Cikit́sa Bigganre Nobel kin Ńamkeda

Calaḱkan sermare cikit́sa bigganre Nobel puruskar kin ńamkeda America ren David Julius ar Lebanon ren Ardem Patapoutian.

Lo̠lo̠-reaṛ soṅ ar jaḱte lo̠lo̠ reaṛ aṭkaroḱ jontro abiskar akat́ iạte unkin do̠ cikit́sa bigganre nobel puruskar 2021 ko emat́kina.

Source: Bigganchinta




Isoraḱ Mạhima

Iń Bebenaoić do jotoaḱge;

Ṭhosoḱ mõńj sirjontae sanam sećre.

Coṭ phaelaore ńelkom ma ipilko,

Ah! Dulạṛet́ko mẽt́kintabon.

Adomko huḍiń, adomko hapṛaḱ

Ar kạṭić kạṭićko cumkạḱ cumkaḱ.

Tinạḱ mõńj hõko liplipạuḱ kan,

Gidrại thiroḱ kan onko ńelte ma.

Jhalkaoḱ siń cando ma ńeleme se

Cet́ m̃ońj ho gol-sona cakta leka.

Ńindạ cando do ńindạ lạgit́ge,

Hẽ, hoṛko rạskại dulako kana.

Hisit́ hisit́ hoye hoe ocoyet́

Ar hoṛmotabone juḍasiyet́;

Ńũi daḱ hõ coṅ mõńjge rilạmala,

Sapha ar sebelgey imạń kana.

Jomaḱ ńũaḱ isin aroe lạgit́

Seṅgel benao hõe cet́abon kana.

Ar hoṛo eman casbas lạgit́

Bud ar akel doe emabon kana.

Em akawadińae soros mẽt́kin.

Ar mẽt́ pipnikin, bạń cubạgoḱa;

Em akawadińae mũ ar luturkin,

Alaṅ hõe emdińteń roṛet́a.

Tikin ar jaṅgakin, hoṛmo ińaḱ

E benaoket́te iń ạsul daṛeaḱ.

E gidrạko Isor joharaepe;

Uniaḱ mạhima sabasipe.




Santal koaḱ Ạgil Hapṛam koaḱ Sompotti re EPZ Baṅ Hoyoḱ Reaḱ Dạbi te Tiṅgodaram Bạisi

Sahebgonj Bagdah Farm reaḱ jumi do̠ aleren ạgil hapṛamkoaḱ sompotti kana. Ale do aleaḱ sompotti ruạṛle hataoa. Aleaḱ sompottire jãhã lekanaḱ EPZ ge bale kho̠jo̠ḱ kana. Ar noa do̠ aleaḱ hok reaḱ dạbi kantalea. Ale do̠ ạn birud jãhãn kạmi hõ bale kạmi akat́a ar baṅle kạmia. Aleaḱ noa lạṛhại se daṅga do̠ ạgil- hapṛamkoaḱ sompotti ruạṛ hataojoṅ reaṅ lạiṛhại kana. Bańcao tahẽn lạgit́ hõ noa lạṛhại do̠. 2016 serma 6 November Shymol Hembrom, Mongol Mardy, Romesh Tudu noko pe hoṛko gur ocolena. Ale do̠ onkoko gur ocoakan reaḱ bicạrle khojkana. Ạḍi usạrage Sahebgonj Bagdah Farm reaḱ cas abadet́kan pea jumire EPZ benao lạgit́ hudis hoeakan ona do̠ bond hoyoḱa ar aleren ạgil- hapṛamkoaḱ sompotti sarkar do̠ aleye e̠m ruạṛalea. Noa do̠e me̠nket́a, Sahebgonj Bagdah farm ren Bhumi Uddhar Songram Committee ren sabha mukhiạ Philimon Baskey.

Sahebgonj- Bagdah farm bhumi uddhar Songram Committee Gobindogonj, Gaibandha bo̠ndo̠bo̠sre Sunibar (2 October) 2021 tikin 12 baja kho̠n Kaṭamoṛ toṭhare mit́ bạisiko hoe ocoket́a. Noa lahare Joypur- Madarpur- Dinajpur Dhaka maraṅ ḍahar se̠ćteko mit́teko hohokeda (michil).

Sahebgonj- Bagdah farm bhumi uddhar committee sabha mukhiạ Dr. Philimon Baskey aḱ ạḱyurte kathae ro̠ṛkeda jatio ạḍibạsi porisod ren central committee ren Presidium member Ad. Bablu Robidas, sadharon sompadok Sobin chondro munda, Treasurer Sudhir Tirkey, Doptor sompadok Subhas Chondro Hembrom, Rajsạhi bibhạg ren Sngothonik sompadok Noren chondro Pahan, ar totho ar gobesona sompadok Manik Soren, Rangpur sodor upạjia committee  sadharon sompadok Bimol khalko, Nawabgonj sabha mukhiạ Bablu Tudu, Bodorgonj ren Dr. Shymol Tudu, Maraṅ somaj sebok Surjo Hembrom, Sadharon sompadok (bharapon) Rezzul Korim Master, Sangothonik sompadok Sowpon Sheik, são- sangothonik Sompadok Sufol Hembrom, Gaibandha jilạ bar Association ren sadharon sompadok Ad- Sirazul Islam Babu, Gaibandha Samajik songram porisod member socib Jahangir Kobir Tonu, Manobadhikar kormi Shah Momin Jinnah, Sondha Malo, Mathias Mardy, Cittoronjon Pahan, Mamlabạdi Thomas Hembrom Uttor Bongo Forum, Dinajpur Shymol Mardy, Sahebgonj- Bagdah farm bhumi uddhar songram committee sã goṛoić Treasurer. Noa sabha do̠e ạyurkeda Priscilla Murmu.    

Sahebgonj- Bagdah- farm bhumi uddhar songram committee reaṅ benar ante bo̠do̠bo̠s akan bạisi se̠ sabhare Rajshahi, Naogan, Dinajpur ar Gaibandha ṭotharen ạdibạsi santal ạḱyurko selet́ mońj mońj sãotako ren aema hoṛge selet́ko tahẽkana.   

Sawalia se̠ (bokta) do̠ko me̠nkeda, Sahebgonj Bagdah farm ṭoṭha kho̠n EPZ benao talate ạḍibạsi laga ńir ocoḱ reaḱ mit́ maraṅ hudis-cintạ hoeakana. Noa pea cas- abad jumire ạḍi utạr jo̠maḱ upjạ kana. Sahebgonj Bagdah farm reaḱ noa jumire EPZ baṅ hoyoḱma. Hoṛmore mit́ phoṭa mãyãm tahẽn dhạbić ale do̠ aleren ạgil-hapṛamkoaḱ sompotti ruạṛle hataoa. Saṭ marte Gobindogonj Sahebgonj Bagdah farm cas-abad hasa se jumire EPZ benao reaḱ prokolpo bạtilkate 2016 serma reaḱ 6 November reko gur ocoakan pe ạdibạsi santal gharońj selet́ gur ar hạn ocoakan jo̠to̠ gharońrenko lek lekate khoti purun reaḱ hõko dạbikeda sawaliako.

Tumạl- Ipnews

 




Tale

Ńelme se ona ḍoṅ ḍoṅ catom leka do cet́ dare kan baṅ! Buṭạ ṭhen ma ạḍi moṭa. Ar bại bạite coṭ seć do nanha idigea. Ona do tale darege. Noa dare do onkage ạḍitet́ ạḍi usula. Ḍạr do bạnuḱa. Haṛamaḱ sakam do latar seć lạṛkujoḱa, ar baṅ haṛamaḱ do coṭ sećge sojhekoḱa.

Baṅ ḍạroḱre hõ sakam do lạṭu lạṭua. Nawanaḱ do ạpạṛi leka oḍokoḱa, sikuṕ bini lekage. Sakam do jeleń jeleńgea, ar sirkote jeret́ mit́ akana. Haraḱ sãote onkage or sikuṕ bini leka bại bạite pasaṛoḱa. Hara mucạt́-kate ma cap capayenge. Sakamtet́ do bạgṛạ mucạt́re sakamoḱa. Bạgṛạ do nalagea; aṛe aṛete do kata ḍaṭa leka menaḱa. Geget́ hõ geget́gea. Jãhãtis tale sakam bạgṛạre saṕkatem tul lega akat́a? Geget́ leka ạikạuḱa. Kạṭić kạṭić gidrạ botorlen khan cet́ leka eṅgat se apatreko hạṛuṕ jaladoḱa onkage sakam do bạgṛạre tire leka darere hạṛuṕ akana. Ohom or chaḍaolea; khạjuk baṅ sea akan khan.

Tale sakamte biniko benaoa, ar pạṭiạ hõko galaṅa. Gidrạ̣ko do pepṛẽt́ hõko benao eneća, ar saḍe hõ bejãeko ocoea. Cet́ leka saḍea? Pẽ… se baṅ? Sakam goćlen khan sahan lạgit́ko tioḱjoṅa. Sakamte jãhãtis bagwan hõko eṭeda ar kumbạ hõko daba. Jo hõ baṅ kạṭića. Unạḱ usul khon bohoḱre ńuram khan bohoḱ posaḱkoḱtama. Balelen khan, aćtege ńuroḱa; adom hoṛ do ńindạ hõ ńindạ tale bele lạgit́ tale dareko horhokaḱa. Gabetet́ko copoć joma. Copoć jokheć ḍaṭare ganthar do bogete sogeḱa. Gabetet́ do roḍoćkate holoṅ são mesalkateko piṭhạia, unre ona piṭhạ doko metaḱa,  “tale piṭhạ”. Daka sãote hõko mesala unre doko mena, “tale daka”.

Berel tale jo bhitrire rasa tahena, ona rasare leńjer ńõḱ khuṛus khuṛus guli tahena, ona hõ bejãe sebela, ona do bhạti kana, ona doko metaḱa, “tale bhạti”, ar rasatet́ doko siṛuba, heṛemgea. Poṭkoć jaṅem maḱ paṛaḱket́a, ar bhitritet́re ona bhạtige unre do judạge sebela. Gidrạ do ạḍiko kusiaḱa; ńam baṛaeako. Daretet́ do paṛaḱkate oṛaḱreko lagaoa.

Tumạl- Ạkil Ḍahar, pạhil hạṭiń