Teheń Do̠ Bisso Mahasoe Mãhã

Goṭa dhạrtire teheń Sokolbar ‘Bisso Mahasoe Mãhãko manaoet́kana. UNESCO niạ dhao nisạnako doho akada, Sikhnạt reaḱ ạidạri mane do̠ hoyoḱ kana, gun-punte pereć akan mahasoe ńame reaḱ aidạri. Niạ talate goṭa dhạrtiren hoṛko men ocoḱkana je̠ sikhnạt reaḱ ạidạri gạkhuṛ ar le̠kman mahasoe ńame reaḱ ạidạri chaḍa hameṭ do̠ o̠ho̠ge hoelena. Mahasoe do̠ko hoyoḱkana hoṛko benao rakaṕkko ren kạrigol. Bisso mahasoe mãhãre sikhnạt ar lahanti lạgit́ mahasoekoaḱ mońj kạmi ar goṛo ko emoḱkan aṅgoć lekate noa mãhã do̠ manaoḱ kana. Niạ serma songstha reaḱ soddosobhukto 100 disạmre 401 goṭen mahasoe songthon mãhã ko manaoet́ kana. Goṭa dhạrtiren mahasoekoaḱ mońj kạmi ar goṛko emoḱ kan  ńutumte onko disạ salaḱ Jatisongho Ongo songstha UNESCO aḱ hohote noa mãhã do̠ manao hoyoḱ kana. 1994 serma kho̠n jao serma 5 October goṭa dhạrti reko manao ạguieda Bisso mahasoe mãhã. UNESCO ko menet́kana, Goṭa dhạrtire nitoḱ 26 karoṛ 40 lakh 40 lakh gidrạ sikhnạt gãotako reaḱ sikhnạt khon ko barkhas akana. 2030 serma bhitrire jo̠to̠ hor̠ lạgit́ Primary ar High School sikhnạt reaḱ bejha seṭer lạgit́ goṭa dhạrtire amdaj eyae karoṛ nawa mahasoe hatao jạruṛ kana. Kạṭić kuṛi gidrạ, nijor gidrạko,  refugee ar reṅgeć nacar hoṛko talare nuko pạthuạ gidṛa ar mahasoe ko talare ạḍi bạṛti pharak me̠naḱa. Niạ pharaktet́ ocog lạgit́ jo̠to̠ko laha hijuḱ hoyoḱa- noageko moneaḱ kana UNESCO do̠.

Goṭa dhạrti leka baṅgladisạmre hõ manot salaḱko manaoeda Bisso mahasoe mãhã.

Source: Prothom alo




Ạdibạsi ko Ko̠ro̠na Ṭika reaḱ buth ko ńamkeda Amnura re

Bạrin ṭoṭharen ạdibạsi se̠ reṅgeć nacar gharonjren hoṛko covid-19 reaḱ ṭikạ e̠mako khạtir booth se̠ centre uḍhạu do̠ hoyena. Tabitha Foundation ar Amnura Rotary Community Core reaḱ goṛo-gopoṛote hola (03.09.21) Sunibar setaḱ 10 baja okte Chapainawabgonj Sodor Upạjilạ reaḱ 3 namber Jhilim UP re Amnura Lutheren Mission Haspatal re Covid-19 Vaccine booth do uḍhạukedae Capainawabgonj sodor upạjila Sastho ar Poribar Porikolpona Offier (TS) Dr. M A Matin. Niạ okte seṭerko tahẽkana, Amnura Lutheren Mission Haspatal ren Maraṅ Mukhiạ Stephen Soren, Sodor Upạjila Sastho Complex Medical Officer Dr. Aslam Hosain, 3 namber Jhilim Union Porisod ren Chairman Md: Asraful Hoqe (Motu), Amnura Rotary Core ren Sobha mukhiạ Prodip Hembrom, Mission Haspatal ren Manager Markus Murmu. Uḍhạu akat́ pạhil hiloḱ Holage mit́ sae turui gel mit́ (161) goṭen ạdibạsi maejiu ar baba hoṛko ṭikạ em hoyena. Amnura Lutheren Mission Haspatal ren Maraṅ mukhiạ Stephen Soren do̠e menkeda, Bạrin ṭothakore menaḱko ạdibạsi reṅgeć nacar hoṛko ạḍiko nisṛạu ocoḱkana. Niạ Mission Haspatalre noa ṭoṭharen reṅgeć-nacarko thoṛa khoroćtege sebako ńamet́kana. Ale do̠ sanam ạdibạsiko vaccine se̠ ko̠ro̠na je̠mon doko hatao daṛeaḱ ona iạte Sarkar ṭhen mit́ṭen ṭikạ Centre le khojleda. Teheń aleaḱ ona khojoḱteaḱ do̠ hoe purạu akantalea. Aema ạdibạsi gharonjren hoṛko nitoḱ noa Mission Haspatlre ko̠ro̠na ṭikạ selet́ jo̠to̠ lekan seba ạḍi algateko ńam daṛeaḱa. Ona khạtir Manotan Maraṅ Montri aema aema Joharle emaekana.




12-18 Serma Umerren Paṛhaoḱ Gidrạko Pfizer Ar Moderna Reaḱ Ṭikạ ko Ńama

Sastho ar PoribarKollan Montri Jahid Malek do̠e men akada, ’12 serma umer khon cetan, me̠nkhan 18 khon latar umerren paṛhaoḱ gidrạko Pfizer ar Moderna ṭikạko emakoa. Menkhan 12 serma umer ren paṛhaoḱ gidrạko ṭikạ emako babotre goṭa hatao hoyoḱa. Montri do arhõe me̠nkeda, Bisso Sastho Songstha reaḱ ḍhạḍ ho̠ra (guidline) lekate – Skul College ren sikhnạt gidrạko ṭikạ emako do̠ onkoaḱ umer cetanre girhạṛoḱ kana. Paṛhaoḱ gidrạkoaḱ umer 18 serma cetan hoylen khan, enḍekhan jãhãṭaḱ ṭikạgeko hatao daṛeaḱa. Me̠nkhan 12 serma umer khon cetan ar 18 serma umer khon latar umer renko do̠ lahanti akan disạmkore Pfizer ar Moderna ṭikạko emako kana. Aboaḱ noa disạmre paṛhaoḱ  gidrạko ṭikạ emako e̠hoṕlen khan, ‘Bisso Sastho reaḱ ḍhạḍ hora (guide line) o̠to̠ṅ katećge ṭikạ do̠ e̠moḱgo̠ḱa.

Source: Sonali sangbad