HUḌIŃ CASA KOṚA

Iń do̠ Huḍiń casa koṛa,

Khe̠tre daḱiń aṛe phoṛa,

Siạḱạń khe̠tre khadbad,

Hoṛo darere lagaoạń khad.

Bạnuḱa khil papaṛdaṅ bạihạṛ,

Hane ko̠yo̠gme cạriạko̠nḍ hariạṛ,

Mo̠ne̠y landae rạskạ jala jiạṛ,

Ńe̠lkom cẽ̠ṛẽ̠ hõ̠co̠ huhạṛ.

Daḱ ńũruḱ cahe̠ huḍur,

Khaṭaoḱregeń tahe̠n lukur-lukur,

Daḱ kho̠n bańcao menaḱtiń chatar,

Iń do̠ń umul ona latar.

Iń do̠ kạnạń casa ho̠po̠n,

Arjaojo̠ạń hoṛo dana dho̠n,

Jo̠male̠ E̠ṅga apaho̠n,

Iso̠r sarhaoete kocoṛ arle̠ do̠n.

Ro̠ṭe rạḱ ańjo̠mo̠ḱ ṭo̠rṭo̠r-ṭo̠re,

Khaṭaoḱạń ińdo̠ co̠re-mare,

Iń do̠ kạnạń casa koṛa,

Cekate hale̠ casa kạmi bạń oṛa.




Bir Gajaṛko Rạkhi Jo̠gao̠

Baṅgladiso̠m Mo̠ńj Diso̠m,

Sanam diso̠m khon mo̠ńj diso̠m kan.

Dare nạ̃ṛite̠ abhran akan.

Gaḍa so̠ḍo̠ḱ riṛim daḱte̠.

No̠a le̠kan ro̠saṛ diso̠m,

Dhạrtire̠ do̠ baṅge ńamo̠ḱa.

Cẽṛẽkoaḱ õṛhẽ̠ se̠re̠ń

Hisit́ hoe̠ge̠y jạhirabon kan.

Bagwan le̠ka no̠a diso̠m,

Ạḍi le̠kan jạtge me̠naḱbon

Santal, Kristan, Hindu, Muslạ

Sanamko do̠ mit́ kanabon.

Jo̠to̠ge co̠ abo ma co̠,

Mit́ ạidạri me̠naḱ tabon ho̠

Dupulạṛte̠ sanamkoge,

Diso̠m do̠bon tul rakaba.

(Source: Santali Sereń Puthi, Ol: BLY Dol)

Aṭhawar din do̠ tahẽ kana Bir Gajar Mãhã! Jạtiạrikoaḱ (UN) general sabha re̠aḱ go̠ṭawaḱ le̠kate̠ 2012 se̠rma khon jo̠to̠ le̠kanaḱ bir gajaṛko ce̠tanre̠ jo̠to̠ manwako talare̠ udgạuko lạgit́ ạḍi kurumuṭu se̠le̠t́ jao̠ se̠rma 21 tạrik march cando do̠ ‘Go̠ṭa Dhạrti Bir Gajaṛ Mãhã’ Me̠nte̠ ganao̠ manao̠ hijuḱ kana. Ne̠s re̠aḱ jo̠ste̠t́ do̠ ho̠yo̠ḱ kana; Bir Gajaṛko Rukhiạ: Rạkhi jo̠gao̠ ar supuluk hor (Bon Punnoroddhar: Uttoron o Kollaner Poth), ar Iṅgrajite̠ do̠ no̠nka o̠lakana; International Day of Forests 2021 theme has been declared as is “Forest restoration: a path to recovery and well-being”. ́

Diso̠m sạdhin tayo̠m Jạtiạriko̠re̠n Apat Boṅgobondhu Shekh Mojibur Rahman Poribesh rạkhi jo̠gao̠ ar dare ro̠ho̠y ce̠tan re̠ ạḍi bạṛtiye̠ ce̠hao̠ le̠t́ koae̠ manwako. Diso̠m re̠ dareko ro̠ho̠y, gaḍa so̠ḍo̠k kore̠ dare ro̠ho̠e̠, po̠ribe̠sko rạkhi jo̠gao̠, gajaṛ re̠n janwarko rukhiạko se̠le̠t́ ae̠ma le̠kan bhage kạmikoe̠ kạmi le̠da. O̠na re̠aḱ hudis tege teheń diso̠m sarkar uniaḱ sae̠ se̠rma ume̠r re̠ disạ uihạr lạgit́ ‘Mojib Borsho-2020’ se̠rma manao̠ ganao̠ lạgit́ te̠ dareko ro̠ho̠y lạgit́ be̠go̠r kạuḍite̠ 1 kạruṛ dareko e̠m akat́ ko̠a diso̠m re̠n manwa.

No̠a ‘Mojib Borsho-2020’ manao̠ ganao̠ le̠kage ‘National Agency for Green Revolution (NAGR)’ hõ so̠rkar so̠ṅge ti ti sapaḱ kate̠t́ diso̠m babawaḱ mano̠t lạgit́ dare̠ko ro̠ho̠y lạgit́ ho̠ṛko tala re̠ye̠ e̠mo̠ḱ kana. Ar manwako talare̠ dare ro̠ho̠e̠ lạgit́e̠ ce̠hao̠ are̠ uskure̠t́ koa, Je̠mo̠n Baṅgladiso̠m do̠ ‘Hạriạṛ Bagwan’ be̠nao̠ḱte̠ diso̠m babawaḱ KUKMU purạuḱ-Baṅgladiso̠m mo̠ńj diso̠m so̠nate̠ to̠l diso̠m, dare nạ̃ṛite̠ abhran ko̠ḱ ma.    

                                                                                           

Dare nạ̃ṛite̠ abhran do̠ ạḍi jạruṛ ar damanaḱ prakritik so̠mpo̠d kana. Prakritik o poribesh er obostha bhage do̠hoe̠ lạgit́ jo̠to̠ diso̠m rege ko̠mte̠ re̠hõ sotko̠ra 25 hạṭiń dare nạ̃ṛite̠ abhran gajaṛ tahẽn dọ ạḍi jạruṛa. Me̠nkhan Baṅgladiso̠m re̠aḱ dare nạ̃ṛite̠ abhran gajaṛ do̠ jo̠to̠ jae̠ga khon amdaj so̠tko̠ra 11.1 hạṭiń, o̠ne̠ o̠ka do̠ e̠ṭaḱ diso̠mko khon ạḍi tho̠ṛa. Je̠le̠ka America 33.84, Japan 67 ar Bharo̠t diso̠m so̠tko̠ra 24 hạṭiń dare nạ̃ṛite̠ abhran gajaṛ me̠naḱa.

Baṅgladiso̠m re̠aḱ jo̠to̠ jae̠ga jumiko do̠ mõṛe̠ (5) hạṭiń te̠ hạṭiń akana;

Pạhil; Sundorbon: Khulna, Satkhira, Bagerhaṭ ar Borguna jilạ re̠aḱ gaḍa aṛe̠te̠ dare nạ̃ṛite̠ abhran gajaṛ me̠naḱa. No̠a re̠aḱ jeleń do̠ amdaj 6 hajar 17 borgokilomiter. Dare nạ̃ṛite̠ abhran akan gajaṛ re̠ me̠naḱa sundori, go̠ran, geowa, keora, bain le̠kan ae̠ma jạtre̠aḱ daman dareko janamo̠ḱa. Sundorbon re̠aḱ gajaṛ re̠do̠ dhạrti re̠n maraṅ ńutuman taruṕ (bagh) ‘Ro̠ye̠l Be̠ṅgo̠l Ṭaigar’ se̠le̠t́ ae̠ma jạtre̠n daman cẽṛẽ-ciprut́ko baso̠ḱ kana.

Do̠saraḱ; Co̠ṭṭogram ar Parbotto Coṭṭogram Gajaṛ: No̠akin banar jilạrege amdaj 13 hajaṛ 295 borgokilomitere̠ buru bo̠ṭkoć talate̠ dare nạ̃ṛite̠ abhran akan gajaṛ do̠ me̠naḱa. No̠a gajaṛ re̠ me̠naḱa se̠gun, go̠rjo̠n, gamari, jarul, shimul, compa, bãs/mat́, be̠th se̠le̠t́ ae̠ma le̠kan dare nạ̃ṛiko janamo̠ḱa.

Te̠saraḱ; Modhupur ar Bhaowal Bonbhumi: Mymonsing ar Tangail Jilạ re̠aḱ Modhupur Go̠ṛ ar Gajipur jilạ re̠aḱ bhaowal Go̠ṛ mit́ kate̠t́ gajaṛ re̠aḱ jeleń do̠ amdaj 1 hajar 64 borgokilomiter. No̠nḍe̠ hõ shal, gojari, bonjam, koṛai se̠le̠t́ ae̠ma le̠kan dareko janamo̠ḱa.

Po̠naḱ; Sylhet Gajaṛ: Sylhe̠ṭ jilạ rege no̠a gajaṛ/dare nạ̃ṛiko do̠ me̠naḱa. No̠a re̠aḱ jeleń hõ amdaj 1 hajar 40 borgokilomiter. No̠nḍe̠ hõ e̠ṭaḱ jilạ re̠aḱ gajaṛ se̠ bagwanko le̠kage Shimul, bonjam, bas̃/mat́, be̠th se̠le̠t́ arhõ e̠ṭaḱ le̠kan ae̠ma dareko janamo̠ḱa.

Mo̠ṛẹ̃aḱ; Dinajpur ar Rangpur Gajaṛ: No̠a dareko hõ diso̠m re̠aḱ Utạr-pạchim nakha re̠ me̠naḱ Dinajpur ar Rangpur jilạ re̠aḱ saman o̠t ce̠tan re̠ me̠naḱa. E̠ṭaḱ jilạko khon no̠a banar jilạ re̠do̠ ạḍi tho̠ṛa jaega re̠ me̠naḱa. No̠a re̠aḱ jeleń amdaj 39 borgokilomiter. No̠nḍe̠hõ Shal, Gojari se̠le̠t́ ae̠ma le̠kan dareko janamo̠ḱa. (The Source; Dainik Amader Somoy)

Mucạt́ re̠ ińaḱ noa o̠laḱ te̠ arho̠ń disạ ruạṛ o̠coe̠t́ bon kana je̠, dare nạ̃ṛiko be̠go̠r abo diso̠m do̠ tis hõ Hạriạṛ Bagwan baṅ ho̠yo̠ḱa. O̠nate̠ de̠labon dareko baṅ maḱ sapha kate̠t́ bhagete̠ dare bon ro̠ho̠e̠a, po̠ribe̠s bon bańcao̠ tabona. Ar aḍe̠pase̠re̠nko dare ro̠ho̠e̠ lạgit́ bon uskur koa. E̠nḍe̠khan abo jo̠to̠ko bon ńama Hạriạṛ Bagwan, mo̠ńj hoe̠, mo̠ńj jo̠, mo̠ńj furniture ar mo̠ńj po̠ribe̠s.  




GANDHI SULUK SIROPAE EM OCOYENA BOṄGOBONDHU

Jạtiarire̠n Baba Boṅgo bondhu Shekh Mujibur Rahman do̠ 2020 Se̠rma re̠aḱ Gandhi suluk Siropatey Manot ocoyena. Bharo̠t re̠aḱ ạricạli Montronaloe̠ do̠ teheń somber tayo̠m be̠la no̠a siropae̠ lại jạhir ke̠da. Mahatma Gandhiaḱ uskurte̠ mon lagao̠te̠ Baṅladiso̠m phugạl kate̠ diso̠m re̠aḱ são̠ta,Kạuḍi niti,rajạri khon te̠ṅgo rakabo̠ḱ re mońj ar bhạlại kạmi re̠aḱ jo hisạbte̠ Boṅgo bondhu noa Siropa doe̠ em ocoye̠na.

Boṅgobondhu Shekh Mujibur Rahmanaḱ janam Mãhã ar Baṅladiso̠m re̠aḱ phurgạl reaḱ diḱsạ maṛaṅre̠(Suborno joyonti) noa siropa do̠ lại jạhir hoena. Bharot re̠n Maraṅ Montri Norendro Modi Baṅladiso̠mte̠ saphor daṛan hijuḱ re̠aḱ ṭhik laharege BonCgobondhuaḱ noa Siropa ńam do̠ ạḍi asolaḱ kangea. Noa do Banar Diso̠m re̠aḱ jopoṛao arhõ bhageḱ re̠aḱ mit́ṭe̠n nạmuna kangea.

Gandhi Suluk Siropare̠n Baḱchaokore̠n Mukhiạ Bharotre̠n Maraṅ Montri Norendra Modi. Maraṅ Montri chaḍa hõ ona Baḱchao gãotare̠n e̠ṭaḱ rạsiạ ko do̠ko hoyoḱ kana Mạńjhi Biḱcạrić S K Bobde, Lo Sabhare̠n Birodhi dolre̠n Maraṅić, Lok Sabhare̠n Speaker Om Biṛla ar Sulobh Intenational Seba Soṅsthare̠n Beret́ić Bindhessor Paṭhok. Calaoe̠n Sokol Hiloḱ re̠aḱ dupuṛuṕre̠ Biḱcạr ko do̠ 2020 Serma re̠aḱ Siropa sãote̠ 2019 Serma re̠aḱ Siropa ńamke̠t́aḱ ńutum hõko go̠ṭa keda. 2019 Serma re̠aḱ Siropa do̠e̠ Em ocoye̠na Omanre̠n Hanapuri akan Sultan Bin Sayed Al Sayed.

Siropa re̠aḱ kạuḍi dam do̠ hoyoḱ kana Indian 1 Kạruṛ Rupee.Sãote̠ em hoe akana Man- Sakam ar Mare ti-te̠aḱ benao̠ beohar jinisko. 1995 Se̠rma khon noa Siropa do̠ em ạgu hoyoḱ kana.

Noa Lahate̠ Gandhi Suluk Siropa Hameṭanko modre̠ menaḱkoa Tanjania re̠n Mare Presiḍenṭ Julias Nayar, Nelson Menḍela, Arch Bishop Ḍesmonḍ Ṭuṭu, Ram Krisno Mission, Baṅgladesh Grameen Bank.

Maraṅ Montri Norendro Modi 17 March Boṅgobondhuaḱ Janam Mãhãre̠ Twit reye men akada, Boṅgobondhu Shekh Mujibur Rahman do sanam Bharotre̠n hoṛ ko ṭhe̠n mit́ ṭen bhage nạmuna kanae̠. Bharotre̠n hoṛko ṭhe̠n uni doe̠ birbanṭa kana. Uni doe tahẽ kana manwa koaḱ hok emako ar phurgạl re̠n hohorhoić.

Gandhi Suluk Siropar  Boṅgobondhu disạ teye menkeda, phurgạl Baṅgladiso̠m re̠aḱ rehet́ doe̠ benao leda Shekh Mujibur Rahman. Diso̠mr mońj ar sanamaḱte nirạye̠ doholeda. Uniaḱ bhage kạmite̠ benao̠ rakaṕlena Bharot- Baṅgladiso̠m re̠ak mońj suluk helmel re̠ak rehet́. Benao̠ena Upo Mahadiso̠m re̠aḱ Suluk ar alo kurudoḱ re̠aḱ mit́ṭe̠n gãota.

Source- Dainik Prothom Alo




H U L Ạ S L A N D A

Cẽṛẽ le̠ka tinạḱ laṅ  uḍạuḱ

 Se̠rma uḍạu uḍạute̠ń laṅgaena .

De̠n tho̠ṛa sãhe̠t́ dulạṛ

O̠ka jhạl khon dulạṛ te̠taṅ ińma.

E̠ ! amma bahań landa mẽt́tam

 Ko̠ṛam baṛge re̠ ro̠ho̠e̠ ke̠dam ae̠ma abad .

Ạḍi jhạl khon hõ amma e̠se̠l sapha

Amaḱ mãyãm te̠ma

Bại-bạite̠ń e̠se̠t́e̠n

Ho̠ṛmo̠ – mãyãm-sahẽ̠t́  lo̠lo̠e̠n.

Kạṛuṅ ńutre̠, se̠to̠ṅ talare̠

E̠ne̠ćjo̠ḱkan  kukmu bhabnako

O̠ko-cukute̠ bana ho̠ṛaḱ ge .

E̠ṭaḱ  koaḱ to̠paḱ dulạṛ le̠kado̠

 Ar baṅ hanḍe̠-nanḍe̠ jiṅgi juri.

Alaṅaḱ hulạs landa sirijano̠ḱ le̠ka

To̠l te̠aro̠ḱ so̠na bando̠ nạṛi.




Baṅgladiso̠m Re̠aḱ Puthi Me̠la’2021

Calao̠e̠n lukhibar ạyuṕ be̠r re̠aḱ 4 baja o̠kte̠ diso̠m mạjhi se̠ maraṅ mo̠ntri Mano̠tan Shekh Hasina do̠ aćaḱ sarkari gaṛ kho̠n ge virtual se̠ć te̠ Baṅgla Academy ar Sohardi chaṭkare̠ go̠ṭa cando̠ Ekus Puthi Me̠la-2021 doe̠ uḍhạu ke̠da. Puthi Me̠la uḍhạu re̠aḱ pạhil jo̠s do̠ tahẽ kana Boṅgobondhu ce̠tan re̠ o̠l akan ar Baṅgla Academy khon oḍok ke̠t́ ‘Ińaḱ ńe̠lre̠ nãwãcin’ ‘Amar Dekha Noyacin’ re̠aḱ Iṅgrạji te̠ to̠rjo̠ma ‘new Caina’ ‘Nãwã Caina-1952’ re̠aḱ kạmi ho̠rate̠ e̠to̠ho̠ṕ. Mano̠tan Maraṅ Mo̠ntri no̠a puthi re̠aḱ po̠ṭo̠m sakam do̠ raṛa kate̠t́ jo̠to̠ko lạgit́e̠ so̠do̠r ke̠da. Noa chaḍa arhõe̠ me̠n ke̠da je̠, nãwã te̠ hara rakabo̠ḱ kan juạnko je̠mo̠n ạḍi bạṛti puthiko kiriń ar ko paṛhao̠. Puthiko chapa o̠ḍo̠ṅe̠t́ kanko je̠mo̠n arhõ bạṛti to̠rjo̠mare̠ monko lagao̠. Ar he̠ć bo̠lo̠ akan maraṅ ro̠g ko̠ro̠na khon so̠nto̠r tahẽn la̠̣git́ sarkaraḱ jo̠to̠ le̠kan ạnko mano̠t kate̠t́ calaḱte̠ diso̠m re̠n jo̠to̠ko be̠s bon tahẽn.

Baṅgla Academy re̠n chairman Professor Shamsujjaman Khan hõ uḍhạu re̠n mukhiạ hisạb te̠ye̠ tahẽ kana. Ar Baṅgla Academy re̠n ạyurić Habibullaho Siraji. Baḍae geabon je̠ jao̠ se̠rma 1952 pạrsi hul disạte̠ February 1 tạrik khon go̠ṭa cando̠ lạgit́ e̠ho̠ṕ kate̠t́ hõ ko̠ro̠na virus karo̠naḱte̠ ne̠s do̠ bilo̠m hoe̠ akana.   

Niạ dho̠m re̠aḱ puthi me̠la 2021 aso̠l jo̠s katha do̠ ho̠yo̠ḱ kana ‘Baṅgladiso̠m jạtiạriko re̠n apat Boṅgobondhu Shekh Mojibur Rahman ar Sạdhin re̠aḱ Suborno-Joyonti’. March cando re̠aḱ 18 tạrik e̠ho̠ṕ akan Puthi me̠la do̠ calaḱa April cando re̠aḱ 14 tạrik hạbić.                                                                                                  

Go̠ṭa Dhạrti re̠n jo̠to̠ko bon baḍae̠a je̠, “Siknạt do̠ manowakoaḱ bisi jaṅ kana”. Ar noa siknạt hame̠ṭ ar ạkil ḍahar jhić lạgit́ ạḍi jạruṛa Puthi paṛhao̠ ar bhage Puthiko kiriń re̠aḱ; Puthi bon paṛhao̠ le̠khan aboaḱ hataṅ ar hõ lase̠ro̠ḱa; lahanti ho̠yo̠ḱa ro̠ṛ ro̠po̠ṛ lạgit́; Bo̠ho̠ḱ re̠aḱ Hudis bundisko kajakte̠ ke̠ṭe̠jo̠ḱa; Ho̠ṛmo̠re̠ jo̠r ńamo̠ḱa; Kạmire̠ niphuṭ mo̠n tahẽna; Jạpit́ re̠ ae̠ma go̠ṛo̠ ńamo̠ḱa; Hai hutạs khon sahaṛakaye̠ do̠ho̠ bona; Dhạrti jiṅgi re̠ suluk me̠naḱa ar ḍhe̠r din bon bahaḱa.    

“Puthi kiriń kate̠t́ do̠ o̠ko̠e̠ hõ bako re̠ṅgeć/deulia akana” – Shayod Mujtoba Ali

“Puthi be̠go̠r O̠ṛaḱ do̠ atma be̠go̠r ho̠ṛmo̠ le̠ka” – Cecero

“Tinạḱ bạṛtim paṛhao̠ḱa, unạḱ ge bạṛtim baḍae̠a, arhõ tinạḱ bạṛtim ce̠da, unạḱ ge bạṛti ce̠tan se̠ne̠m rakaṕ daṛe̠aḱa” – Dr. Seuss

“Mit́ ṭe̠n puthi no̠nkan maraṅ sande̠s kana je̠, do̠me̠ do̠m e̠m o̠ṭaḱ daṛe̠aḱa ar nãw̃a te̠ ae̠mam baḍae̠ daṛe̠aḱa” – Garrison Keillor

De̠labon baḍae̠ lege Dhạrti re̠aḱ pạhil puthi ar pạhil puthi me̠la; Ao̠slo̠aḱ katha baḍae̠ lahare̠ tho̠ṛa ińaḱ babo̠t lạlại sanae̠dińa. Ińaḱ disại bho̠r ạḍi ae̠ma puthi me̠la te̠ calaḱ re̠aḱ ạt se̠ mon hõ baṅ tahẽ kana. Amdaj 1998/99 se̠rma se̠ć pạhil puthi me̠la te̠ń calao̠ le̠na. Bachelor of Social Science (honor’s) re̠n student hisạbte̠ class re̠aḱ puthi be̠go̠r e̠ṭaḱ puthiko paṛhao̠ re̠aḱ ạḍi mo̠nsubạ kodo̠ baṅ tahẽ kan tińa. O̠na puthi me̠la te̠ye̠ so̠ho̠r se̠ṭe̠r ledeńa ińre̠n maraṅ mukhiạ Mama uni o̠ko̠e̠ do̠ santal kore̠n nãwãte̠ jhalkao̠ rakabo̠ḱ kan o̠no̠liạ Mano̠tan Mithusilak Murmu.

2008 sal uniaḱ pạhil puthi me̠la re̠ ‘Bipo̠nno Adivasi Jibon o Somaj’ published le̠ntaya, ar o̠na puthi po̠ṭo̠m sakam o̠ṭaḱ re̠ye̠ tahẽ kana Mano̠tan sikkhabid Abdul Motin. Ińaḱ o̠na puthi me̠la hirite̠ khandri mo̠nre̠ ae̠ma utạr kukli ar kukmu do̠ he̠ḍe̠jo̠ḱ lagao̠ e̠na. E̠to̠ho̠ṕ ke̠dạń o̠lo̠ḱ kạmi, ro̠ṛma ạḍi alga, me̠nkhan kạmi purạu no̠nạḱ alga do̠ baṅ. O̠na kurumuṭu khon ge 2012 se̠rma ho̠po̠n mit́ puthi ‘Biponno Adivasi Kol Jonogosti’ o̠lo̠ḱ te̠ń so̠do̠r ke̠da. Ar ae̠ma magazine ko̠re̠ se̠ online news portal kore̠ń o̠l idi kana. Ar hõ bare̠a puthi re̠aḱ sapṛao̠ kạmi calaḱ kana. As bon do̠ho̠e̠a je̠, ạḍi usạrage no̠a puthi hõ so̠do̠ro̠ḱa.

Nito̠ḱ do̠ arhõń ruạṛ e̠t́ bona pạhil puthi ar pạhil puthi me̠la baḍae̠ jo̠ṅ lạgit́. Baḍae̠o̠ḱ kana je̠, Dhạrti re̠aḱ pạhil upo̠nnas re̠aḱ ńutum do̠ GILGAMES, one̠ o̠ka do̠ pon hajar se̠rma laha prachin Mesoptomiea o̠l hoe̠le̠na, me̠taḱme̠ nito̠ḱ me̠naḱ Irak ar Siriya re̠. O̠lo̠kić aḱ ńutum do̠ nit hạbić baṅ ńam akana, puthi cedaḱ ōl hoe̠le̠na o̠ko̠e̠ ko pạṭhuạko tahẽ kana, o̠nako babo̠t o̠ko̠e̠ hõ ce̠t́ hõ bako baḍae̠a. O̠na puthi do̠ Brithis aḱ Jadughorre̠ ạḍi mo̠ńjte̠ rạkhi jo̠gao̠ me̠naḱa hasate̠. Dhạrti re̠ Pạhil utạr se̠ pracintomo pạrsi/bornomala kewniforme (kilkakar) o̠l hoe̠ le̠na o̠na puthi do̠. No̠a ńutum do̠ he̠ć ạgu akana o̠kkho̠rko re̠aḱ akarko khon. Unre̠aḱ lipiko do̠ lo̠so̠t́ hasa ce̠tanre̠ no̠lkhagṛa te̠ kilo̠k kho̠dai kate̠t́ ko o̠le̠t́ tahẽ̠na. Hajar hajar se̠rma paro̠m kate̠t́ re̠hõ o̠ko̠e̠ hõ bako paṛhao̠ daṛe̠aḱ kan tahẽ kana. 1870 se̠rma jo̠rj smith ńutuman London re̠n mit́ kạmiạić ho̠ṛ British Jadughor re̠aḱ no̠a lo̠so̠t́ hasa re̠aḱ o̠lko ńe̠l ńe̠l te̠ paṛhao̠ ke̠da. Nonka te̠ko baḍae̠ ke̠da GILGAMES babo̠t.

Ar Pạhil Puthi re̠aḱ Ithihãs sakam do̠ o̠na khon ạḍi ge nãwã gea. Dhạrti re̠ jo̠to̠ khon maraṅ Puthi re̠aḱ Me̠la do̠ ho̠yo̠ḱ kana German re̠aḱ Franskotfurt nagraha ar o̠nage tahẽ kana prithimi re̠aḱ pạhil puthi me̠la. No̠a re̠aḱ Ithihãs sakam ńe̠l le̠khan do̠ 500 se̠rma mare̠aḱ kana. Arhõ mit́ bar se̠ć khon ańjo̠mo̠ḱ kana je̠, 1478 se̠rma khon ge no̠nḍe̠ do̠ puthi me̠la ho̠e̠ he̠ć ạgu akana. O̠nkate̠ no̠a do̠ go̠̣ṭa dhạrtire̠ maraṅ ḍak nam do̠ so̠do̠re̠na. (Prothom Alo – Page 17 Onno Alo)

Ko̠ro̠na le̠kan maraṇ ro̠g do̠ ne̠s puthi me̠la February cando re̠ tạkićaḱe̠ hoe̠ o̠co̠ le̠da. Me̠nkhan tạkićaḱ tahẽ kate̠t́ re̠hõ nito̠ḱ do̠ e̠ho̠ṕ akana ‘Baṅgladiso̠m jạtiạriko re̠n apat Boṅgobondhu Shekh Mojibur Rahman ar Sạdhin re̠aḱ Suborno-Joyonti’. March cando re̠aḱ 18 tạrik e̠ho̠ṕ akan Puthi me̠la do̠ calaḱa April cando re̠aḱ 14 tạrik hạbić. Baṅgla Academy re̠aḱ kạmi ho̠ra purạu ar abo jo̠to̠koaḱ go̠ṛo̠te̠ ne̠s re̠aḱ puthi me̠la mo̠ńj ho̠yo̠ḱ, niạ as ge̠ń do̠ho̠e̠da.   




HAERE! HAERE! KO̠RO̠NA

E̠ Ko̠ro̠na,

Tinạḱdin siń po̠ṭo̠mle tahe̠na,

Ruạṛ calaḱme ape Disom Caena,

Haere! Haere! Ko̠ro̠na.

Mõ̠ńjge tahẽ̠kan ale Disom,

Jo̠mlet́kole Hako kaṭko̠m,

Ńulet́le Hạnḍi Pạurạ Matko̠m,

Am iạte Ko̠ro̠na ale do̠ siń po̠ṭo̠m.

Oṛaḱre menaḱlea siń po̠ṭo̠m,

Lạṭu kạṭić jo̠to̠ge so̠lo̠m lo̠ṭo̠m,

Baṅ ńamo̠ḱkana Toa Dahe go̠to̠m,

Baṅ ńamo̠ḱkana ho̠ṛmo̠ e̠se̠t́ cato̠m.

So̠ṛo̠kre ńamoḱkana bhagete dal,

Ạikạuḱkana bin buluṅ mạrićte jhal,

No̠ḱõ̠e noṅka hoeakana aleaḱ hal,

Baṅma alege Pulisren Jan-mal.

E̠ Ko̠ro̠na,

Caena Disom ruạṛme ko̠ro̠na,

Noṅge baṅkhać Pulisko saso̠na,

HAERE! HAERE! KO̠RO̠NA.




Baṅgladiso̠m Be̠nao̠re̠n Kạrigo̠laḱ Janam Mãhã!

17 March mãhã do̠ tahẽ kana joto jug khonaḱ́ re̠n Maraṅ birbanṭa, Baṅgladiso̠m e̠to̠ho̠ṕre̠n Kạrigo̠l, Jạtiyạri ko̠re̠n Apat Bo̠ṅgo̠bondhu She̠kh Mojibur Rahmanaḱ Janam Mãhã. Diso̠m re̠do̠ nit hõ sae̠ se̠rma (100) re̠aḱ ae̠ma le̠kan disạ se̠ uihạr ruạṛ lạgit́ manao̠ ganao̠ calaḱ kana. Me̠nkhan ne̠s do̠ ho̠yo̠ḱ kana uniaḱ sae mit́ se̠rma (101) Janam Mãhã. 

Ae̠ma dhao̠ do̠ ạt hoe̠ le̠n tińa 32 no̠mbo̠r Dhanmonḍi re̠ me̠naḱ Bo̠ṅgo̠bondhu She̠kh Mo̠jibur Rahmanaḱ o̠ṛaḱ ńe̠l lạgit́. Tinạḱ dho̠m iń hiri akada  unạḱ dhao̠ ge ar hõ ae̠ma le̠kan baḍae̠ re̠aḱ iń as jo̠ṅ akana. Ạḍi sạri je̠, uniaḱ dhạrti jiṅgi re̠aḱ ae̠ma do̠ baḍae̠ jạruṛ me̠naḱa. Ente̠t́ uniaḱ kạmi ho̠ra, haro̠n, ko̠sṭo̠, harkhe̠t sase̠t se̠ć te̠ ae̠ma sikhnạt do̠ bon ńam daṛe̠aḱa.

O̠nka ge August Cando̠ re̠aḱ 25 tạrik 2016 se̠rma ạt ho̠y le̠n tińa Gopalgonj jilạ re̠aḱ Ṭoṅgipaṛa jạtiyạri re̠n Baba Bo̠ṅgobondhu She̠kh Mojibur Rahmanaḱ to̠pa jae̠ga hiri lạgit́. No̠a hiri re̠ye̠ tahẽ kana Baṅgladiso̠m Santalko re̠n Maraṅ o̠no̠liạ, khạndri hudisan, national news paper sakam re̠n columnist, 12 go̠ṭe̠n Puthiye o̠l akat́ ạḍi Mano̠tan Mithusilak Murmu.

Baṅgladiso̠m re̠aḱ ạḍi ato o̠ṛaḱ Ṭuṅgipaṛa re̠ye̠ janam le̠na She̠kh Mo̠jibur Rahman. Ạḍi jeleń o̠kte̠ hul ar lạṛhại talate̠ mit́ din Baṅgladiso̠m re̠aḱ phurgạle̠ hame̠ṭ ạgu le̠da. Manwako jo̠to̠ le̠kan e̠ṭke̠ ṭõ̠ṛe̠ khon rukhiạko lạgit́  ar suluk hame̠ṭ lạgit́ aćaḱ jiwi alae̠ kate̠t́ Baṅgladiso̠m re̠n maraṅ kạrigo̠l se̠ be̠nao̠ić ar go̠ṭa dhạrtire̠ uniaḱ o̠po̠ro̠m do̠ ḍam ḍạhir e̠na. 

Calao̠e̠n se̠rma do̠ tahẽ kana Maraṅ Ạyurićaḱ  sae̠ 100 se̠rma janam mãhã. Go̠ṭa se̠rma ae̠ma le̠kan hudis bundisko se̠le̠t́ ae̠ma manao̠ ganao̠ do̠ hoe̠ purạu e̠na. Dhạrti re̠ maraṅ mũhin muskil Corona le̠kan ro̠g he̠ć paṛao̠ e̠nte̠, ạḍi ae̠ma manao̠ ganao̠ se̠ program ko do̠ baṅ hoe̠ purạu le̠nte̠ ne̠s 2021 se̠rma re̠aḱ 16 tạrik dhạbić sae̠ se̠rma Mojib Mãhã me̠nte̠ ae̠ma le̠kako manao̠ ganao̠ kana. No̠nkan manao̠ ganao̠ program kore̠ ae̠ma diso̠m re̠n diso̠m mukhiạko se̠ Maraṅ Montriko he̠ć se̠ṭe̠r akana Mojib Mãhã manao̠ ganao̠ re̠ se̠le̠do̠ḱ ar uniaḱ dhạrti jiṅgi khe̠mao̠ uihạr ruạṛ lạgit́.  

Kho̠kha bạbu Boṅgo̠bondhu She̠kh Mojibur Rahman do̠ 1920 se̠rma re̠aḱ 17 tạrik March cando dhạrti te̠ye̠ upe̠l le̠na. Uniaḱ no̠a janam mãhã do̠ diso̠m re̠n Gidrạko mãhã se̠ jạtiyo̠ shisu dibos me̠nte̠ko ganao̠ manao̠ ạgue̠da.

Amdaj bar sae 200 se̠rma iṅgre̠j aḱ ko̠clo̠n khon bańcao̠ḱ lạgit́ Bharo̠t diso̠m re̠ jo̠lo̠k kan o̠kte̠re̠ge dhạrti te̠ye̠ upe̠l le̠na Shekh Mojib. E̠ṭaḱ diso̠m Bharo̠t jakat re̠ janam kate̠t́ hõ She̠kh Mojib do̠ huḍiń khon ge̠ye̠ ńe̠l ạgu akada jomidar, talukdar ar sudkho̠r mahajo̠naḱ ko̠clo̠n ar harkhe̠t sase̠t. Manwakoaḱ duk bhabnako ńe̠l kate̠t́ ge o̠nkoaḱ rukhiạ/muktiko lạgit́ o̠lo̠ḱ paṛhao̠ḱ kan jiṅgi khonge lạṛhại kate̠t́ ạidạri hame̠ṭ lạgit́ apnaraḱ jiwi alae̠ lạgit́e̠ sopro̠t akada.

Iṅgre̠jaḱ haro̠n-ko̠clo̠n khon bańcao̠ḱ lạgit́ 1947 se̠rma Bharo̠t diso̠m phurgạl/sạdhin le̠nre̠hõ baṅgaliko ce̠tan re̠ ạḍi ae̠ma haro̠n-ko̠clo̠n do̠ tahẽ le̠ngea. Pakisthan diso̠m re̠nko hõ e̠to̠ho̠ṕ khon ge Baṅgali ko ce̠tan re̠ ạḍi ae̠ma le̠kan ko̠clo̠n do̠ko calao̠ akada.

No̠nkan ko̠clo̠n khon rukhiạ lạgit́ ge baṅgali ko do̠ ro̠pha ruạṛ lạgit́ ko te̠ar akana. Ạḍi jeleń o̠kte̠ lạṛhại se̠ pańja kate̠t́ ge Shekh Mojib do̠ Baṅgaliko te̠ar tahẽn lạgit́e̠ udgạu le̠t́ koa, o̠nate̠ o̠na re̠aḱ jo̠ do̠ ńe̠l le̠na 1971 se̠rma re̠aḱ maraṅ lạṛhại se̠ćte̠. 1971 se̠rma re̠aḱ 7 march do̠ tahẽ kana aćaḱ maraṅ sabha se̠ ro̠po̠ṛ je̠, te̠ar tahẽn pe̠ lạṛhại re̠ phe̠ḍo̠ḱ lạgit́. Niạ dho̠m re̠aḱ lạṛhại do̠ aboaḱ phurgalo̠ḱ/sạdhino̠ḱ re̠aḱ lạṛhại, niạ dho̠m re̠aḱ lạṛhại do̠ aboaḱ suluk/mukti re̠aḱ lạṛhại, ape̠ ṭhe̠n ce̠t́ ko me̠naḱa, o̠nako ante̠ ge bin bilo̠m te̠ te̠ar tahẽn pe̠, e̠nte̠ iń apeko lạṛhại re̠ phe̠ḍo̠ḱ lạgit́ hukum bạń lại daṛe̠ ape̠re̠hõ, ape̠ do̠ pe̠ lạṛhại tabo̠na, e̠nte̠t́ no̠a lạṛhại do̠ apnar lạgit́ do̠ baṅ; bicko̠m no̠a lạṛhại do̠ diso̠m phurgạl/sạdhin re̠aḱ lạṛhại ho̠yo̠ḱa.

Bo̠ngobondhu aḱ no̠nkan maraṅ hukum e̠mo̠ḱ te̠ jo̠to̠ jạtiyạriko, juạnko, sipạhiko, palṭo̠nko ae̠ma sãhãs se̠ ke̠ṭe̠ć mo̠n do̠ ko ńam le̠da. No̠a lạṛhại re̠ phe̠ḍo̠ḱ lạgit́ jiwi alae kate̠t́ ko lạṛhại le̠na. Pạhil do̠ march  cando̠ re̠aḱ 26 tạrik re̠aḱ pạhil se̠taḱ o̠kte̠ 32 nombor Dhanmonḍi o̠ṛaḱ khon Baṅgladiso̠m Sạdhin re̠aḱ doe̠ lại so̠do̠r le̠da.

Pon go̠ṭe̠n mise̠ra ar bar boe̠ha talare̠ She̠kh Mojibor do̠ te̠sar nombo̠r re̠n ko̠ṛa. 7 se̠rma ume̠r re̠ge uni do̠ so̠r re̠ me̠naḱ Gimaḍaṅga So̠rkari Primary School re̠ye̠ bho̠rti le̠na. Inạ tayo̠m uni do̠ Madaripur Islamia High School, Gopalgonj Sorkari Pailot school ar mucạt́ re̠do̠ Gopalgong Mission School re̠ye̠ paṛhao̠ le̠na.

1942 se̠rma do̠ Meṭrik pass kate̠t́ ce̠tan class se̠ć paṛhao̠ lạgit́ Kolkata re̠ me̠naḱ Ạḍi ńutuman Islamia college re̠ paṛhao̠ e̠ho̠ṕ lạgit́e̠ bho̠rti e̠na ar college re̠aḱ ho̠sṭe̠l regeye̠ thamgaḍi e̠na. 1946 se̠rma Shekh Mojib BA doe̠ pass ke̠da. Uni do̠ Islamia college students forum re̠n general secretary hisạb te̠ye̠ jit le̠na. 1946 se̠rma jạtiạriko talare̠ lạṛhại re̠ Suluk do̠hoe̠ lạgit́ ạḍi gạkhuṛ ar sãhãs se̠le̠t́e̠ tahẽ kana Shekh Mojibur Rahman.

1947 se̠rma Bharo̠t hạṭiń tayo̠m uni do̠ Purub baṅgla te̠y he̠ć e̠na. Inạ tayo̠m Dhaka University re̠ ạn/Law department re̠ye̠ bhorti e̠na. Dhaka University re̠ te̠sar 3 ar po̠naḱ 4 ho̠rare̠ kạmi kanko aḱ hul re̠hõ mit́ mo̠ne̠n se̠le̠t́ onko so̠ṅge̠ye̠ tahẽ kana.

Ạyur re̠aḱ te̠ bar hạṭiń lạgit́ Pakisthan re̠n E̠to̠ho̠pić Mohammod Ali Jinnah Purub baṅgla te̠ye̠ he̠ć le̠na Urdu do̠ diso̠m re̠ ro̠po̠ṛ lạgit́ aso̠l pạrsi/bhasha/language ho̠yo̠ḱa me̠nte̠ye̠ lại so̠do̠r ke̠da, No̠a ańjo̠m kate̠t́ me̠taḱ me̠ Purub Pakistan re̠ o̠lo̠ḱ paṛhao̠ḱ kan baṅgla gidrạko do̠, ạḍi jo̠rte̠ ar mit́ mo̠nte̠ jo̠to̠ students ko do̠ko raṅgao̠ e̠na ar maraṅ Hul ko e̠ho̠ṕ ke̠da. Maraṅ Hul e̠ho̠ṕ khạtirte̠ Shekh Mojibur Rahman ce̠tan re̠ arhõ e̠ho̠ṕ e̠na hajot/jạil ar ko̠clo̠n.

Rajạri khạtir te̠ uni do̠ mit́ jug ce̠tan hajo̠t re̠ye̠ tahẽ kana. Bar dho̠m do̠ ho̠ṭo̠ḱ re̠ babe̠r te̠ to̠l kate̠t́ go̠ćko le̠kan maraṅ muskil ho̠ye̠ ńe̠l daram akada, 18 dho̠m do̠ye̠ hajo̠t ocole̠na. Pakistan re̠n ko̠clo̠nko ce̠tanre̠ ạidạri hame̠ṭ lạgit́ Hul ar Lạṛhại e̠ho̠ṕ re̠n maraṅ ạyurić doe̠ tahẽ kana ar lạṛhại lạgit́ jạtiạriko birbanṭa/Muktijoddhae̠ be̠nao̠ le̠t́ koa.

1952, 54, 62, 66 le̠kan hul ar 69 re̠aḱ gono obhurthan 70 re̠aḱ election haprao̠ re̠ jit do̠ jo̠to̠ baṅgalikoaḱ hul re̠aḱ maraṅ mit́ Itihãs se̠ e̠to̠ho̠ṕ kana. Ar no̠a hul re̠n gạkhuṛ ạyurić doe̠ tahẽ kana Shekh Mojibur Rahman. 1969 re̠ hul lạṛhại bhitrite̠ hajo̠t khon oḍoḱ tayo̠m uni do̠ Boṅgobondhu hisạb te̠ ńutum do̠ ḍam ḍạhie̠n tae̠a.

Sạdhino̠ḱ re̠aḱ hul lạṛhại re̠ jit kate̠t́ Pakisthan re̠aḱ hajo̠t khon jạtiạrire̠n Baba Bo̠ṅgobondhu Shekh Mojibur Rahman do̠ mukti ńam kate̠t́ 1972 se̠rma 10 January nijaḱ diso̠m te̠ye̠ ruạṛ he̠ć e̠na. Diso̠m re̠ he̠ć kate̠t́ hul lạṛhại te̠ dhaṅ dhaser akan Baṅgladiso̠m be̠nao̠ se̠ jut ruạṛ se̠le̠t́ diso̠m calao̠ lạgit́ arhõ aćaḱ jiṅgi khe̠maoe̠ e̠ho̠ṕ ke̠da.

Bo̠ṅgobondhu Shekh Mojibur Rahman do̠ diso̠m re̠ ho̠ṛko kạuḍi se̠ć te̠ ke̠ṭe̠ćko lạgit́, do̠sar hul doe̠ ho̠ho̠ ke̠da. Nui maraṅ Kạrigo̠l diso̠m be̠nao̠ić do̠ arhõ e̠ke̠n pe bo̠cho̠r tala re̠ge diso̠m te̠ju, ganḍra, rajakarko do̠ mit́ kate̠t́ 1975 se̠rma re̠aḱ 15 august cando ńindạ o̠kte̠ go̠ṭa gharo̠ńj re̠nko do̠ ạḍi haro̠n, harkhe̠t, sase̠t kate̠ko go̠ć o̠co̠ le̠na.

Ạḍi hahaṛa Bo̠ṅgobondhu Shekh Mojibur Rahman re̠n bar kuṛi do̠ diso̠m barhe̠ re̠kin tahẽ kante̠ bako go̠ć daṛe̠aḱ kina. Noko te̠ju, ganḍra, rajakarko bako hudis le̠da mit́ din nukin bar kuṛi modre̠ mit́ din diso̠m re̠ ruạṛ kate̠t́ no̠nka kin kạmia, se̠ no̠nkate̠ apataḱ bicạr kin hoe̠ oco̠e̠ya do̠ o̠ko̠e̠ hõ bako aṭkar le̠da. Ạkin re̠n go baba, boe̠hako se̠le̠t́ gharo̠ńj re̠ tahẽ kan  jo̠to̠ko go̠ć oco le̠na ńindạ o̠kte̠, me̠nkhan nukin kuṛi hote̠te̠ mit́ din o̠nko ho̠̣ṛko je̠ go̠ṭa dhạrti re̠n ho̠ṛ samaṅ re̠ ạn/Law mano̠t kate̠t́ ho̠ṭo̠ḱ re̠ babe̠r te̠ to̠l kate̠ko go̠ć o̠co̠ḱa, no̠a do̠ tis hõ baku hudis le̠da.

Te̠heńaḱ no̠a din Bo̠ṅgobondhu Shekh Mojibur Rahman re̠n maraṅ kuṛi Prime Minister Shekh Hasina ạḍi dil ar daṛe̠te̠ diso̠m doe̠ calao̠ be̠nao̠ kana. Diso̠m re̠ ae̠ma mo̠ńj lahanti kạmiko do̠ ho̠yo̠ḱ kana. 1971 se̠rma re̠ lạṛhại re̠ se̠le̠t́ le̠n Santal Muktijoddha do̠ko ńame̠t́ kana to̠lo̠p se̠ mano̠t ar o̠koe̠aḱ o̠ṛaḱ bạnuḱ uni doe̠ ńame̠t́ kana O̠ṛaḱ, arhõ dhạrti jiṅgi khon jirạu o̠kte̠ re̠ ạḍi mano̠t se̠le̠t́ diso̠m re̠aḱ jhạnḍi te̠ mano̠t se̠le̠t́ maṛiko po̠ṭo̠m e̠da. Noa do̠ Santal birbanṭa jạtiạrikan bon o̠na re̠aḱ ạḍi maraṅ nạmuna kan gea.

Ạḍi mano̠tan Bongobondhu Shekh Mojibur Rahman am lạgit́ tahẽn kana ae̠ma sisirjạuić ṭhe̠n ae̠ma koe̠joṅ je̠mon boge ge̠m tahẽn. E̠nte̠t́ amaḱ so̠na te̠ to̠l diso̠m do̠ be̠naḱ kana am re̠n ạḍi gạkhuṛ maraṅ biṭi diso̠m mạjhi Shekh Hasina ho̠tete̠. Ar go̠ṛom gidrạtam Wazed Joy do̠ digital Baṅgladiso̠m be̠nao̠ re̠n kạrigo̠l kanae̠. O̠nate̠ alo̠m hudisa se̠ alo̠m bhabnaḱa je̠ amaḱ Kukmu ar so̠na re̠aḱ baṅgla do̠ o̠ko baṛae̠ ho̠yo̠ḱ kana se̠ baṅ? Ame̠m ńe̠l oṭole̠t́ KUKMU do̠ purạuḱ kana.

Source; Ithihas Puthiko Khon   




NO̠ḰÕ̠E PEṚA CAKHA LEGAEME

Dinge gate salaḱ,

Haṭiạ bajar hijuḱ calaḱ,

Haere! rạnu boṅga gargadlaḱ,

Cakhna no̠te̠ khalaḱ-khalaḱ,

Mitạńako…….,

No̠ḱõ̠e peṛa cakha legaeme!

Aḍe̠ pase̠ ńe̠pe̠l kuṛi,

Go̠ṛo̠m buḍhi tako,

Maraṅ Go̠,

Ho̠po̠n Go̠,

Tala Go̠,

Arhõ̠ atoren,

Mitạńako………,

No̠ḱõ̠e peṛa cakha legaeme!

Duṛuṕ-dupuṛuṕ,

Ńe̠lmese pante-pitạt́,

Ạ̃iṭhạ gilạs arhõ̠ hạṇḍi itạt́,

Mitạńako…………,

No̠ḱõ̠e peṛa bạbu cakha legaeme!

Ado̠mkoko so̠ṅe̠t́,

Ado̠koko o̠ṅe̠t́,

Ado̠mkoko re̠ńje̠t́et́,

Ado̠mkoko ko̠yo̠ḱ ańje̠t́et́,

Ado̠mkoko be̠t́et́,

Ado̠mkoko oṭaḱet́,

Mitạńako…………,

No̠ḱõ̠e peṛa cakha legaeme!

Ado̠mko do̠ e̠ḍhe̠re,

Ado̠mko do̠ duṛuṕ goḍhe̠re,

Ado̠mko do̠ ańjlere,

Ado̠mko do̠ sorńo̠ḱ je̠ńjle̠re,

Mitạńako………….,




BÕS MÃHÃ

Calaoe̠n Sạnicar 13 tạrik re̠aḱ March cando̠ do̠ tahẽkana ạḍi hahaṛa mãhã ‘Bõs Mãhã’. Ạḍi mano̠t se̠le̠t́ iń disạ ke̠de̠a iń Go̠go̠ re̠n Baba ar iń re̠n do̠ mamaba Raje̠n Murmu. Uni do̠ nito̠ḱ no̠a dhạrtire̠ ar bạnua. Me̠nkhan uniaḱ unhilo̠ḱ re̠aḱ ro̠po̠ṛ, hudis, ganḍo̠nko ar teheńaḱ no̠a bõs mãhã ạḍi ae̠ma juri me̠naḱa. E̠nte̠t́ Rajen Murmu do̠ aćaḱ bõs re̠nko ać disại bho̠r ạḍi mo̠ńjte̠ o̠lo̠ḱte̠ sapṛao̠ kate̠t́ iń doe̠ e̠ma dińa, ar computer re̠ ṭayep kate̠t́ aćre̠n gidrạko ṭhe̠ne̠ e̠m so̠do̠r oṭo akada.

No̠a din office re̠aḱ kạmi khạtir Ḍhakate̠ calaḱ o̠kte̠ tala ho̠rre̠ jirạu jo̠ṅ ca ńu o̠kte̠ diso̠m se̠ diso̠m barhe̠ re̠aḱ kho̠bo̠rko baḍae̠ jo̠ṅ lạgit́ hatao̠ ke̠dạń Bangladesh re̠ak news ‘Prothom Alo’ sakam re̠ paṛhao̠ o̠kte̠ uni do̠ń disạ kedea ar ho̠po̠n no̠a o̠laḱ thesantalstimes.com re̠ chapa so̠do̠r lạgit́ o̠lo̠ḱ iń e̠ho̠ṕ ke̠da. Ae̠ma jo̠har ar sarhao̠ iń e̠mam kana Mamaba amaḱ damanaḱ so̠lha, hudis khạtir; Sisirjạuwić ṭhe̠n ińaḱ o̠nto̠r khon ko̠e̠jo̠ṅ tahẽn kana je̠mo̠n aćaḱ suluk nirại o̠ṛaḱ re̠ye̠ do̠ho̠ me̠ma jae̠jug hạbić.    

Baṅgladisạm re̠aḱ bas gạḍi, daḱ jahaj, rail gạḍi se̠ do̠kan, jo̠m ńu ho̠ṭe̠l kore̠ o̠l tahẽna ‘Ạri-cạli do̠ Bõs re̠aḱ maraṅ o̠pro̠m kana’. No̠ako katha re̠aḱ ạḍi jo̠s me̠naḱa se̠ baṅ, se̠ ae̠ma le̠kan kukli do̠ me̠naḱa? Me̠nkhan Manwa ko je̠, sạrige calao̠ paro̠m akan ạgilkoaḱ ạri-cạli, cạlcolonko pańjae̠, o̠na do̠ mit́ le̠ka dhạrti re̠n khạndri hudisan/bigganiko sạriaḱ ko so̠do̠r akada. No̠nkan biso̠e̠ko lạgit́ tege manwako do̠ ạḍi tayo̠m ar lahako pańja idi kate̠t́ko se̠ndra ńame̠da bõs babo̠t. Ae̠ma o̠kte̠ re̠ pańja pańjate̠ko ńame̠t́ kana ạḍi bhage̠aḱ khũṭ, ar hõ o̠kte̠ re̠do̠ ạḍi be̠-bạṛić khũṭko.

Teheń abo jo̠to̠ko judi ạḍi khạndri mọnte̠ bon ganḍo̠n le̠n khan; sạrige ạḍi jạruṛ me̠naḱa apnar bõsre̠n koaḱ bõs tạlika tahẽn do̠. judi tahẽ le̠nkhan tinạḱ rạskạ ho̠e̠ ko̠ḱa. Nãhãḱ jugre̠n gidrạko o̠na lisṭi saṕ kate̠t́ bõs re̠nko tahẽ kan ṭhại se̠ jae̠gako ńe̠l ạgu ke̠ya ạḍi man-mano̠t ar rạskạ se̠le̠t́. Unre̠ ạḍi ae̠ma ro̠po̠ṛ, rạskạ, baḍa̠ejo̠ṅ, bhabna, kukli e̠mante̠aḱ; bõsre̠nko lạgit́ tahẽ koḱa ạḍi maraṅ Itihãs re̠aḱ sakam.

13 tạrik re̠aḱ March cando̠ do̠ ho̠yo̠ḱ kana ‘Bõs Mãhã’. 2013 se̠rma Ayarland re̠ no̠a ‘Bõs Mãhã’ re̠aḱ taṛam laha se̠ e̠to̠ho̠ṕ do̠ hoe̠ akana. No̠a din do̠ ae̠ma le̠kate̠ bon ganao̠ manao̠ daṛe̠ ke̠ya. Nithõ o̠kte̠ baṅ paro̠m calao̠ akana; de̠labon go̠ṛo̠mgo̠, go̠ṛo̠mba, go̠go̠, baba ṭhe̠n kho̠n bon baḍae̠ jo̠ṅ ma abore̠n calao̠ laha akan bõs re̠nkoaḱ khaṭo̠ Itihãs. Ar jo̠to̠ko ṭhe̠n ne̠hõr tahẽn kana; ma to̠be̠ bin bilo̠mte̠ e̠ho̠ṕ tabonpe̠ apnar bõs re̠aḱ khaṭo̠ Itihãs, ńe̠l abon mit́ din abore̠n tayo̠m daram hara rakabo̠ḱ kankoge ạḍi bhage̠ bõs re̠aḱ ko o̠l caṛhao̠ tabo̠na.  No̠nka te̠ go̠ṭa dhạrtire̠ me̠naḱ bo̠n santal ko̠aḱ bõs re̠aḱ Itihãs tahẽn ma.




Hẽ̠,IŃ DO̠Ń SAPṚAOGEA!

Hẽ̠ iń dõ̠ń Ạdibạsi kana,

Ho̠ṛ do̠ń licạṛgea,

Bul hõ̠ń bul bhucạṛgea,

Kạrạiṭha he̠nde̠giạń,

Me̠nkhan….

Ińaḱ ho̠ṛmo̠re,

Dạṛe̠t́kan mãyãm do̠,

Am lekage araḱgea,

Hẽ̠ ar mit́ do̠m hul hoyoḱgea,

Hul lạgit́iń sapṛaogea,

Ce̠t́ am hõ̠m sapṛaogea?

Baṅ….

To̠be̠ de̠ e̠nḍe̠ khan sapṛaoḱme,

Curạmar hako̠-pako̠ laṛaoḱme,

Bir gajaṛre tahe̠nić kạnạń,

Cedaḱ bir buru kho̠n do̠m,

Be̠do̠kho̠l dińkana?

Arhõ̠ am do̠m do̠kho̠l jo̠ṅkana,

Daḱ ińaḱkana,

Buru ińaḱkana,

Hasa ińaḱkana,

Hẽ̠ burum thir biń kạnạń,

Buskuiń khan do̠m,

Sogaḱmegiạń,

Sar lekań sidhạgea,

Edre ocoliń khane̠m,

Aḱ lekalaṅ o̠r kukućmea,

Iń do̠ alo se̠m sibạṛa,

Ar baṅkhan goṭam ńir dạṛa,

Tinạḱ dine̠m sahaokaḱa,

Cehaoet́ miạń cehaoḱme,

Alom thir hapeko̠ḱa,

Alom ko̠yo̠ḱ ho̠rkaḱa,

Juṛạu jo̠ṅme aḱ sar,

Ro̠ho̠e jo̠ṅme sạru saṅ,

Caḱ co̠ Ạdibạsi am do̠,

Nunạḱ do̠m asaṅ,

Sapṛaoḱme,

Laṛaoḱme,

Lahaḱme,

Hạni Deko pusi kho̠n!