Disạm re̠n Namḍak Gainaha Andru Kishore Aḱ Pạhil Gujuḱ Mãhã Manao

Teheń Moṅgolbar (6 July) Baṅgladisạm re̠n Baṅgla sereń re̠n namḍaḱ gainaha Andru Kishore aḱ pạhil gujuḱ mãhã. 2020 se̠rmare  teheńaḱ dinre acaḱ gharonj re̠n hoṛko soṅge soṅge aema celako̠ bạgi kate nọa dhuṛi dhạrti do̠e bạgi akada. Gel (10) serma cencer ruạ são lạṛhại kate mucat́re calaoen serma 6 July do̠ sisijạuićaḱ hohote calaḱ hoyentaea. Andru kishore aḱ gujuḱ mãhã ńutumte  acaḱ janam thạ̃i Rajsạhi re̠ teheń goṭa din do̠ nacar hoṛko̠ talare̠ jomaḱe e̠meda acren o̠ṛaḱ hoṛ Mrs. Lipika Andru. Nui silpi do̠ ạḍi mońj mońje se̠re̠ń akada. Jãhã lekan se̠re̠ńge ạḍi algatey se̠re̠ń akada. Se̠re̠ń do̠ uni acaḱ ganḍon re̠, mo̠n re̠, akilre̠i do̠ho̠leda. Me̠net́ tahẽnae ‘iń do̠ mit́ṭen se̠re̠ń kạmiạić kạnạń. Se̠re̠nge ińaḱ kạmi do̠. Jãhãe ko̠ mo̠n dukoḱ nonkanaḱ kathage bae roṛet́ tahẽna. Me̠nkhan nitoḱ abo do̠  uni lekan  dosar Andru kishore hõ babon ńam daṛekea. Thoṛa se̠rma lahare̠ Rajshạhi Jilạ, Tanore  Upạjilạ re̠aḱ choknakha atotei hećlena nui silpi do̠. Reṅgeć nacar Santal hoṛko̠ talare̠ kambra se̠ Kombol e̠m hạṭiń akhṛare̠ seṭere tahẽkana. O̠na iạte tehẽnaḱ dinre̠ uni lạgit tahẽn kana aema aema  manot johar.

Source: Pothmatimes 

 




14 July Hạbić Lockdown Ḍherena.

Disạmre̠ arhõ kajak manao ganao reaḱ o̠kte ko̠ ḍher kate Baṅgldisạm Sarkar do̠ parwanae  jạri keda. Noa Lockdown do̠ 14 July hạbić ḍher hoy akana.  No̠a lahare, kajak lockdown do̠ arhõ mit́ hapta ḍher lạgit́ suparis ledako̠ (Covid- 19) babot́ re̠n jạtio solha committee ko̠.  Robibar (4) July ńindạ no̠a babotre baḍae hataoe menjoṅen khan committee member Odhapok M. Iqbal do̠e me̠nkeda, ko̠ro̠na  poristhiti koboj lạgit

lahare ale do̠ bar hapta lockdown reaḱ solhale emleda. Montri porisod ren mit́ officer me̠nleda, ko̠ro̠na poristhiti nitoḱ hõ baṅ ṭhik akana.

Gujuḱ soṅkha nitoḱ hõ mit sãe (100) cetan.  Onate manao ganao re̠aḱ okte arhõ ḍher reaḱ hudis cintạ calaḱ kana.  Noa̠ lahare sarkar do̠ 1 July setaḱ 6 baja kho̠n 7 July tala ńindạ hạbić lockdown re̠aḱe lại so̠do̠r akada. No̠a khạtir calaoen 30 June montri bibhag kho̠n parwana jạhir hoy akana. Lockdown re̠ jạruṛaḱ seba soṅgstha ko̠ chaḍa jo̠to̠ Dokan, Market ko̠ bond me̠naḱa. Manao ganao ko hoe purạu lagit́  ạn rukhia bạhini ko̠ são maṭh re̠ me̠naḱkoa Army ko̠.




Messi Aḱ Jobor Kheloḍ te Semi-Final re Argentina

Lionel Messi aḱ jo̠bo̠r kheloḍ te Ecuador phoṭbol do̠l harao kate Copa-America reaḱ semi-finalre ko rakaṕena Argentina. Lionel Scaloni ren ce̠lako 3-0 gol teko jitạuena. Kheloḍ re tahẽ kate mit́ṭen kate ko gol keda Rodrigo De Paul, Lautaro Martinez ar Messi. Aćaḱ nij gol soṅge soṅgete eṭaḱ bar gol reaḱ hõ goṛo menaḱa Messiaḱ. Niạ dhao reaḱ Copare nit́ dhạbić Messi do 4 gol ar soman goṛoe em akada. One oka do̠ nia dhao reaḱ akhṛa re jo̠to̠ khon ḍher.

  • BD protidin khon Torjomaore Sotosh Ṭuḍu



Bar din bhitre re utạr nakha dubạ daṛeaḱa

Disạm re̠aḱ utạr nakha ṭot̠hako̠ re̠aḱ gaḍa daḱ ḍher  akante darakan 48 ghonṭa se̠ bar din bhitrire̠ dubạ daḱ heć daṛeaḱa me̠nte baḍae oco akadae Pani Unnoyon Board re̠aḱ dubạ laha sapṛao ar sontor tahẽn center. Robibar (4) July ḍubạ daḱ lạgit́ sapṛao ar sontor tahẽn centre gaḍa re̠aḱ poristhiti ar lahare so̠ntor reaḱ tạlikạre̠ no̠a bo̠to̠r re̠aḱ katha do̠e lại so̠do̠r akada. No̠are̠ me̠n akana abohaoa odhidaptar ar bharot abohaoa odhidaptar re̠n reaḱ kho̠bo̠r lekate, darakan 48 ghonṭa re̠ disạm re̠aḱ utạr nakha, utạr- purub nakha ar ona so̠r Bharot reaḱ Himalaya latar reaṅ pạchim boṅgo, Sikkim, Meghalaya ṭoṭha re̠ ạḍi jhomo̠rate daḱ heć daṛeaḱa. Noa̠ karonte, niạ okte disạm re̠aḱ utạr nakha re̠aḱ Teesta, Dhorla, Dudhkumar gaḍa re̠aḱ daḱ okte re̠ ạḍi usạra ḍher kate thoṛa thạ̃iko̠ re̠ cehel cepel dubạ hoy daṛeaḱa. Ḍubạ daḱ purbabas ar sontor tahẽn centre ren Nirbahi Engineer Md: Arifuzzman Bhuiya do̠e me̠nkeda, Bramahputra- Jumuna gaḍa re̠aḱ daḱ ḍher idiḱkana, darakan 72 ghonṭa hạbić niạ daḱ ḍher idi daṛeaḱa. Gonga- podda gaḍa daḱ ṭikạu menaḱa oka do̠ darakan 24 ghonṭa hạbić tahẽ daṛeaḱa. Disạm reaḱ utạr- purub nakha  cetan  Meghna maraṅ gaḍa ko̠ re̠aḱ daḱ do thir tahena, ar no̠a do̠ darakan 24 ghonṭa re̠ thoṛa daṛeaḱa me̠nte tạlikạ re̠ so̠do̠r akana.




Kurbạni Eid Bajarre Soros Ḍaman Daṅgra Ko̠ Rakaṕede Kana Mohonpur Bajarre.

Niạ dhao re̠aḱ Kurbạni Eid  bajare re̠ Mohonpur upạjilạ re̠ soros daman daṅgra ńutum do̠  ‘Baṅgla re̠n Hende Hạti’. Hende rong re̠n daṅgra do̠ ńeloḱre̠ ạḍi maraṅ hạti leka. Nui daṅgraaḱ o̠jo̠n do̠ amdaj 37 mo̠n. Dam  ko̠ khojo̠ḱ kana gel mõṛẽ (15) lakh kạuḍi. Nui daṅgra re̠n mạlik Rezaul Korim babu sonhar do̠e me̠nkeda, dam do̠r re̠ thik hoylen khan oṛaḱ kho̠nge nui daṅgra do̠e akhrińea.  Baḍae ńam akana, Mohonpur upạjilạ Raighati Union re̠n Sormoil ato re̠n Korim babu sonhar do̠ Chowbạriạ bajar kho̠n calaoen serma kurbạni bajar kho̠n  Holstein jạt re̠n nui daṅgra do̠e kirińledea. Niạ dhao Kurbạni Eid bajarre akhrińe lạgit mit́ sermae jo̠to̠n kedea babu sonhar ar acaḱ gharońj re̠n hoṛko̠. Sunibar onḍe sen kate sonhar são katha roṛ tayom baḍae ńam akana, Uni daṅgra kiriń tayom kho̠nge acren gidrạ leka nui ḍaṅra do̠e jo̠to̠n kedea. Dinạmge eṭaḱ jo̠maḱ ko̠ soṅge soṅge Apple, komla ar malta ko̠ jo̠m ocoedea. Dinạm din jo̠maḱre̠ me̠naḱa suji, bhusi, ar khudi daka. Nitoḱ dinạmge pe (3) kg apple, komla ar malta jo̠maḱe jo̠ma  nui ḍṅgra do̠. Jao candoge nui daṅgra do̠ 3.5 mon suji, bhusi ar pe̠ (3) mon khudi daka jo̠m ocoea. Kiriń tayom kho̠n nit hạbić jo̠maḱ ar cikit́sa selet́ nui ḍaṅgra tayomrey kho̠ro̠ć akada amdaj pon (4) lakh kauḍi. Lo̠lo̠ okte nui hende hạti  do̠ dinre̠ bar dhao kate ko̠ paeraea. Lo̠lo̠ge bae sahao daṛeaḱa. O̠nate current dạrle khan charger phen calao hoyoḱa.  37 mo̠n o̠jo̠n re̠n hende hạti ḍaṅra do̠ okte okte jokheć bahrete ko̠ oḍoḱea daṛa phranao lạgit́.  Rezaul Korim sonhar do̠e me̠keda, ạḍi jo̠to̠n kate do̠ń hara akadea nui ḍaṅgra do̠. Tinaḱiń khojoḱ kan inạḱ damiń ńamle khan oṛaḱ kho̠nge ạkhrińea. Ar bạń ńamle khan bajarre idi kateń akhrińea. Babu sonhar re̠n oṛaḱ hoṛ do̠e me̠nkeda, iń jãwãe do̠ mit́ṭen sona bepari kanae . Nui ḍaṅgra do̠ acren gidrạ lekae jo̠to̠n hara akedea. Nui daṅgra do̠ ale ṭhen ạḍi apnar akanae. Unile ạkhrińle khan ạḍi bhabnale ạuikạua. Me̠nkhan ạkhriń do̠ lagaḱgea. Dam thoṛa ̣ḍher ńoḱle ńamlekhan bhabnaḱre hõ  thoṛa kom ńoḱle ạikạua. Mohonpur upạjilạ pranisompod ren  kormokorta do̠e me̠nkeda, Ale do̠ nui ḍaṇgra mońjgele jo̠to̠ndea. Upạjilạ re̠ nui ḍaṅgrage jo̠to̠ daṅgra kho̠n maraṅ utạrić ḍaṅgra kanae.

Source: Sonali Sangbad

 




KẠHŨ AR GHAṚWA

Mit́ṭen dare re̠ mit́ṭen cẽṛẽ tukạ tahẽkana. Ar uni cẽṛẽaḱ tukạ do̠ ạḍi ạulạu-jhạulạu ar bin saphage tahẽkana. Uniaḱ jinisko̠ do̠ hanḍe nanḍe taralbasal tahẽn kan tahẽna. Ar onḍege arhõ mit́ṭen eṭaḱ dare re̠ mit́ṭen cẽṛẽ tukạ tahẽkana. Uni cẽṛẽaḱ tukạ do̠ ạḍi sạitạute ar sapha-sạphi tahẽkana. Me̠nkhan unkin cẽṛẽ talare ạḍi mill do̠ baṅ tahẽkana. Ackage mit din do̠ hoedaḱ ehoṕena, onate Kạhũaḱ tukạ rạput kuṭrạentaea. Unre Kạhu do̠ ạḍi mũskilreye paṛaoena, cet́e cekaea me̠nte bae hudis ńamet tahẽ kana. Ar note kạhu do̠ daḱre lohot́ cabaena.

Unre Kạhũ do̠ uni Ghaṛwa cẽṛẽ aḱ kathae disạ kedea. Un okte Kạhũ do̠ eṭaḱ dare uḍau calaokate Ghaṛwa cẽṛẽ aḱ duạre thoṕ thoṕe lagaoena ar hohoe ehoṕena, Ghaṛwa misera duạr jhićmese iń do̠ bhitriteń boloḱa, bhitri kho̠n Ghaṛwa do̠e me̠nkeda kạhũ dada, kạhũ dada mit ghạṛi teṅgonme, ińren gidrạń paeraedea. No̠a katha ańjom kate kạhu do̠ mit́ ghạṛiće tạṅgi keda. Arhõ mit́ ghạṛi tayom Kạhũ do̠ duạre ṭhop ṭhop kateće menkeda, E misera duạr jhićme, Ghaṛwa do̠e roṛ ruạṛkeda Kạhũ dada mit́ ghạṛi teṅgonme gidṛa jhaṅgań horoḱae kana.  

Arhõ mit́ ghạṛi tayom kạhũ do̠ duạre ṭhelao keda, un okte Ghaṛwa d̠oe me̠nkeda, Kạhũ dada E Kạhũ dada ar mit́ ghạṛi tạṅgime ińren gidrạ cạndireń ṭikạḱkae kana, Kạhũ do̠ ar bae tạṅgi daṛeaḱ kan tahẽna ente uni do̠ reaṛ teye thartharaoḱ kan tahẽna. O̠nate uni Ghaṛwa cẽṛẽ do̠ duạr jhić lạgit́ ghane ghane nẽhõrae lagaoena. Kạhũ aḱ nẽhõrte Ghaṛwa cẽṛẽ do̠ duạr jhić kate bhitri seć hijuḱe metadea. Bhitri bolo tayom Ghaṛwa do̠ Kạhũ jo̠do̠ḱ lạgit́ gamchai emadea are metadea Kạhũ dada nonḍege duṛup hataṛoḱme ar hoṛmo re̠aḱ daḱ do̠ hawet́me iń do̠ń paera hećlenge. No̠a katha roṛ kate Ghaṛwa do̠ paera lạgit́e senena.

Kạhũ do̠ mit́ ghạṛi duṛuṕ tayom  dakae oṛaḱ kho̠n ạḍi mońj so̠ do̠e ńamet́ tahẽna ar ona so̠ do̠ tahẽkana khir daka re̠aḱ so̠. Un okte kạhu do̠ lob bae sambṛao daṛeaḱte bại bạite daka oṛaḱ sen kate thoṛa thoṛate ona jo̠to̠ khir dakae jom cabakeda. Ar note̠ Ghaṛwa do̠ paera kho̠n ruạṛ hećkateće ńel keda  Kạhũ do̠ daka oṛaḱ bo̠lo̠ kate jo̠to̠ khir dakae jo̠m cabaoakada. Unre Ghaṛwa do̠ ạḍi ãṭe bhabnayena are raṅgaoena. Ghaṛwa cẽṛẽ do̠ raṅgaote culhạ re̠aḱ kaṭ seṅgel kạhũaḱ phạ̃ḱṛạḱ rey capat keda. Ar soṅge soṅge Kạhũ aḱ phạ̃ḱṛạḱ do̠ loḱ ehoṕentaea. Khange kạhu do̠ chaṭpaṭao kate̠ye goćena.

No̠a golpo re̠aḱ cecetaḱ bisoi do̠ hoyoḱ kana eṭaḱ hoṛaḱ jahan jinisre̠ tis hõ alom laloca.




COVID (Ko̠ro̠na) : Baṅgladiso̠m re arhõ Hoṛ ṭikạ kạmihora ehoṕena, pe lekan hoṛko ṭikạko ńam

Lukhibar (01.07.2021) kho̠n Dhaka selet́ goṭa disạmre arhõ ko̠ro̠na virus re̠aḱ ṭikạ e̠m kạmihora ko̠ ehoṕ akana. Niạ dhao do̠ disạm reaḱ aema centre re China re̠aḱ ran benao sãota Sinopharm reaḱ ṭikạ ar eken Rajdhạni Dhaka re juktorasṭro re̠aḱ ran benao sãota ko̠  Pfizer reaḱ tikạ ko̠ emako̠ kana. Sastho odhidaptor sabha mukhiạ Dr. Md. Robed Amin noa khobore lại sodor akada.

Okare Ńamoḱa?

Baṅgladisạm re̠ calaoen May cando ar June cando Pfizer re̠aḱ ṭikạ biḍau lạgit́ e̠m ehoṕ akana. Okoe talare hõ jahan roṛ ruạṛ baṅ ńamlente Lukhibar kho̠n ehoṕ akana noa̠ ṭikạ kạmihora ko̠. Pfizer tikạ thoṛagete Dhaka reaḱ eyae (7) go̠ṭen centre re pạhil do e̠mgoḱa.

Centre ko̠ do̠ hoyoḱ kana, Dhaka Medical College, Sir Solimullah Medical College, Sohid Sohwardi Medical College Haspatal, Mugda Medical College Haspatal, Bonṅgobundhu Shekh Mujib Medical Haspatal, Shekh Rasel Gastorlever Haspatal ar Kurmiṭolla General Haspatal.

Inạ chaḍa hõ Sinopharm reaḱ ṭikạ goṭa disạmre 40 goṭen centre re e̠m hoyoḱa. Noa ko̠ modre menaḱa disạm reaḱ jo̠to̠ Medical College Haspatal são, Jilạ sodor Haspatal, bar sãe mõṛẽ gel (250) bichạna Haspatal. Noa ko centre khon dinạm din setaḱ 8 baja khon ạyuṕ bela 3 baja hạbić ńutum ol caṛhao akat́ hoṛko̠ pạhil doge ṭikạ ko̠ hatao daṛeaḱa.

Okoe do̠ Tikạ ko̠  Ńama?

Jo̠to̠ centre kho̠n dinạm din 100 khon 200 doge ṭikạ e̠moḱ reaḱ katha menaḱa. Me̠nkhan Lockdown  poristhiti khạtir tikạ e̠m reaḱ soṅkha do̠ thoṛa ko̠m daṛeaḱa mente Mr. Amin do̠e lại akada. Niạ dhao ṭikạ reaḱ soṅkha thoṛa ńokgete ol caṛhao reaḱ dhoron hõ  thoṛa akana. Surokha website lekate nit khạli ạn bancao bạhini, Cikit́sa siknạt são jopoṛao menaḱ babotre oloḱ paṛhao gidrạko̠ ar Bissobiddaloi re̠n abasik halls re̠ menaḱko̠ gidrạko̠ tikạ ko̠ ńama.

Inạ tayom pon gel (40) parom umeren hoṛko̠ hõ e̠m hoyoḱa.

Me̠nkhan Surokkha App re laha reaḱ lekage bar gel pon (24) goṭen Catagori reaḱ katha me̠n hoy akana. Sastho odhidaptar seć khon baḍae ńam akana, prathomik cikit́sa seba khat re̠ jopoṛao akan ko̠ metaḱme Doctor, Nurse ar Medical Assistant ona sãote Police ar ạn rukhiạ bạhini sodosso ko̠ ṭikạ ko̠ e̠makoa. Public Bissibiddaloi re tạlikạ menaḱ ko̠ oloḱ paṛhao gidrạ ko̠ hõ niạ dhao ṭikạ ko̠ ńama. Okoe do̠ laha dhao ṭikạ hatao lạgit́ ńutum ko̠ ol caṛhaolet ar bako hatao daṛeakat́ onko hõ niạ dhao do̠ ko̠ ńama mente lại sodor akana.  Sastho odhidaptar re̠n line Director ar tikạ kamihora ren  ạyurić Dr. Shamsul Hoqe do̠ budhbar ko̠ro̠na bulletin rey lại akada, okako̠ disạmre Sinopharm reaḱ tikạ bạsut akan, onako̠ disạmre ren kạmia̠̣ hoṛko̠ hõ ṭikạ ko̠ ńama. Okoeko̠ Oxford AstraZeneca reaḱ tikạ pạhil doge hatao tayom dosar doge bako hatao daṛeakada onko ho Pfizer ar synoferm reaḱ tikạ hatao niro̠po̠n hoyoḱa se baṅ Mr. Amin do̠e me̠nkeda. Uni do̠e me̠nkeda, vaccine mesal hoyoḱa se baṅ ona reaḱ aema report do̠ oḍoḱ akana. Noa ko report tege Baṅgladisạm National Imionaization Technical Committee duṛuṕ kate goṭa katha ko̠ hataoa je̠ eṭaḱ disạm leka tikạ re mesal-juri abo disạmre hoy daṛeaḱa se baṅ. Goṭa katha baṅ hatao hạbić AstraZeneca pạhil doge ko̠ hatao akat́ onko do̠ cet́ tikạ hõ bako ńama. Pfizer se Sinopharm – jãhãṭaḱ  tikạge hatao hoyoḱ, ona re̠aḱ pạhil doge hatao pon (4) hapta se̠ bar gel irạl (28) din talare dosar doge hatao hoyoḱa me̠nte Dr. Rubed Amin do̠e me̠n akada. Pạhil doge ṭikạ hatao tayom  tayom dhao re̠aḱ doge hatao reaḱ tạrik card re ol dohoe hoyoḱa.

Cet́ Lekate Ol Caṛhao hoyoḱa?

 Laha ńam hoḱ lekate okoe do̠ tikạ hatao lek kan ko̠, onko lạgit́ budhbar kho̠n ol caṛhao re̠aḱ kạmi hora ko̠ e̠hoṕ akana. Ṭikạ hatao okte do laha lekage menaḱa. www.surokkha.gov.bd web porṭal re̠ bolo kate baṅ khan google play re̠ bolo kate “surokkha” App download kate ol caṛhao hoyoḱa ar ṭikạ card tmạl hoyoḱa. Inạkate mobile phone re SMS talate tikạ e̠m reaḱ tạrik ar centre baḍae ńamlen khan ,okte nạpitre centre calaokate ṭikạ hatao hoyoḱa. Ṭikạ card ar NID soṅge re dohoe hoyoḱa mente Mr. Hoqe do̠e menkeda.

Lockdown Okte Tikạ

Ko̠ro̠na virus re̠aḱ tikạ e̠m kạmihora lockdown okte hõ ol caṛhao akat hoṛko̠ do ṭikạ ko̠ hatao daṛeaḱa. Goṭa disạmre lockdown calaḱ okte jãhãe ṭikạ hatao reaḱe menjoṅ khan Police ṭikạ card uduḱ ako khange hoyoḱa.

Tinạk ṭikạ menaḱa…

January cando  reaḱ mucạt seć kho̠n Briten re̠ benao akan ar Bharot re̠aḱ Siram Institute Oxford Astraageneca covisilt tikạ do̠ bidạu lạgit e̠m ehopena. Tayomte 7 February kho̠n ona tika e̠m kạmihora ̣do gota disạmre ehoṕena. Me̠nkhan Bharot chukti lekate okte nạpitre Baṅgladisạm do̠ tika baṅ e̠m hoy akante no̠a kạmihora do̠ muskilre paṛaoena ar 26 April kho̠n pạhil doge tikạ e̠m ḳmihora do̠ bondena.  Okoe do̠ pahil doge re̠aḱ tikạ ko̠ hatao ńam akat́ onko modre aema hoṛge dosar doge ṭikạ e̠m lekan Sarkaraḱ jãhãn upạige bạnuḱa. Niạ okte, Baṅgladesh Sarkar do̠ nãwãte Chin, Juktorastro ar eṭaḱ disạm kho̠n tikạ ạgu re̠aḱe kurumuṭu keda.

Baṅgladisạmre Pạhilre Oxford Astrazeneca re̠aḱ  E̠m Hoy akana.

Ona dharalekate tikạ re̠aḱ Antorjatik Platform Covax kho̠n calaoen 31 May Pfizer BioNTech re̠aḱ benao akan 1 lakh do do̠ Baṅgladisạm sandes hisạbtei ńam akada. Inạ tayom 21 June  pe̠a Haspatal re̠ 360 hoṛ talare ona tikạ biḍạu lạgit́ e̠m ehoṕena. No̠a lahare Chin kho̠n  May ar June cando  re̠aḱ talamala re̠ bar dhaote Synoferm re̠aḱ moṭ  gel mit (11) lakh ṭikạ Baṅgladisạmte hećena. 25 May kho̠n sinopharm re̠aḱ biḍạu lạgit́ e̠m  e̠hoṕena. Sinopharm kho̠n sarkari porjai re̠aḱ 1.5 kạruṛ kạuḍi do̠ re̠aḱ ṭikạ kiriń cukti do̠ hoy purạuena. Cukti lekate June July ar August cando re̠ mõṛẽ (5) lakh kate moṭ 1.5 kạruṛ tikạ hijuḱ re̠aḱ katha. Me̠nkhan nitoḱ hạbić kiriń akat́ ṭikạ do̠ baṅ heć akana. Me̠nkhan China Dutabas sutro kho̠n baḍae ńam akana, Baṅgladisạm  re̠aḱ kiriń akat́ Sinopharm 20 lakh ṭikạ Baṅgladisạm re jogaṛ lạgit́ sapṛao akana. Tobe̠ tis hijuḱa baṅ menogoḱ kana. No̠te, darakan bar dinre Juktorastro  re̠aḱ moderna bar gel mõṛẽ (25) lakh doge Covid019 reaḱ tikạ Baṅgladisạmre hijuḱa me̠nte Sastho Montri Jahid Malek do̠e lại so̠d̠or keda . Sokolbar, ńindạ 11:20 baja re̠ Dhaka Sahjalal Antorjatik Bimanbondorre America kho̠n kul akat Moderna moṭ 25 doge tikạ  re̠aḱ pạhil doge hisạbte amdaj 12 lakh tikạ hijuḱa. Dosar din 3 July, Sunibar setaḱre, inạ thạ̃irege moderna sareć akan 13 lakh ṭikạ do̠ hijuḱa. Lukhibar tikin okte Sastho ar poribar kollan Montri Jahid Malek no̠a kho̠bo̠r do̠e lại keda. No̠a ṭikạ hatao lạgit́ uni do̠ Sokolbar ńindạ Hajrat Sahjalal Bimanbondorre seṭere tahẽna me̠nte Montronaloi kho̠n baḍae ńam akana. Nonkate eṭaḱ tikạ ko̠ hijuḱ ehoṕlen khan  ṭikạ e̠m re̠aḱ soṅkha hõ ḍher hoyoḱa me̠nte lại so̠do̠r keda Dr. Robed Amin.

 BBC Baṅgla kho̠n torjo̠ma re Sumitra Murmu

 

 

 




HUL JOHAR

E̠ Sido-Kạnhu,

E̠ Cand-Bhaero,

E̠ Phulo-Jhano,

Teheń apeaḱ gur mãhãre,

Teheń apeaḱ dinisạ mãhãre,

Hul Joharle ro̠ṛet́kana!

Jo̠to̠ge…

Lạṭu kạṭić,

Koṛakan kuṛikan,

Kạṭić gidrạkan,

Haṛamkan Buḍhikan,

Hul Joharle menet́kana!

Sanamge…

Metaḱme,

Santal ho̠po̠n,

Deko ho̠po̠n,

Ũrạ̃o Muṇḍa,

Ho̠ khaṛia,

Hul Joharle aṛaṅet́kana!

Me̠nkhan,

Jo̠kho̠nge apeaḱ,

Noa dinle hiṛińe̠t́kana,

Ape leka lạṛhạile pạcạḱkana!

E̠nhõ̠ Hul Johar ro̠ṛ do̠,

Ekalge bale hiṛińa.




Hoṛmo Reaḱ Ojon Sucoḱ se Body Mass Index Do Cet́ Kana?                            

              Hoṛmo do aboaḱ join reaḱ mit́ṭen maraṅ utạr sandes bo men dareyaḱa. Gidrạ oktereń paṛhao leda, hoṛmoge joto suk reaḱ asol tet́. Noa nitoḱ aḍi bes te bo aṭkar dareyaḱa. Ente napai hoṛmo ge mit́ṭen adorso hoṛmo tear re maraṅ dạyiḱ se bhumikae doho dareḱa. Ar abo laha khonge bon badaya je napai hormo rege mit́ṭen napai mondo tahẽna.

Adisedae ren nindạn se sadharon hoṛ ko doko hudiset́ tahẽ kana, napai homo hoṛ doko unko kana okoeaḱ hoṛmo do usul ar moṭa soṭa. Menkhan biggan se science doe meneda usul ar moṭa soṭalen khan ge do napai hoṛmo do ban kana. Onate nitoḱ sedae se laha okte reaḱ hudis se dharona do ar bako hitaoaḱ kana.

Mosby’s Medical Dictionary, 8th edition, 2009 lekate hoṛmo do hoyoḱ kana; rog bidhi se eman teaḱ osabhabiḱ poristithi khon sahaṛakae hoṛmo haṭiń, mon reaḱ hudis-cinta ar sãotareaḱ bhage dosa. Onate okoe bạṛtiko moṭa unko joto hoṛ do menkhan bolbana do baṅko hoe daṛaya. Boroṅ okoe bạṛti ko moṭa unko ge aema lekan hoṛmo reaḱ muskil dosare ko tahẽn kana. Ar non ka aḍi moṭa hoyoḱ reaḱ sana kan gea sthulota se ledgeć moṭa do. Cetan reaḱ songa lekate, sthulotha se ledgeć moṭa do bogić bodolte ruạ lek mente Cikit́sa biggan se Medical Science re mit́ nawa sakha upel akana. Sthulota se ledgeć moṭa khatirte hoṛmo reaḱ ojon do sabhabik lekate ge ḍher calaḱa. Purạ boyosko mit́ hoṛaḱ hoṛmo re matra bạṛti ojon goṭaḱ lạgit́ usul ar hoṛmo reaḱ ojon re oka anupatik har sodoroḱ onage bon metaḱ kana Body Mass Index se hoṛmo reaḱ ojon sucoḱ. Khaṭ̣o te noa do BMI ńutum ko bahanaya . Body mass index baḍae okte re abo do mit́ṭen katha se word ‘Sthulota’ se ledgeć moṭa soṅge bon oprom akana. Nitoḱ thoṛa khaṭote baḍae reaḱ bon kurumuṭu legi.

Sthulota se ledgeć moṭa do cet́ ko metaḱa?

Sadharon lekate lại lekhan adorso hormo ojon reaḱ 20% se ona khon bạṛti poriman med se itil jarwalen khan ona do sthulota se ledgeć moṭa ko metaḱ kana. Sthulota se ledgeć moṭa do nonkan mit́ dosa kana tinre jãhãe hoṛ hoṛmo seć te moṭaḱ tegiye tahẽna.

Cekate bon bujhạoa je in do sthulota se ledgeć moṭa dosare talare menạńa se baṅ?

Sthulota se ledgeć moṭa reaḱ dosa soṅ lạgit́ do BMI se Body Mass Index reaḱ hudis pheḍ hoe lena. Belgium ren Jotirbid, Gonitbid, Sonkha tottobid, ar Somajbiggani Adlophe Quetelet joto khon pạhil hoṛmo reaḱ noa sucoḱ reaḱ video doe sodor ledae. Wikipedia reaḱ khobor lekate 1830-1850 Serma reaḱ bhitrire uni do noa babotre jạṛuṛoḱ lekan bhe̠de sodor kedae.

BMI se hoṛmo reaḱ ojon sucoḱ cet́ lekate nirnoya?

Body Mass Index se hoṛmo reaḱ ojon sucoḱ reaḱ soṅga khon abo bon badae akada je mit́ hoṛaḱ hoṛmore matra khon bạṛti ojon goṭae lagit́ usul ar ojonre oka anupatik har se rate sodoroaḱa onage hormo reaḱ ojon sucoḱ se Body Mass Index ko metaḱ kana.

Noate abobon men daṛeaḱa je Monekaḱme amaḱ hoṛmo reaḱ ojon 60 kg ar am do 5 feet 6 inch usul mit́ hoṛ kanam. Noa te amaḱ BMI reaḱ man tinaḱ? Se amaḱ sthulota se ledgeć moṭa reaḱ oka dosa re menaḱmea. Dela pạhil re BMI man ligi; nonde amaḱ hoṛmo reaḱ ojon do 60 kg ar hormo reaḱ usul do 5 feet 6 inch:

Abo bon baḍaya: 1 inch = 0.0833 feet,

 metaḱme 6 inch = (0.0836) = 0.04998 feet.

Tobe amaḱ usul tiṅgoena = (5+0.04998) feet = 5.4998 feet.                             

Abo bon baḍaya: 1 feet = 0.305 meters.

Tobe 5,4998 feet = 0.3055.4998 = 1.677439 meters.

Cetan reaḱ somikoronre asol man bạesạo lekhać ńamoḱa;

                 BMI=21.32

Tobe amaḱ hoṛmo reaḱ ojon sucoḱ do hoyoḱ kana 21.32

 

Nitoḱ latar reaḱ chok bon ńela.Nonde BMI man reaḱ sreeni bibhag tear hoe akana.Abo bon bujhạo daṛeaḱ kana je amaḱ BMI man Jodi 18 latar re tahen unre bujhạo hoyoḱa je am do roga hormo antem bosobasoḱ kana.

 

BODY MASS INDEX (BMI)

Classification

BMI score (kg/)

Under weight

18.5

Normal

18.5-24.9

Over weight

25.0-29.0

Obese

30.0-40.0

Extreme

40.0

 

Amaḱ man Jodi 18.5- 24.9 hoyoḱ tobe sabhabik ar bogi hoṛmo menama. Bạṛti ojon khetro re noa reaḱ man sadharonto 25.0-29.0 tahena. Ar sthulota se ledgeć moṭa hoṛmo reaḱ pạhil stor khettro re 30-34.9 hoyoḱa. Amaḱ man Jodi 35-40 hoyoḱ tobe amdo sthulota se legeć moṭa hoṛmo reaḱ dosar dhaṕ re menama. Am Jodi hoṛmo reaḱ ojon sucok 40 khon bạṛti man ńel ocole khan tobe amaḱ sthulota se ledgeć moṭa hormo do tesar dhaṕ re menaḱa. Onate am do bujhạo lagaoama je amaḱ hoṛmo reaḱ dosa do bạṛić seć. Jahãtin okterege amaḱ duạre koṭab daṛe atama. Ente sthulota se ledgeć moṭa hoṛmo khạtirte Koronari koram ruạ, ṭaip-2, Diabetes, Cancer (breast, colon) High blood pressure, Stroke, ar hõ aema aema botoranaḱ ruạ hoe daṛeya. Onate noa babotre sontor akae tahẽn do adi bogia.

Sthulota se legeć moṭa do cekate hoyoḱa?

Mimit́ hoṛ ạḍi bạṛti Calories jom, menkhan jạruṛ lek hoṛmo ban khaṭao ge sthulota se ledgeć moṭaḱ reaḱ maraṅ karon mente ganog kana. Ona chaḍa baṅ jạpit́ dareaḱ, jạṛuṛ leka jirạoḱ, unko boss re menaḱ (Genetic), Gharoj reaḱ join jiṅgi, mon sećte bajao ar eman tiaḱ ko hõ sthulota se ledgeć moṭa reaḱ karon mente lekhaḱ kana.

Cekate sthulota se ledgeć moṭa do bon tegu darama?

Noa khetro re jao hiloḱ beyamoḱ (Exercise) chaḍa ar cet́ hõ bạnuḱa? Din hiloḱ setaḱre taram, paeraḱ ar eman teaḱ hotete ḍheṛkaete sthulota se ledgeć moṭa do koṭa gidića. Ona chaḍa pusṭi jomaḱ ko jom, laloć jomaḱ ko jom bạgi, daṛeaḱ khan hoṛmo reaḱ ojon jao hiloḱ aribạndite aema rukhiạ ńamoḱa.

 

 




Virtual Bạisi hotete Baṅgladesh ar India mit́te Santal Hul Mãhã reaḱ 166 Serma ko manao keda

Baṅgladiso̠m ar Bharot (India) diso̠m ren, Sãota susạriạko, sãota galojko, ghạkhuṛ onoliạ ar kho̠bo̠r sakam, Telivisionren sasaṕṛaoko niạ 30 june Santal Hul Mãhã reaḱ 166 serma Virtual gapalmaraote manot hoyena.

Online virtual (online zoom) ar muṭhạnputhire(Face book live) so̠do̠r uchạn do The Santals Times (Santali online news portal) aḱ saṕṛao te  gapalmarao bạisi do̠ ạyurena. 30 June 2021 ạyuṕ  Baṅgladiso̠m okte 7:30 ar Bharo̠t diso̠m 7:00 okte niạ virtual Hul nagam gapalmarao bạisi do ehoṕkate 2 ghanṭa  cetan okte hạbić niạ HUL nagam reaḱ galmarao tuṅgi idiyena.

Niạ domge pạhil dhao leka Bharot ar Bangladiso̠mren Sãota susạriạko, sãota galojko, ghạkhuṛ onoliạ ar kho̠bo̠r sakam, Telivisionren sasaṕṛaoko ar Ạn bepariko niạ Hul Mãhã re Sidạ- Kanhũ-Cadvairo-Fulomuni koaḱ ạyurte Santal Hul reaḱ nagam babot ko̠ lạe hạtińkeda. Ar niạ galmaraore Hul reaḱ aema baṅ baḍae nagam ko̠ do̠ so̠do̠rena. Oka do̠ muṭhạnputhi se facebook live so̠dor uchạn sećte 1900 hoṛ cetan do̠ ko ńelkeda.

 Santal Hul nagam  reaḱ diḱsạ idi ar abo̠aḱ baḍe ar tayo̠m daram piṛhi ko ṭhen niạ sạriaḱ nagam lại so̠do̠rre aboaḱ dạyik noa cetan gapalmarao bạisi re selet́ ko tahẽkana Bharo̠t diso̠m kho̠n Jugsirigol magazine ren sasaṕṛaoić Mn. Tonol Murmu, Santal sãota  susạri  Mn. Dr. Sontosh Kurmar Besra, All India Radio ren Santali kho̠bo̠r pathuạ ar Jugsirijolren maren sasaṕṛaić ar Mn. Dilip Hembrom, Sãota susạri ar onṛiạ Mn. Gabriel Soren, Sarsạgun kho̠bo̠r sakam ar Television ren sasaṕṛaoić Manlinda Hasdaḱ, Khobor sakam Adivasi Patheyo ren são-sasaṕṛaoić Mn. Sidan Murmu, Titri Ghuṭu Express kho̠bo̠r sakam sasaṕṛaoić Mn. Lalchand Murmu, Sandes magazine ren sasaṕṛaoić Mn. Joshep Soren ar Baṅladiso̠m ren Sãota susạria ar Jatiyo kho̠bo̠r sakam ren Columnist Mn. Mithusilak Murmu, The Santals Times chapa so̠do̠rić ar Sãota lahanti galojić ar kạmiạ Mn. Stephen Soren, Santali News24.com ren são sasaṕṛaić ar Language Research Hub ren bandhaić Mn. Somor M. Soren, Mado̠l Magazine ren sasaṕṛaoić ar Uttạr Baṅgo Adivasi Forum ren Secretary Mn. Advocate Probhat Tuḍu.

Hul mãhã reaḱ 166 sermare HUL reaḱ karon ar Hul nagam ol cetan ạḍi khạndiń galmaro hoyena. Ar nonḍe kho̠n nagam reaḱ aema nawa nawa mare katha ko̠ lại so̠do̠rena.  Niạ virtual bạisi kho̠n sanam santalko ar ranajoṭ kate nawate  nitoḱ aḱ sãota ar ạidạri koclon cetan tingu daram lạgit́ arm it́ dhao HUL lagao abona mente joto manotan ko hohoket́a. Sanam ko jumit kate o̠t baṛgi dhokhol ko, luṭpaṭ ko siknạt ar nukhri re ạidạri kho̠n eṛanoḱ ko teṅgo daram la̠git́ ko menkeda.

Hul nagam gapalmarao bạisi do̠ ạyurkeda The santals Times ren Sasaṕṛaoić Prodip Hembrom. Ar nonḍe gapal marao bạisi kho̠n sanam manotanko mit́ sãote Citri Ghuṭu Express ar Sandes ńutuman mit́ kho̠bo̠r sakam ar magazine do uḍhau hoyena. The Santals Times online kho̠bo̠r sakam darakan dinkore ar hõ nonka dupuṛuṕ ar gapamarao reaḱ asjoṅe dohoakada.