet  reaḱ ṭhạikore daḱ hoe huḍur-bijliate daḱ ar hoe bharḍo hoyoḱ reaḱ as menaḱa mente abohaoa odhidoptore baḍae oco̠kana. Thoṛa ṭhạikore do hoe bhạrḍo hoeyena. Teheńaḱ din ar ńindạ reaḱ tapmatra (lolo) do̠  thoṛa reaṛ tahena.




Ạkil Duạr

O̠lo̠ḱ paṛhao̠ baṅte̠

O̠lo̠ḱ p̠aṛhao̠ḱ babon baḍae̠

Khaṭao̠ḱ kanabon kadae kadae̠

Le̠kha jokha baṅ baḍae̠te̠

E̠ṛe̠ ocoḱ kanam hante̠ no̠te̠

Upại baṅte̠ bạḍgu pạṭuṕ

Raṭen birhõ marao̠e̠na

Aṛha kolosaṅ hõ cabae̠na

Ańjom pe̠ho hoṛ hopon

Alom tahen thoroṅ thopoṅ

O̠lo̠ḱ p̠ṛhao̠re̠ lagao̠me̠ mon

Ńam ruạṛam ae̠ma dhon

Dhorom korom suluk dulạṛ




BURU BO̠ṬKO̠Ć

Cạriạkona buru bo̠ṭko̠ć,

Ńe̠loḱ jiạṛ hạriạṛ mõ̠ńjo̠ko̠ć,

Cedaḱ hale mo̠ne baṅ so̠ko̠ć,

Jharna jhinuk gạḍiạ ro̠ko̠ć.

Bir buru cẽ̠ṛẽ̠ ciprut́ sereń aṛaṅ,

Gại ḍaṅgra me̠ro̠m ghạnṭi ṭaṛaṅ,

Gupi koṛa tirio ńõ̠hõ̠ṛ aṛaṅ,

Rãwãoḱ usul co̠po̠t́ ḍhopko daṛaṅ.

Co̠ṭ mutul sarjo̠m dare,

Gupi koṛa tirio raha phe̠nṭo̠ṛ banam;

Jivir juḍạsi ańjo̠m haere!,

De̠ćakane buru lodam dare karam.

Me̠ro̠m ṭo̠ṭko̠ gại ghạnṭi ṭhiṛiń,

So̠ho̠r bajar tahẽ̠ kateḱ cekań hiṛiń,

Bo̠ho̠ḱre he̠ćạń disạ iń,

Cekań hiṛiń kudum kisạ teheń.

Bir jan-janwar cẽ̠ṛẽ̠ go̠ć,

Jharna ḍạḍi hako co̠ḍgo̠ć,

Lade me̠se̠ rapaḱ ṭo̠go̠ćjem

Haere! sebel caṭo̠ḱ mo̠ṭo̠ćjem.




Gobindogonj re̠aḱ santal Atore Dhạrti Jakat Maejiu Mãhã ko Manaokeda.

 “Aḱyurre̠ Maejiu; Covid-19 Dhạrti jakat lahantire̠, herel-Maejiu do̠ mit́ pantere̠.” Noa bohoḱ katha dohokate̠ gaibandha re̠aḱ Gobindogonj Santal atore̠ ko manao keda Dhạrti Jakat maejiu Mãhã.

Association for Land Development aḱ goṛote̠ (ALRD) calaoe̠n bud hiloḱ 10 March tikin santal ato Madar pur re̠aḱ Samol, Moṅgol Romesh Be-sarkari Pạhil Iskul re̠ mit́ gapal marao sabha hoe purạuena.

Santona Hasda aḱ sabha mukhiạ ae Prisila Murmuaḱ ạḱyurte̠ noa sabha re̠aḱ ropoṛ re̠ko tahẽkana Surusmuni Ṭuḍu,Merry Ṭuḍu,Trisna Murmu,Kerina Hasda tako. Noa oktere̠ sahebgonj Bagda pharm Bhumi Uddhar Soṅgram Komiṭi re̠n sabha mukhiạ Philimon Baski, Secretary Jafrul Islam são aema hoṛge seṭerko tahẽkana.

Noa lahare̠ Santal ato Madarpur khonaḱ sanam santal maejiu-Gidrạ koante̠ mit́t̠en Rally Gobindogonj- Dinajpur soṛok sećte̠ko ạcur ạguket́te̠ ona sabha re̠ko selet́e̠na. Noa Dhạrti Jakat Maejiu Mãhã Manao re̠aḱ sanamaḱ doko sapṛao leda Saheb Gonj Bagdapharm Bhumi Uddhar Soṅgram Komiṭi.

Source- DBC News -10 March 2021




JONḌRA

Mase̠ be̠ṅge̠t́ am

Latar cetan co̠ṭ,

Haere! hạriạṛ jonḍra

E̠kal moṭa-moṭa pho̠ṭ.

Haraena buruiena

Teṅgo cacoena,

Go̠do̠r-go̠do̠r aema mesal

Jeleń -jeleń gocoena.

Co̠ṭ utạrre ge̠le̠

Ńe̠loḱre ṭuilạ,

Ar mit́ hapta bad

Rapagale se̠ṅge̠l aṅgra kuilạ.

Beret́ co̠ṭaḱ

Dingele ńe̠la,

Rapaḱ kateḱ jo̠mlere

Haere! ńuṭuḱ he̠ṛe̠m,

Bhagete sebela.

 




Baṅgladesh re̠n Santal Maejiuko

Ho̠la do̠ tahẽ kana go̠ṭa dhạrti maejiu mãhã. Ar ho̠lanaḱ no̠a mãhã re̠aḱ jo̠s katha do̠ tahẽknaa; Maejiukoaḱ Ạyurre̠: Covid-19 achieve lạgit́ darakan din re̠ mit́ são kạmi (Women in Leadership: Achieving an equal future in a COVID-19 world). Baṅgladesh re̠n Maraṅ Montri do̠ maejiu kanae̠ Mano̠tan She̠ikh Hasina, diso̠m re̠n maraṅ so̠bha re̠n ạyurić (speaker) mano̠tan Dr. Sirin Sarmin Chaudhuri, Siknạt re̠n Mo̠ntri Dr. Dipu Moni selet́ arhõ ae̠ma maejiuko mo̠ńj hudạ re̠ko duṛuṕ akana. O̠nka le̠ka no̠ako din re̠ ce̠t́ le̠ka me̠naḱ koa diso̠m re̠ kạmikan santal maejiuko. De̠labon baḍae̠ lege Maejiu Mãhã re̠ onkoaḱ daman kạmi ho̠ra ar jo̠to̠n kạmi.

Rusni So̠ren, Vice-Chairman-Gho̠raghaṭ Upo̠zila, Dinajpur; Niạ dho̠m se̠le̠t́ bar dha̠o do̠ vice-chairman hisạb te̠ye̠ jit akana. Ạḍi mano̠t se̠le̠t́ jo̠to̠ ho̠ṛko kusi ae kana. Baṅgladesh do̠ baḍae̠ abon muslạ diso̠m kana, me̠nkhan e̠nre̠hõ nun maraṅ challenge hatao̠ kate̠ye̠ te̠ṅgo ṭarhao̠ akana santal maejiu.

Ko̠ro̠na o̠kte̠ re̠ muslạ, hindu ko se̠le̠t́ bạṛti do̠ santalko go̠ṛo̠ ako lạgit́ ạḍi mo̠n se̠le̠t́e̠ kạmi akada. Sorkaraḱ go̠ṛo̠ko e̠m oḍok lạgit́ ar santalko je̠mo̠n go̠ṛo̠ko ńam do̠ o̠nto̠r se̠ć kho̠ne̠ kurumuṭu akada.     

Sara Maranḍy, Director-Gram Bikash Kendro-Social Development Service, Parbotipur, Dinajpur; Abo jo̠to̠ko bon baḍae̠a je̠, o̠lo̠ḱ paṛhao̠ te̠ laha le̠n khan do̠ jo̠to̠ se̠ć te̠ge̠ bo̠n laha daṛe̠aḱ. O̠nka ge abore̠n mit́ mise̠ra mano̠tan Sara marandy hõ ạdibạsi santalko se̠le̠t́ jo̠to̠ jạtiạriko la̠git́ a̠d̠i ae̠ma do̠e̠ kạmi kana. Maejiuko laha lạgit́, santalkoaḱ lahanti se̠le̠t́ diso̠m babo̠t ạḍi mo̠ńj ro̠po̠ṛ doe̠ so̠do̠r akada BBC news re̠. Nonkage je̠mo̠n abo santalko jo̠to̠ sector se̠ćte̠bo laha idi.

Somiron Kisku, Pachondor Counsil Member, Tanor, Rajshahi; Ạḍi mo̠ńj doe̠ kạmi kana counsil re̠. aćaḱ area re̠ me̠naḱ koa e̠ṭaḱ jạtiạri chaḍahõ bạṛti do̠ santalko̠ye̠ go̠ṛo̠ ako kana. Uniaḱ kurumuṭute̠ ae̠ma santalko do̠ go̠ṛo̠ ko ńame̠da. Nonka ge abo santalko me̠naḱ ko ṭhạ̃iko̠re̠ santal memberko tahẽ le̠n khan do̠ ạḍi bạṛti sarkari go̠ṛo̠ ko ńam ke̠ya. Corona o̠kte̠ re̠ go̠ṛo̠ e̠mo̠ḱ dạyik kạmi do̠ hamal ge tahẽ kan re̠hõ, santalko ńame̠t́ te̠ ạḍi ãṭ suluke̠ do̠e̠ aṭkar ke̠da. 

Ado̠ri Mạrḍi; Nimghuṭu ato re̠n Ado̠ri Mạrḍi do̠ cas bas kạmite̠ sarkari mane̠ ńamke̠da. No̠a do̠ abo Santalko lạgit́ ạḍi maraṅ go̠ṛo̠b kana Baṅgladesh re̠. Ado̠ri Mạrḍi aḱ jio̠n cạrit o̠l le̠khan ae̠ma do̠ o̠loḱa, me̠nkhan khaṭo̠te̠ niạgiń me̠n ̠eda je̠, abo hõ de̠labon no̠nka ge apnaraḱ ar jạtiạriko lạgit́ man hame̠ṭ tabon te̠ huḍiń diso̠m Baṅgladesh re̠ santalko je̠mon bon laha idiḱ.

Ado̠ri mạrḍi do̠ Go̠dagaṛi upạjilạre̠n são cas abad sarkari salha e̠̠mo̠̠k̕ic̕ Otnu sarkar onko mit̕ kạmi re̠aḱ̕ to̠lase̠ e̠mat́̕koa. O̠na kạmige o̠nko̠ak̕ hataṅe̠ bo̠do̠lke̠da. O̠ko̠e̠ maejiu be̠mano̠tkate̠ gharo̠ńj kho̠n oḍok̕ re̠ak̕ kurmuṭu calak̕kan tahẽ̠na turui se̠rma tayo̠m unige Baṅgabondhu Jạtiạ cas abad mạne̠ ńamke̠da. Bar se̠rma tayo̠̠m unige arhõ̠ mit̕ gidrạre̠n e̠ra hõ̠e̠ ho̠ye̠na. Nãhãḱ uni do̠ ona ato̠re̠n bhạlại cas abad kạmiạ kanae̠. Uni pańjakate̠ ae̠ma ho̠ṛge o̠na atore̠n laha calak̕kanko. O̠na ato do̠ godagari upạjilạ re̠ak̕ de̠o̠para unionre̠.

No̠ko̠ko chaḍa hõ ae̠ma boge kạmikanko me̠naḱ koa. Baṅdo̠ sarkari BSC cader, doctor, nurse, Engineer, Army, BGB, Police se̠le̠t́ e̠mante̠aḱ position kore̠ko kạmi kana. O̠nate̠ de̠labon mano̠tanko se̠ć ko̠yo̠ḱ kate̠t́ de̠labon pańjako̠a lase̠r hataṅ te̠ar kate̠t́. Tahole̠ mit́ din aboaḱ santal somaj bon phe̠rao̠ daṛe̠aḱa. No̠a lạgit́ abo jo̠to̠ ko bon sapṛaḱ kana se̠ baṅ? 

Mano̠tan Kaji Nozrul Islam aḱ katha, “Ebhe̠no̠ḱ me̠ maejiu joto sikhnạt te̠” ar Mano̠tan Amorto Se̠n aḱ katha, “Empowering women is key to building a future we want”. Mit́ṭe̠n kobi ar orthonitibid do̠ mit́ ge̠kin hudis akada. O̠na do̠ ho̠yo̠ḱ kana-hudis akat́ ṭhạ̃i re̠ se̠ṭe̠ro̠ḱ lạgit́ e̠ke̠n he̠re̠l ho̠ṛ do̠ baṅ, bicko̠m maejiuko se̠le̠t́ kate̠t́ ge hudis akan ṭhạ̃i re̠bon se̠ṭe̠r daṛe̠aḱa.  




Soman Ote̠tre̠n Ạdibasi Maejiuko kom mạjuriko ńame̠da

Jug Jug Khonaḱge pạṭ kạmi paisa ńamre̠ko eṛe heć akana noa soman otre̠n Ạdibạsi Maejiu kạmiạko. Casbas kạmire̠ herelko são soman te kạmi kate̠ rehõ mạjuri se kạmi paisa do̠ thoṛageko ńam ạgu akada. Enre̠ hõ reṅgeć jalate̠ dinạm ge thoṛa paisate̠ hõko kạmi ạguyet́ kana.

Chapai Sodor upojilạ re̠aḱ Bolṭha atore̠n kolhe hoṛ maejiu Nirạsi Ṭuḍu(44) do̠ 13 serma ume̠r khonge casbas re̠aḱe̠ kạmie̠da, un khonge uni do̠ nonkae ńe̠l ạgueda, niạ ko dinre̠ hoṛo rohoe̠ se ge̠t́ kạmi ko bạnuḱte̠ dare bagwan kore̠ pạṭe̠ kạmieda, onḍe hõ herel kạmiạ kodo dinre̠ 300 sae ko ńameda ar onko Nirạsi tako maejiu kodo 250 ṭaka ko ńameda, menkhan reṅgeć jalate̠ sanamaḱ baḍae kate rehõ kạmi lagawae kana.

Noa atore̠n ge eae kilạs re̠n pạṭhuạ kuṛi hopon Sorosoti Murmu do Mãhãḍaṅga High School ren pạ̣ṭhuạ hõ ona bagwan reye kami kana.

 

 

 

Uniaḱ memenaḱ do, “Tinre kạmiko tahẽna un redoń kạmieda.”Maejiu kạmiạ kodo kạmi paisa 250 ar herel kạmiạ kodo kạmi paisa 300 ko ńameda. Iń do noa nalha kạmi kate ińaḱ paṛhaoḱ re̠aḱ khorcań calaoe̠t́ kana ar saõte̠ oṛaḱ se gharońj rehõ goṛoń emoḱ kana, maejiu kodo herel soman kạmi kate rehõ kạmi paisa do thoṛa se kom geko emale kana.

Bil-bolṭha atore̠n Maloti Murmu(60) do amdaj 50 serma khonaḱ noa nalha-pạṭ kạmie kạmi kana, uni hõ jion etohoṕ khonge noa bar mẽt́te̠ (Boisommo) maejiu ko ńel ạguet́ ko kana.

Uni doe̠ meneda, “ce̠t́ upại ko bạnuḱte̠ mit́ leka apnar goroj tege jiwi bańcao lạgit́ lać daka juṛaua mente e̠ṭaḱ hoṛaḱ jumi kore̠ nalha kạmi hoyoḱ kana, ona hõ nebetar do aema kạmiko kom caba akana, aema bagwan se casbas jumi kore maejiu kodo kaxmi paisa 250 ṭakakọ ńameda, one okare̠ herel kạmia kodo dinre̠ ko ńameda 300 ṭaka. Hoṛo rohoe se geget́ okte do maejiu kạmiạ ko 300 ar herel kạmiạ kodo 400 ṭakako ńameda. Soman kạmi kate rehõ ale maejiu kodo aleaḱ asol hok khonle eṛe ocoḱ kana.”

Rajshahi Jilạ Godagạṛi upojilạ re̠aḱ santi paṛa atore̠n Alamonu Ṭudu(45) doe̠ kạmi kana mạsri goḍare̠, uni doe̠ lại keda, mạsri totot́ kạmire̠ uni do dire̠ 250 ṭakae ńama, herel ko khon 50 ṭaka thoṛa ńam kate̠ rehõ memen re̠aḱ cet́ hõ bạnuḱa, reṅgeć harob iạtege uni do kạmi lagawae kana.

Bil- bolṭha atore̠n bagwan mạlik Abul kasem doe̠ meneda, Maejiu kạmiạ kodo cas bas kạmire̠ ạḍiko gạkhuṛa, kạṭić dare rohoe por onko do ạḍi mońj ko joton daṛeaḱa, nonḍe do noage cạli do menaḱa, ona tege nonḍe do herel doko ńama 300 ar maejiu do 250 ṭaka.

Eken Kolhe ạdibạsi hoṛko talare̠ do baṅ chapai nababganj re̠aḱ aḍepase ren sanam lekan ạdibasi ko modre̠ menaḱko santal Urão Ar eṭaḱ ạdibas maejiu kohõ jug jug khoonaḱge noa eṛe ocoḱkan hal rege menaḱ koa, jaoge herel hoṛko khon 50/100 sae ṭaka kom se thoṛa kạmi paisa ko ńama. Menkhan reṅgeć hal khạtirte̠ cet́ hõ baṅ men kate̠ko kạmi ạgueda.

Bil-bolṭha Adibasi Besorkari Pạhil Iskul re̠n didimuni Saroda Rani hasda doe̠ meneda, Chapai sodor upojilạ re̠aḱ Bil-bolṭha, Coṭṭigram, Catra,Philṭipaṛa,ar Bolṭha ato kore̠amdai 300 kolhe hoṛ ar Rajshahi Godagaṛi upojilạ re̠aḱ Babuḍaṅ, ar Santipaṛa atore̠ amdaj 200 kolhe hoṛko menaḱkoa, mit́leka sanam koge (maejiu herel) jaejug khonaḱ nonkage kom majuri se kạmi paisate eṭaḱ koaḱ jumi reko nalha ạsuloḱ kana. Sarkarko noa re̠aḱ mit́ṭeć boge hudis jạruṛakoa.

Uttarboṅgo Adibasi Forum re̠n sabha mukhiạ Hingu Murmu doe̠ men akada, Noa Chapai jilạre̠ santal,Urão, ar kolhe ạdibasi, arhõ aema lekan adibasikote amdaj 1 lakh gan menaḱlea, ale noako jạti gusṭire̠n maejiuko do jumireko kạmie talea onko do tisge kạmire bako eṛea arko gạkhuṛ gea   enrehõ hok kạmi pạisa do bako ńameda jaoge onko doko hok khonko eṛanoḱ kana, Noa do ṭhikaḱ do̠ baṅ kana ạḍi usạrage noa do cabae jạruṛa.

Chapai nawabganj re̠n Mahila bisoyok Odhidopor re̠n upo poricalok Sahida Akhtar doe menkeda, herel maejiu re̠ bhedabhed baṅ komlen khan mạjuri se kạmi paisa ńam re̠aḱ kom/d̠her hõ baṅ komaoḱa, nit do maejiuko ạḍiko laha akana, mạjuri kohõ laha khonaḱ do aemage jut ńoḱ akana, nitić sarkar hoẽ maejiukoaḱ hok emoḱ cetanredo ạdie napae gea, asoḱ abon darakan din kore do̠ noa mạjuri kohõ mońj se midoḱa.

Dhạrti jakat jạtiạri gãota ar Unesco re̠ak website re̠aḱ guṭ katha ko lekate̠ dhạrti jakat maejiu serma hisạbte̠ 1975 serma re̠aḱ 8 March do̠ pạhil Dhạrti jakat Maejiu mãhã manao hoelena, noa re̠ak 2 serma tayom 1077 sermage Official lekate̠ Dhạrti jakat Maejiu mãhã hisạbte̠ noa mãhã do̠ hẽḱaḱ ko ńam keda.

Source-The Daily Star




Gotạ Dhạrti re̠aḱ sạri kạhtuk

Go̠ṭa dhạrti re̠ hoy parom akan maraṅ lạṛhại, e̠ṛe̠ se̠ phạsiạri be̠bo̠sa bạnij, rạput́(bhaṅga), bạṛić giḍikaḱ(binas) akan nạthi(dolil), kagojko Jo̠gaṛ ar laṛcaṛ lạgit́ go̠ṛo̠ e̠m se̠le̠t́ UNESCO do̠ 1992 sal khon “Memory of the World Register” re̠aḱ kạmie̠ e̠ho̠ṕ akada. No̠a re̠aḱ aso̠l jo̠s se̠ mo̠tlo̠h do̠ ho̠yo̠ḱ kana; Go̠ṭa dhạrti re̠ pasnao̠ akan ạḍi jạruṛ kago̠j, do̠lil, film se̠le̠t́ naksako jo̠gaṛ ar baṅ baḍae̠ ho̠ṛko talare̠ baḍae̠ oco̠ko lạgit́e̠ uskure̠t́ ko kana. No̠a re̠ o̠l rakaṕ oco̠e̠ lạgit́ do̠ International sompo̠k se̠le̠t́ dho̠mo̠s tahẽ̠n lagaḱa. 14 ho̠ṛ niyạte̠ “International Adviser Committee” ho̠te̠te̠ bachai, ńe̠l to̠daroki kate̠t́ no̠a register sakam re̠ rakaṕ lạgit́ ko suparisa. Inạ tayo̠m niyo̠m le̠kate̠ ạḍi jakjo̠mo̠k̠ se̠le̠t́ ńutumko lại so̠do̠ra UNESCO re̠n Maraṅ Ạyurić. UNESCO do̠ 1997 sal khon bar bo̠cho̠r po̠r po̠r “Memory of the World Register” kạmi te̠ye̠ hoe̠ purạu ạgue̠da. Go̠ṭa dhạrti re̠ no̠a do̠ ạḍi maraṅ aso̠laḱ kạmie̠ kạmi e̠da me̠nte̠ko so̠do̠re̠da. Ar no̠ako karo̠ntege go̠ṭa dhạrti re̠ ạḍi rạskạ se̠le̠t́ ko hẽ̠ḱaḱ kana. Nonka te̠ mit́ din do̠ go̠ṭa dhạrti re̠aḱ mimit́ jae̠ga re̠ tạlika kate̠t́ maraṅ document se̠ do̠lil do̠ jo̠gaṛo̠ḱa ar samṭao̠ kate̠t́ jo̠to̠ ho̠ṛ ṭhe̠n se̠ṭe̠r lạgit́ UNESCO do̠e̠ kạmi kana.   

Ropoṛ okte

March cando 7, 1971

Ropoṛ doe̠ e̠hoṕ le̠da ạyuṕ be̠la 3:20 miniṭ re̠ ar jae̠ga do̠ tahẽ̠ kana Rescorse Moydan (nito̠ḱ do̠ko me̠taḱ kana Sowardi Uddan) ro̠ṛ le̠dae̠ 19 minit ar total sobdo/katha do̠ tahẽ kana 1108 goṭe̠n no̠a ropoṛ doe̠ sab do̠ho̠ le̠da Pakistan International Film Corporation re̠n Managing Director, Abul Khaer M N A. Record ledae AH Khandoker. Noa Ropoṛ do̠ 12 Pạrsi(Bhasa) te̠̠ to̠rjo̠ma akana.

1971 sal re̠aḱ 7 march cando Jatir Jonok Boṅgobondhu She̠kh Mojibur Rahoman Rescorse Moydan (nito̠ḱ do̠ko me̠taḱ kana Sowardi Uddan) re̠ one̠ o̠ka maraṅ Ropoṛe̠ e̠m le̠t́. O̠na do̠ go̠ṭa dhạrti re̠ ạḍi maraṅ Ropoṛ(Biktrita) hoe̠ akana. No̠a ropoṛ re̠ me̠nḱa ae̠ma le̠kan ucrạn tahẽkana. E̠ke̠n 19 miniṭ re̠aḱ topoṛ re̠ uni do̠ Itihãs re̠aḱ jo̠to̠ doe̠ lại saḍe̠ akada. No̠a Itihãs do̠ e̠ke̠n Bangladesh re̠ngebon baḍae̠ kan tahẽ̠na. UNESCO se̠ć te̠ nito̠ḱ do̠ go̠ṭa dhạrti re̠n ho̠ṛko baḍae̠ ke̠da.

Dhạrti re̠n ae̠ma Mano̠tan ho̠ṛ do̠ 7 march re̠aḱ Ropoṛ re̠ ae̠ma mo̠ńj katha do̠ko lại so̠do̠r akada. O̠na khon e̠ke̠n bar ho̠ṛaḱ kathań o̠l rakaṕ ke̠da; 1. 7 march re̠aḱ Ropoṛ do̠ Sạdhin akan re̠aḱ maraṅ do̠lil – Nelson Mendela. 2. Boṅgobondhu aḱ hudisko e̠ke̠n Bangladesh re̠do̠ baṅ bicko̠m go̠ṭa dhạrti re̠n ho̠ṛko aṅgo̠c e̠da – Nobel Winner Economics Ormritto Sen.

Mucạt́ katha do̠ ho̠yo̠ḱ kana je̠; Boṅgobondhu do̠ 7 march re̠aḱ ropoṛ Gapal marao̠ te̠ rajạrire̠ mo̠ńj hor te̠ taṛam kate̠t́ ge 9 cando lạṛhại kate̠t́ lakh lakh ho̠ṛaḱ mãyãm jo̠ro̠ kate̠t́ teheń Go̠ṭa Dhạrti re̠aḱ mancitro re̠ Sạdhin Bangladesh re̠aḱ jae̠ga doe̠ ńam akada.




E̠ Maraṅ Buru

E̠ Maraṅ Buru!

Tis kho̠n hạṇḍi do̠ho̠em sikhạuke̠t́lea, Un kho̠nge

Hihiṛi Pipiṛi kho̠nle chuḍạrakana,

Hararata kho̠nle chingạuakana.

E̠ Maraṅ Buru!

Tis kho̠n hạṇḍi co̠ḍo̠rem sẽṛãwat́lea, Un kho̠nge;

Kho̠j Kaman kho̠nle at́akana,

Sasaṅ Beḍa kho̠nle oṭaṅakana.

E̠ Maraṅ Buru!

Tis kho̠n hạṇḍi ńuem sẽṛãwat́lea, Un kho̠nge;

Cae Campa kho̠nle sạ̃ngińena,

Bado̠li Kõ̠eḍa kho̠nle sahaena.

E̠ Maraṅ Buru!

Tis kho̠n hạṇḍi ńuem hewa ket́lea, Un kho̠nge;

Aema sabhyatale ńir bạgiada,

Aema sona gaṛle deya giḍiada.

E̠ Maraṅ Buru!

Tis kho̠n hạṇḍile tala oṛaḱ kedea, Un kho̠nge;

Aema simạle re̠ć ocoakana,

Aema ḍiṇḍạle e̠ṛe̠ ocoakana,

Sajao gharo̠ńj rạput́akana

Rilạmala somaj bo̠ḍeyakana.

E̠ Maraṅ Buru!

Cedaḱ co̠m sẽ̱ṛãwat́le

Cedaḱ co̠m hewaket́le

No̱ḱo̠e ona dusturge nit hạbić

Enan hewage teheń hạbić

Menaḱge somajre jiạṛ jiwet́.

E̠ Maraṅ Buru!

Ar tinạḱ din noṅkage…

Hạṇḍirege jo̠be̠le tahe̠na