BUẠṄ BHẠṄKUR

Delaṅ juạn,

Oṛaḱ duạr-duạrbo dukạn,

Jo̠to̠ boeha kumạṅ,

Koe jugilekabo buạṅ.

Dhuti dạhṛi de̠bo e̠ne̠ć so̠go̠e,

Pińcạr maraḱ il lo̠bo̠e-lo̠bo̠e,

E̠ne̠ć koṛa hilạu likir-likir,

Tumdaḱ ṭamak suyuṛ phir-phir.

Re̠ṅge̠ć jala te̠le̠ nonḍoṅakan,

Rạskạ jala te̠le̠ bahe̠rakan,

Hilạu hipiṛle̠ khe̠ńce̠r e̠ne̠ć,

Mõ̠ńjle̠ ńe̠lo̠ḱ to̠be ane̠ć.

Saj tale̠ baj tale̠,

Jho̠mo̠k jho̠to̠r e̠ne̠ć ale̠,

Buạṅ bhạṅkur-bhạṅkur,

Jo̠to̠ ho̠ṛaḱ mo̠ne̠re rạskạ ạṅkur.




PẠRSI REAḰ PAHṬA

Dalahi Khon Talamud, Disomre ạḍi ńut

Jạt bitoṅ,ńutumre, hohore santal,

Siṛog,sipạd,santao abo bin-ạidạri

Lumusuru gạhi meae, doho meae bin-tal.

Berup,risạ tạsil,gạkhuṛ ar ạgil

Alom tahen ramṛa koca roḍroḍo,

Eken ge am, ti samṭao teljo duṛuṕ

Pạrsi rạkhi jogao re ircime boḍ boḍo.

Gabla bir re duṛuṕ akan tirio oroṅ

Gamcha dạhṛi heṛan juạn gupi koṛa,

Jug-jamana sạr sojhe akan parsaṛakan

Pạrsi rạkhi jogao re pahṭa olme thoṛa.

Rạskạ hulạs jiṅgi bitạu manwa jionre

Ạikhạ niạ disomre bin-dam ronoṛ-ead,

Bin raj-ạriạ rehõ sik sipạhi bon dohoe

Okte calaḱ okte hijuḱ pahṭa oloḱ bon buniạd.




Janam- Gujuḱ Reaḱ Ol Caṛhao (Registration) Lạgit́ Sarkaraḱ Nawa Goṭa Katha

Jãhãe gidrạko janamlen khan se̠ jãhãe hoṛko goćlen khan 45 din bhitrire ńutum ol caṛhao ( Registration) lạgit́ nawa ạn do̠e e̠mkeda Sarkar. Ạn lekate nit́ kho̠n Union porjaire noa ol caṛhao do̠ hoyoḱa. So̠mbar (9 August) hoeyen Montrisabha reaḱ mit́ dupuṛuṕre noa khobor baḍae ńam akana. Noa khạtirte nit́ kho̠n jao serma reaḱ (6 October) do̠ jatiyo janam ar gujuḱ mãhã hisạbte manao hoyoḱa.  Lahate noa din do̠ khạli janam ol caṛhao mãhã hisạbte manaoḱkan tahẽkana.

Noa babotre Montrisabhare gapalmarao mucạt́re Montriporisod bibhag re̠n Socib Khondokar Anwarul Islam do̠e baḍae ocokeda, SDG lekate 2030 serma bhitrire 80 percent manwako ol caṛhao talare ạgu lạgit́ noa do̠ goṭa hoeakana. No̠a nawa ạn re jo̠to̠ko janam ar gujuḱ mit́ cando  tala bhitrire ol caṛhao kạmi do̠ purạu hoyoḱa. Netar do̠ noa ol caṛhao lạgit́ Union Porisodre 75 tk fee ko hataoda. Calaoen 5/6 cando kho̠n Sarkar noa do̠e kạmi kana. Ṭhikte ol caṛhao bạnuḱ khạtir aema hoṛ do̠ umer ko ukuieda. Nawa ạnre ona do̠ sombhob baṅ hoyoḱ me̠nte Socib do̠e lại so̠do̠rkeda. No̠a lahare, Sthanio Sarkar bibhag re̠n Sinior Socib Helaluddin Ahmed suhiat́ ńum uduḱ (prostab) re me̠n akana, Montriporisod bibhag 2018 serma reaḱ 23 October jao serma 6 October do̠ ‘Jatiyo janam ol caṛhao mãhã’ hisạbte jạhir akadae ar ‘C’ hudạ reaḱ mãhã lekate jopoṛao menaḱ poripotrore lekha midoḱa. Hoṛkoaḱ janam din ol caṛhao são sãote  uniaḱ gujuḱ din hõ ol caṛhao jạruṛa. Sustainable Development Goals ( SDG) reaḱ as matra do̠ 16.9 ar Sucok 17.19.2 re 2030 serma bhitrire 100%  janam din ol caṛhao 80% gujuḱ din ol caṛhao babotre ulek menaḱa. Noa as hameṭ lạgit́ Jatiyo janam ar gujuḱ gujuḱ ol caṛhao mãhã  manao talate janam ar gujuḱ ol caṛhao babotre hoṛko talare jagwar hoe daṛeaḱka. No̠are arhõ me̠nlena, ‘Janam ar gujuḱ ol caṛhao ạn – 2004 ( Sudhrạu 2013)’ noa dhare 8 lekate gidrạ janam 45 din bhitrire  Janam ol caṛhao ar jãhãe hoṛaḱ gujuḱ 45 din bhitrire gujuḱ ol caṛhao reaḱ lạgti menaḱa. Me̠nkhan janam ol caṛhao reaḱ tulạu lekate okte nạpitre gujuḱ ol caṛhao reaḱ percent as leka do̠ baṅ hoyoḱ kana. Darakan dinre disạm ren jo̠to̠ horko lạgit́ sapha baḍeteaḱ gola (tothobhandar) tear belare eṭaḱaḱ tạkićaḱko do̠  hoyoḱ kana goć akan hoṛren piṛhikoaḱ gujuḱ ol caṛhao ar gujuḱ certificate reaḱ jạruṛ babotre jagwar ṭonṭa menaḱa. ‘ Janam ar gujuḱ ol caṛhao ạn- 2004’ re 18 dhara  reaḱ upo-dhara (3) lekate latarre bisoiko lekate jãhãe hoṛ gujuḱ proman lạgit́ certificate e̠moḱ lạgti e̠m akana-

a.      Succession Certificate ńam,

b.     Gharońj Pension ńam,

c.      Goć akan hoṛaḱ Life Insurance reaḱ dạbi,

d.     Namjari ar jomabhag ńam.

‘ Jatiyo janam ol caṛhao (registration) mãhã’ reaḱ bodolte ‘ Jatiyo janam ar gujuḱ ol caṛhao mãhã manao hoelenre janam ol caṛhao soṅge soṅge gujuḱ ol caṛhao babotre jo̠to̠ seć kho̠n hoṛko talare jagwar hoyoḱa me̠nte as hoelena ona ńum uduḱ (prostab) re.

Source: Somoynews




16 Cando Tayom Bankre Teheń Kho̠n Sabhabik Lo̠nbo̠n

Mãhãmạri ko̠ro̠na rog  birudre teṅgo daram lạgit́ Sarkare lại jạhirlet́ kajaḱ manao ganao do̠ teheń Budhbar (11 August) kho̠n thoṛa rawal ńõḱ akana. Ar onate 16 cando tayom teheń kho̠n Bank reaḱ kạmihora do̠ sabhabik lekate lo̠nbo̠n eho̠ṕena. Jhić tahẽna jo̠to̠ bibhag ar office ko. Noa lahare 2020 serma reaḱ 25 March dhạbić lockdown reaḱ niạm lekate  Bankre lo̠nbo̠n calaḱkan tahẽkanrehõ caloen 29 March kho̠n aṭgaṭe lekate jhić tahẽlena. Nãwã goṭa katha lekate teheń kho̠n dinạm lo̠nbo̠n kạmi calaoḱa setaḱ 10 baja kho̠n ạyuṕ ber 4 baja dhạbić. Ar Bank reaḱ eṭaḱ jạruṛaḱ kạmiko kạmi lạgit́ ạyuṕ ber 6 baja dhạbić jhić tahẽna. Calaoen 9 August Bangladesh Bank Department Ab Off- Site Supervision kho̠n noa babotre mitṭen hukum jạri hoeakana. Kendrio Bank reaḱ nãwã hukumre me̠n akana, 11 August kho̠n Bank reaḱ kạmi ko calao idiḱa . Office reaḱ kạmi okte niropo̠n hoṛmo reaḱ ạn ko manao ganao salaḱ mask do̠ ho̠ro̠ḱ hoyoḱa.

Source: Sonali Songbad 




Kuṛhni Kuṛi Reaṅ

Mit́ṭen koṛa kathaeko bạhuade tahẽkana. Ado̠ tahẽn tahẽnte ạkin haṛam buḍhi do̠ bhage sulukgekin tahẽkana, me̠nkhan uni bạhutte̠t́ do̠ ạḍi kuṛhnigeye tahẽkana. Kạmi ãṭ hiloḱ khangeye ruạḱa; Asaṛ san cando do̠ ạḍitet́geye kuhrạ kuhri baṛea, ar sanam hoṛ kạmiko se̠n caba baṛayena me̠nkhan, kusiạ̃ daka do̠ ge̠ćkateye jo̠ange, ar baṅ tahẽn khan do̠e dakawange. Ado̠ uni ho̠ńharte̠t́ haṛam do̠e me̠nket́a, O̠ko̠e tora bhala ojhakoń ạgukoa, tikoń tunum baṛa ocokoa, bạhu do̠ cet́ leka bae ruạḱ kan; rankobon ko̠ṭe̠ć baṛa ocoaea, ar judi bae besoḱ khan do̠, nạihạrte-gebon idi oṭokaea. Ado̠ sạri ojhakoe ńam ạguketkoa; ado̠e metat́koa, Ma se̠ bạhutale tiko tunum baṛaetaepe cet́ lekae ruạḱ kana. Ale do̠ bujge bale ńam daṛeaḱ kana, ar baṅkhan balańtekoko me̠n bo̠ṭe̠ćkea, Nõ̠ḱõ̠e ape do̠ oka hõ̠ bape utjogadea. Ado̠ sạri onko ojha do̠ tiko tunum kedea, ar thoṛa muluć machae landaket́a. Khange dosra ojha hõ̠e tunumkedea, ado̠ uni hõ̠e landa machaket́a. Ado̠ko duṛuṕ thir baṛayena. Ado̠ unre uni khạmid ho̠ṛe me̠nket́a, Cele baba, cet́ lekaben buj baṛaket́a? Ado̠ ma lạiben. Ado̠ ona re̠aḱ jãhãṭaḱ babon utjoga?

Ado̠ unkin ojhakin me̠nket́a, Ruạ do̠ uḍi gạhṛigetaea; ma kurumuṭute ran re̠he̠t́ ko ko̠ṭe̠ć ocoaeme. Ado̠ uni khamid ho̠ṛe me̠nket́a, Ran re̠he̠t́ko ma bań baḍae; de̠ ado̠ abengeń sapet́bena; cet́ leketeye bhạlạioḱ, onako ran ńam ạguiben , se̠ kiriń ran lagaoḱ khan , ona hõ̠ lạiben se̠ ; e̠nte cet́ lekate jutoḱa, ona do̠ sanam lại cabaeben, to̠be̠ nạ̃hĩ onakole jurạua. Ar noako katha do̠ uni ruạḱ kan bạhu kuṛi samaṅregeko galmarao kana, uni hõ̠e aḱńjo̠m kangea. Ado̠ unkin ojhakin me̠nket́a, Hẽ̠ do̠ hẽ̠ge, baba, ado̠ ạlińem saṕket́liń khan do̠liń lagaogea; me̠nkhan thoṛaliń babape kana, e̠nte husit́ ńõ̠ḱle e̠ne̠ć ran do̠ lagaoḱa, ar baṅkhan o̠ho̠ lagaolena. Ado̠ uniye me̠nket́a, Acha, jathete jutoḱa, onka baṛe kạmiben, aloben tar antara. Ado̠ unkin ojhakin me̠nket́a, Ma e̠nḍekhan roṛ do̠ inạḱgea; ado̠ ranliń ńam ạgulege, ado̠ onako ńam johṛaokatebon husidea ar ran hõ̠bon lagao utạr go̠da.

Ado̠ uniye metat́kina, Ma e̠nḍe̠khan niạ teheń gapate baṛe̠ ńam ạgu go̠dben. Ne̠tar do̠ ạḍi ṭana ṭạni ạikạuḱ kana: ruạḱ ho̠ṛ eskarre bạgiae hõ̠ baṅ jut, arm it́ ho̠ṛe ho̠rho̠ete ma jutkoḱge, me̠nkhan ho̠ṛtege baṅle kulạuḱ kan. Ma ran do̠ hare phare baṛe̠ ạgu go̠dben. Ado̠kin me̠nket́a, Acha e̠nḍe̠khan teheńgeliń ńam ạgu go̠da, gapa do̠ ranbon lagaoa. Ado̠ sạri unkin do̠ enka me̠n baṛakatekin beret́ena; ado̠ kulhi se̠nre teṅgokate uni khạmid ho̠ṛkin lạiadea, nui do̠ kuṛhni ruạ kantaea me̠nte. Ado̠ uniye me̠nket́a, To̠be̠ cet́ lekateben bạgi ocoyea? Ado̠ unkinkin me̠nket́a, Hape, alom ro̠ṛ baṛaea, ona reaḱ ran do̠ ạlińliń baḍaea, am do̠ thir hataṛoḱme.

Ado̠ sạri unkin do̠ birte se̠nkate tirṛạ da khub hapṛaḱ hapṛaḱa, kohnḍa un tititaḱ, barea dakin la ạguket́a. Ado̠ ạyuṕ khange uni ruạḱ kan ho̠ṛ oṛaḱte se̠katekin me̠nket́a, Ran do̠liń ńam ạguket́a, tehe̠ń do̠ baliń lagaoet́a, me̠nkhan gapa do̠ ạḍi setaḱ piạṅ payaṅreliń lagaoa, ạikha hana kulhi mucạt́re do̠bạṭiạ ṭhen ape sanam ho̠ṛ ar uni dukhạlite o̠nḍe̠liń bulạu baṛalepege; ado̠ o̠nḍe̠ge nãhãḱ ran do̠liń lagaoa. Ado̠ gapa setaḱ o̠ko̠e hõ̠ alope jãhãkoteḱa me̠nte tehe̠ńreliń lại saḍeape kana.. Ado̠ko me̠nket́a, Acha, besge e̠nḍe̠khan. Ado̠kin me̠nket́a, Ma e̠nḍe̠khan ro̠ṛ do̠ niạge, aliń hõ̠ gapa do̠ ạḍreliń he̠ć go̠doḱa. Ado̠ kedoḱ daḱ mạnḍiko emat́kina, ado̠ jo̠m baṛakatekin calaoena. Ado̠ dosar hiloḱ do̠ sim raḱrekin he̠ć go̠t́ena, ar ona tirṛạ da do̠ kulhi mucạt́rekin idi maraṅ oṭokat́a, ado̠ onko ṭhenkin he̠ćentekin beret́ket́koa. Ado̠ loṭa daḱ ar sindur ar dhadra haṭaḱkin kho̠jket́koa.

Ado̠ onako ńamkate jo̠to̠ ho̠ṛ ona kulhi mucạt́ do̠bạṭiạrekin idiket́koa. Ado̠ uni ruạḱ ho̠ṛ ona dhadra haṭaḱre cando rakaṕ se̠n samaṅkatekin duṛuṕ ocokedea, ar ona haṭaḱkin sindur baṛawat́a, ar sukri ḍhumbạḱkotekin bulạu baṛakedea. Ado̠ ona tirṛạ ạgukate banarge uni kuṛhni kuṛi ho̠ṭo̠ḱrekin akawadea, arkin metadea, Am do̠, bạhu, pe̠ dhao noa kulhi o̠ dãṛã rakaṕ dãṛã ạ̃ṛgoeme, ale do̠ ne̠nḍe̠gele tahẽ hataṛoḱa. Pe̠ dhaoem dãṛale e̠ne̠ć ber kaṭaoḱa, ar e̠nḍe̠ ane̠ć ale hõ̠ no̠nḍe khonle uṭhạu daṛeaḱa. Ma hako pako pe̠ dhaote dãṛã rakaṕ ho̠dben. Ado̠ sạri uni bạhu kuṛi do̠ setaḱrege kulhi kulhiteye calaḱ kana; ado̠ bogeteko landawae kana, ar gidrạko do̠ uni tayom tayomte bogeteko pańja baṛayedea, arko tayoyet́a ar ḍe̠ke̠ ceṭaḱ ceṭaḱte rạskạte ućateko kikiạu idiyet́a. Ar onko kulhi mucạt́renko bogeteko landawae kana. Ar unkin ojha do̠kin metae kana, Ạikhạ ạurim bogeḱ dhạbić noa tol ran do̠ tahẽ ocoam; tisem besoḱa raṛa giḍikaben. Ado̠ uni bạhu kuṛi do̠ bar dhaogeye dãṛãlet́a, ado̠ ạḍiko landawae kan  lajaote ona to̠l ran do̠e capat́ giḍiket́te oṛaḱteye dạṛket́a; ado̠ arte̠t́ge bogeteko landawadea. Khangeye dạrket́ khan, ado̠ sanam ho̠ṛ oṛaḱteko calaoena. Ado̠ olhakin metae kana, Henda bạhu, boge go̠t́ente ran do̠ben raṛa giḍikat́a se̠ cet́ leka?

Ado̠ uni hõ̠ muluć muluće landajoṅ kana. Ado̠ unkin ojhakin me̠nket́a, Me̠n ado̠ tis hõ̠ nonka ruạ do̠ aloben ruạḱa, baṅkhan ona rangeliń lagaoabena. Sanam ruạge ạliń do̠liń pachnao daṛeaḱa. Ado̠ e̠n hiloḱ khon uni kuṛi  do̠e phạriạ utạrena, ado̠ tis hõ̠ bae ruạlena, ado̠ kurumuṭuteye kạmijoṅa. Ado̠ o̠ne̠ onkate uni kuṛhni do̠e besena arko bạgi ocokedea.

Source: Santal Folk Tales

         




Me̠ro̠mko Jo̠mlede

Sedae jo̠khe̠n o̠ko̠eren me̠ro̠m co̠ṅ, kathae, dosra ho̠ṛ oṛaḱteye bo̠lo̠len tahẽkana. Ado̠ uni ho̠ṛ do̠ bo̠lo̠ torage uni dosra ho̠ṛren me̠ro̠m do̠e go̠ć go̠t́kedete oṛaḱteye ader go̠t́kkedea. Ado̠ ńuhum khange onko me̠ro̠m kisạ̃r do̠ ńańamko he̠ćena. Ado̠ko kuliket́koa, Henda ho, pase̠ no̠te̠ me̠ro̠mko he̠ć jãhãn akawat́pe? Ado̠ko me̠nket́a, O̠ko̠ baḍae  ho e̠nte , baṅdoko he̠ć akan baṅ do̠ baṅ, ale do̠ bale ńe̠lledea. Ado̠  mase̠ bhala aleren me̠ro̠m gudṛire ńe̠lkom, pase̠ye bo̠lo̠ akange. Ado̠ divhe oḍokkate me̠ro̠m gudṛireko arsal baṛaket́koa; ado̠ bạnugićkhan do̠ onko ńańam ho̠ṛ do̠ko khalkedeteko ge̠t́ kuṭikedea, ado̠ko kokṛo jo̠mket́a, ar ado̠m jel do̠ko do̠ho̠kat́a. Ado̠ uni apat́ ho̠ṛ do̠ aćren gidrạkoe metako kana, E̠ yoi ape gidrạ do̠, nõ̠ḱõ̠e me̠ro̠m jelbon jo̠met́a, ado̠ gupi ṭhen ho̠ṛren gidrạ ṭhen do̠ alope soroḱa, e̠nte me̠ro̠m jel do̠ ạḍi bogea, baṅkhanko bas ṭhik bo̠ṭe̠ćkepea. Ado̠ un jo̠khe̠n onko gidrạ do̠ cet́ hõ bako ro̠ṛlet́a.

Ado̠ dosar hiloḱ uni akoren gại gupi gidrạ do̠ setaḱ jo̠khe̠n gại, me̠ro̠m bhiḍikoe aṛaḱ idiket́koa, ado̠ atoren gidrạ ṭhene laga mit́ket́koa. Ado̠ onko atoren gidrạ ać ṭhenko  soroḱ khange ać do̠e pharak idiḱ kana, ado̠ arhõ  uni se̠ngeko se̠n idiḱ kana. Ado̠ unreye metako kana, Me̠n ya, iń se̠n do̠ alope soroḱa, baṅkhan so̠pea nãhãḱ. Ado̠ko me̠nket́a, Cet́ ya so̠lea?

Ado̠e metat́koa, Me̠ro̠m jel ya, hola ạyuṕ iń jo̠m akat́a e̠nte, arhõ ado̠m jel do̠ menaḱgea. Khange onko ańjo̠mlet́ gidrạ do̠ oṛaḱreko lạiket́a; ado̠ uni ho̠ṛko saṕkedete oṛaḱko todarotket́ khan jelko ńamket́a; ado̠ mõ̠ṛẽ̠ sikạko ḍanḍo̠mkedea; ado̠ bo̠ho̠ḱko ạcur ocokedea.

Source: Santal Folk Tales




11 August Kho̠n Niropo̠n Hoṛmo Reaḱ Ạn Manaokate Jo̠to̠waḱ Do̠ Calaoḱa

Ko̠ro̠na virus birudre teṅgo daram lạgit́ calaḱkan sasthobidhi manao ganao mucạt́kate darakan 11 August (Budhbar) khon sasthobidhi se niropo̠n hoṛmo reaḱ ạnko manokate jo̠to̠ jhić reaḱ parwanae lại jạhir akada Sarkar. Robibar (08 August) Montriporisod bibhag khon noa babotre parwanae lại jạhirkeda. Noa o̠kte niropo̠n hoṛmo  reaḱ ạnko manaokate ason soṅkha soman do̠hokate jo̠to̠ lekan hoṛ dejoḱ gạḍiko calaoḱ e̠hoboḱa. Ḍaharkore tinạḱ gạḍi calaoḱ kan tahẽć ona reaḱ adha gạḍiko do̠ calao daṛeaḱa. Dokan- Market ar jo̠maḱ Dokanko setaḱ 10 baja khon ńindạ 8 baja hạbić jhić tahẽ daṛeaḱa. Hotel- Restora adha ason khạli do̠hokate ńindạ 10 baja hạbić jhić tahẽ daṛeaḱa. Sarkari- Besarkari Office, Bank ar Arthik protisṭhan hõ niropo̠n hoṛmo  reaḱ ạnko manao ganaokate jhić tahẽna. Lahare emlen manao ganao lekate Tourist Centre, Resort, Community Centre ar hoṛ rạskạjoṅ Centre ko bond tahẽna. Jo̠to̠ lekan silpạkạrkhanako jhić tahẽna. Me̠nkhan jo̠to̠ o̠ktere mask ho̠ro̠ḱ ar hoṛmo hạṭiń reaḱ ạnko manao hoyoḱa. To̠be bạṛti hoṛko jarwaḱ nonkanaḱ onusṭhan babotre cet́ hõ baṅ me̠n hoeakana. Hoṛ dejoḱ gạḍiko, emanteaḱ doptor, market ar bajar são jãhãn protisṭhanre niropo̠n hoṛmo reaḱ ạn se̠ sasthobidhi manao reaḱ ḍhilisili ńellen khan noa são jopoṛao mạlikko dạyikko hataoa ar onko birudre ạn lekate bebostha hataoḱa.

Source: BBC

 

 

 

 




Dinajpurre Hoṛo Goḍare Ńamena Santal Koṛawaḱ Mạ̃ṛi

Dinajpur reaḱ hilire hoṛo goḍa khon Kartik Kisku (40) ńutuman ạdibạsi santal mit́ hoṛawaḱ mạ̃ṛi ko ńamkeda thana polis. Uniaḱ mạ̃ṛi aṛere mit́ṭen datrom ar ghas bosta ko ńam akada polis. Hola Robibar ( 8 August) tikin  o̠kte  hili reaḱ Conḍipur- Boigram ḍahar aṛe mit́ṭen hoṛo goḍa khon uni koṛawaḱ mạ̃ṛi ko ńamkeda polis. Uni do hili reaḱ Conḍipur reaḱ ạdibạsi santal ṭola ren Nogen Kisku ren hopon kanae.  Ona  ward ren councilor Alok  Kumar Bosak do̠e lạikeda, ona ṭola aḍepaseren hoṛko do̠ hoṛo goḍare uni goć akan koṛawaḱ mạ̃ṛiko ńel ńamket khan thanare khoborko lạiat́ko khan tayomte polis uni goć akan koṛawaḱ mạ̃ṛiko bańcaokeda. Ona mạ̃ṛi do̠ ạdibạsi santal ṭola ren Kartik ńutuman mit́ koṛawaḱ kana. Uni do̠ hola ghas get́ lạgit́ oṛaḱ khone oḍoḱlena ar oṛaḱ do̠ bae ruạṛ hećlena.

Hakimpur Circle ren Assistant Polis Super Shorif Al Rajib do̠e me̠nkeda, mạ̃ṛi do̠  hoṛo goḍare taberte ńur akan tahẽkana. Uni aṛ̣ere mit́ṭen datrom ar mit́ṭen ghas bosta do̠ ńam akana. Tayomte ṭola hoṛko uni goć koṛawaḱ ńutum- opromko ńam oḍokkeda. Ona mạ̃ṛi do̠ moyna todonto lạgit́ Dinajpur Medical College Haspatal reaḱ goć hoṛaḱ oṛaḱ se morgteko kul akada. Noa do̠ khũn se eṭaḱaḱ kana se baṅ ona do̠ moyna todonto report ńamlen khange baḍae ńamoḱa. Todonto kate noa babotre jạruṛaḱko ạn lekate bebosthako hataoa mente uni do̠e baḍae ocokeda.

Source: Ekushey Television

 

 




Ko̠ro̠nate diso̠mre sanam kho̠n ḍher hoṛko goćena teheń

Diso̠mre din dinte ko̠ro̠na ajarte jạbun akan hoṛkoaḱ mạṛi ḍheroḱ idiḱkana. Teheń do̠ niạ ko din modre joto khon ḍher hoṛko goć akana niạ ko̠rona ajarte. Sarkaraḱ  ICCDR khon baḍae akana banma tehen do 264 hoṛko goć akana. Calaoen serma khon nit habic joto khon  dher hor do nia bochor korona reak’ delta virus ak’ jabun teko gojok’ kana. Nia khatir disomre calak kan lokdaon do dherok’ tege menak’a.  Disomren sastho odhidoptor reak’ dabi horko nia bego dara karonte aema kom ko gujuk’kana ar ban khan do abo bangladisom re ho Bharot disam leka ddosa hoyok’ okte do ban lagaok’a.




Dhuṛi Dhạrtiye Bạgiada Father Cornelius Murmu

Ạḍi gạhir bhabna selet́ baḍae oco hoyoḱ kana je, teheń 4 August bud bar tarasiń 2:20 tiṛ̣ić okte Rajshahi Dhormo prodesh reaḱ Bagwan ko khon mońj so mit́ bhage dare reaḱ mahkaoḱ kan baha do ńurena. Ar uni doe hoyoḱ kana santal somaj talare Sisirjạuićaḱ horte saeota sagaṛ laha seć laga idie re aćaḱ jione bitạulet́ Manotan Father: Cornelius Murmu. 

Uni do calaoen aema cando khonge Cancer rog tey jạbunlena ar Ran ocoḱ regeye tahẽ kana. Calaoen 14 July khonaḱ uni do Dhaka Ahsania Cancer Hospitalre bhortiye kana ar muskil iạte ICU re life support khonge teheń 4 August tarasiń 2:20 okte noa dhuṛi dhạrti reaḱ dulạṛ khonaḱ jaejug lạgit́ baṅ ruạṛoḱ Disom sisirjạuić hobor reye calaoena.

Uni do 26 October 1971 Sermare Rajshahi Jilạ Tanore Thana reaḱ Dibostholi atoreye janam lena. Uni do Mõṛe boeha koṛa arm it́ boeha kuṛi ko khon huḍiń utạriće tahẽkana. Uni do Calaoen 30 December 2005 Sermare naeke hudạ reye ojoḱ bahal ocolena.

Teheń uni manotan Father Cornelius Murmuaḱ nonkate noa dhạrti bagiaḱ te The sandals Times do ạḍi gạhir duk bhanae sodoreda ar ona são sãote onko gharońjren lạgit́ jiwi rareće koejoṅ kana.