Boṅgobondhu Sheikh Mujibur Rahman Aḱ 100 Serma Ar Bangladesh Reaḱ 50 Serma Furgạl Mãhã Ńutumte Kolhe Koaḱ Porob Ar Gaota Cehaona Gapalmarao Ar Eneć Akhṛa

Boṅgobondhu Sheikh Mujibur Rahman Aḱ 100 Serma Ar Bangladesh Reaḱ 50 Serma Furgạl Mãhã Ńutumte Kolhe Koaḱ Porob Ar Gaota Cehaona Gapalmarao Ar Eneć Akhṛa tumdaḱ – ṭamaḱ ante gogo aṛaṅ se̠ nij pạrsite sereńate ạḍi jo̠mo̠ḱate ko enećena ge̠l goṭen legcar do̠l ko. Onkoaḱ eneć – sereńte teheń Sunibar goṭa din andoṛ cabalena Bạrin ṭoṭha reaḱ bhitrire menaḱ Rajsahi reaḱ Godagari Upạjila, Mohonpur Union reaḱ Babudang Adibasi Alor Pathsala maṭh. Kolhe hoṛkoaḱ akhṛa hoelenre hõ noa re Santal ar Mahle jạtigosṭhi ren legcar (sanskritik) do̠lko selet́ena.  Ona akhṛa re tahẽkana gapalmarao bisoi ko hõ. Boṅgobondhu aḱ sãe serma janam mãhã ar Furgạl reaḱ jubilee ńutumte Kolhe hoṛko koaḱ akhṛa ar sãota aodhanoḱ cetanre gapalmarao sabha ar legcar akhṛa reaḱ sapṛaote Samar Institiute Of Linguistic (SIL) International Bangladesh.

Noare goṛoko emkeda Rajshahi bibhag reaḱ Santalkoaḱ Cultural Academy Ar National Agency For Green Revolution (NAGR). Rajshahi bibhag reaḱ Cultural Academy ren gobesona kormokorta Benjamin Tudu aḱ ạḱyurte akhṛare maraṅ peṛa hisạbte kathae roṛkeda Godagari Upojila ren Nirbahi Kormokorta (UNO) Jane Alom. Arhõ eṭaḱ ko modre noa akhṛa re selet́ ko tahẽkana nawatey bachao ocoakan Mohonpur Upojila Porisod ren chairman Khairul Islam, SIL ren Rajshahi Area Manager Nikolas Murmu, NAGR ren Program Coordinator Shamson Soren, Kolhe jạtigosṭhi ren ạḱyurić Rumali Hasda, Kolhe pạṭhuạ Joyonto Soren, Chapainawabgonj ren Prothom alo ren khoboriạ Anwar Hosen.

Arhõ seṭerko tahẽkana Rajshahi bibhag ren Santal Cultural Academy ren Nirbahi Committee ren member Jogendronath Soren, Colistina Hasda, Cittoronjon Sordar, Shusen Kumar Shemduar, NAGR ren Program Officer Prodip Hembrom, Banudang  Alor Pathsala benaoić Maraṅ Mahasoe Kanai Chondro Das, Maraṅ mahasoe Ali Uzzaman Nur hõ seṭere tahẽkana. Noa akhṛa do̠e ạḱyurkeda Rajshahi bibhag ren Santal Cultural Academy ren sereń cecet́ić mahasoe Manuel Soren. Manotan peṛako ko menkeda, noko Kolhe jạtren hoṛko jo̠to̠ seć khon ạḍi tayomre menaḱkoa. Sarkari seba khon hõko eḱṛe ocoḱkana. Ḍher hoṛge khas jumireko basoḱ kana. Pạthuạ gidrạko do̠ Sikhnạt goṛo selet́ aema lekan goṛo khon ko eḱṛe ocoḱ kana. Noa goṛo ńam do̠ nokoaḱ ạidạri kana. Noa akhṛa re legcar do̠lko okoe eneć sereń haparao reko selet́len, ona ńutumte jitạu akanko puruskar ko em hạṭińat́koa.




Isoraḱ Dan

Serma seć ti tul kate

Juri gunṭhi ikṛum kate

Isor sarhaoebon dela,

Sirjạu kedae bir buru

Sirjạu kedae jharna gaḍa

Isoraḱ dan tinạḱ rilạmala.

Jo baha joto dare pereć

Ḍạr re cẽṛẽkowaḱ sereń ar cereć

Joto ge noa Isoraḱ dan,

Gogo baba ar boeha joto

Tinạḱ menaḱ ko gate peṛa joto

Isor baba geye em akan.

Lili bici coṭ serma ipil

Jiṛiṕ jiṛiṕ ńeloḱ gaṅga gitil

Ńeloḱ hahaṛa Isoraḱ sirjon,

Siń re lạgit́ menae siń cando

Ńut re lạgit́ menae ńindạ cando

Marsal kin emet́ coṭ serma khon.

Coṭ sermare ńeloḱ uḍạuḱ gạḍi

Daḱ cetan latar daḱ gạḍi

Benao lạgit́ babae emen daṛe

Sukre teheń manwa cehel cepel

Dhạrti pereć teheń bud ar ạkil

Joto ge Isoraḱ dan ar daṛe.