Karigori Siknạt Odhidaptor re Nukri, hatao koako 281 Hudạre hoṛ

Karigori siknạt odhidaptor teheń gapa rajosso khatre̠ hoṛko hatao lạgit́ Dhạṛwạḱko̠ so̠do̠r akada. Thoṛa hudạre̠ moṭ 281 hoṛko hatao lạgit́ noa Dhạṛwạḱ do̠ so̠do̠r hoeakana. Noa Dhạrwạḱ lekate hudạkore  joggota menaḱtae hoṛko selet́ daṛeaḱa. Online re̠ noa hudạ lagit́ abedon 5 July khon e̠hoṕ akana. Abedon re̠aḱ okte do̠ 31 July dhạbić.

Hudạ reaḱ ńutum ar soṅkha

Short Hand Cum- Computer Operator-01

Upper  Division Assistant-  10

Upper  Division Assistant Cum Data Processor- 01

Accountant- 07

Steno T́ypist Cum- Computer Operator- 03

Librarian- 08

Driver- 10

 

Office Assistant- Cum- Computer Typographer- 35

Lower Division Assistant Cum Data Processor- 05

Accounts Assistants- 22

Cashier- 02

Assistant Librarian Cum Cataloger- 06

Assistant Librarian- 02

Laboratory Assistant- 98

Lab Assistant- 21

Lower Division Assistant Cum Cashier- 03

Lower Division Assistant Cum Typist- 02

Lab Assistant- 10

 

Electrician Cum Pum  Operator- 01

Cash Sohorkari- 09

Electrician- 01

Office goṛoić- 06

 

Abedon lạgit́ man gun

Jo̠to̠ hudạre abedon lạgit́ man gun, oviggota ar umer ko̠ judạ judạgea. Hudạ lejate abedon lạgit́ man gun, oviggota ar umer ko̠ reaḱ sorto ko̠ do̠ dhạṛwạḱre baḍae ńamoḱa.

Nukri re̠ abedon lạgit́ umer

Candidate aḱ umer 1-6-2021 tạrik re̠ 18 khon 30 umer bhitri hoyoḱ jạruṛa. To̠be Birbanṭa/ Birbanṭa ko̠ re̠n gidrạko̠ do̠ 32 se̠rma umer hoyoḱ jạruṛa.

Abedon lạgit́ niạm

Goroj candidate ko̠ (http://dter.teletalk.com.bd) Website khon abedon form purun daṛeaḱape̠. Abedon form 31-7-2021 tạrik dhạbić jo̠ma re̠aḱ  okte menaḱa.

Source: https://www.prothomalo.com/chakri/employment/%E0%A6%95%E0%A6%BE%E0%A6%B0%E0%A6%BF%E0%A6%97%E0%A6%B0%E0%A6%BF%E0%A6%B6%E0%A6%BF%E0%A6%95%E0%A7%8D%E0%A6%B7%E0%A6%BE%E0%A6%85%E0%A6%A7%E0%A6%BF%E0%A6%A6%E0%A6%AA%E0%A7%8D%E0%A6%A4%E0%A6%B0%E0%A7%87%E0%A6%9A%E0%A6%BE%E0%A6%95%E0%A6%B0%E0%A6%BF%E0%A6%AA%E0%A6%A6%E0%A7%A8%E0%A7%AE%E0%A7%A7

 




Mit́ṭeṅ Pạpi Kuṛiwaḱ Katha

Mit́ṭen ho̠ṛren, kathae, ho̠po̠nerate tahẽ̠kana; ado̠ uni kuṛi do̠ mitṭen dosra atoreye ṭhão akadea. Ado̠ pe̠ po̠n go̠ṭe̠nkin gidạr pidạrana. Ado̠ mit́ dhao uni apat́ ho̠ṛe me̠nket́a, O̠ko̠ń tora teheń do̠ phalna mạ̃itakoń hiri ạgukoa, ḍher din khon onko do̠ babon hiri akat́koa. Ado̠ sạri onka me̠n oṭokate e̠n hiloḱ do̠ setaḱrege bin jo̠mtegeye mohnḍayena. Ado̠e me̠nket́a, Tioḱ go̠dạń nãhãḱ, o̠nḍegeń jo̠ma. Ado̠ calaḱ calaḱte mit́ ṭhen mo̠ro̠n aṛaḱe ńellet́a, ona hõ̠ bae jo̠mlet́a. Khange ado̠e calao se̠ṭe̠rena; ado̠ parko̠mko beladete daḱko taṅadea, ado̠ boge judạye kuli baṛakedea. Ado̠ e̠n hiloḱge uni apat́te̠t́ do̠ ruạṛe me̠net́a; ado̠e me̠nket́a, Iạ mạ̃i, iń do̠ ạḍi hạbić do̠ bań pe̠ṛa ho̠ṛo̠ḱape kana, iń do̠ teheńgeń ruạṛa.

Khange ado̠e metadea, Iạ baba, ạkhirem calaḱgea, lo̠lo̠aḱ tạṅgi toraeme. Ar uni jãwãe gomket do̠ ạḍiye sendrawa, ado̠ e̠n hiloḱ  hõ̠ mit́ṭen maraḱe go̠ć ạgu akadea. Ado̠ ro̠ ge̠t́ akadete uni do̠ oka se̠n co̠e calaoena. Ado̠ uni ho̠po̠nerat do̠ apat haṛam menae iạte bae utu dakayet́a. Ado̠ khub setoṅen khan, racae le̠be̠t́ ạikạuket́a, setoṅte ạḍi bạṛić dhipạuena. Un jo̠khe̠n ado̠e metae kana, Ma baba, lo̠lo̠aḱ nitoḱ do̠ tioḱena, ma calaḱme. Ado̠ uni ho̠po̠nerat́ onkae me̠nket́ khan, uni haṛam do̠ mo̠ne̠reye bujhạuket́a, daka do̠ o̠ho̠ko e̠mlińa me̠nte; O̠ko̠ń torań beret́ calaḱa. Khange ṭheṅgae saṕket́taea, ado̠ beret́ calaḱ jo̠khe̠n uni haṛam do̠e ro̠ṛ oṭoako kana, Iạ mạ̃i, mit́ kathań lại oṭoam kana, je̠ jãwãe do̠ ạḍiye sendrawa; ado̠ jãhã leka maraḱ tanaḱe go̠ćleko khan do̠, kũiṅḍi kaṛete le̠ṭo̠kope tho̠, ạḍiko sebela. Ado̠e me̠nket́a, Acha e̠nḍekhanle le̠ṭo̠koa.  Ado̠ e̠nka me̠n baṛakatege uni haṛam do̠e calaoena; cet́ hõ̠ bako emadea, upạstegeye calaoena. Ado̠ uniye calaoen tayo̠m  khange uni ho̠po̠nerat do̠ ona maraḱ jel do̠e utuket́a, ar uni haṛame me̠nlet́ lekage sạri kũinḍi kaṛeteye le̠ṭo̠ket́a. Ado̠ jãwãete̠t́ ar onko gidrạkoe e̠m lahawat́koa. Ado̠ko jo̠m legayet́ do̠ bogete haṛhat́. Ado̠ jãwãete̠t́e me̠nket́a, Cet́ leka ba teheń do̠m utuket́? Bogete haṛhat́ kan do̠. Ado̠ uniye me̠nket́a, Baṅa, teheń do̠ ạḍi sebel iń utu akat́a. Ado̠ onka me̠nkateye me̠nket́a, Hape jo̠m legalege. Ado̠ sạriye  jo̠m legaket́ do̠, bogete haṛhat́ge. Ado̠e me̠nket́a, Babage tho̠e metadińa, kũinḍi kaṛete le̠ṭo̠eme tho̠, ạḍi sebela. Onate teheń do̠ kũinḍi kaṛeteń le̠ṭo̠ket́a. Baba do̠ ạḍiye e̠ḱṛea, sanam jele bạṛić ocokedeńa.

Ado̠ jãwãete̠t́e me̠nket́a, Baba do̠ daka utu do̠pe emadea se̠ baṅa?

Ado̠e menket́a, Bale emadea.

E̠nḍe̠khan re̠ṅgećtegeye calaoena?

Ado̠e me̠nket́a, Hẽ̠ḱ, re̠ṅgećtegeye calaoena.

Ado̠e me̠nket́a, To̠be̠rege e̠nḍekhan nonka do̠e lại oṭoat́mea. Cedaḱ bam emadea? Ạpum lekan ho̠ṛge bam emae khan, e̠nḍe̠khan do̠ celekom pe̠ṛakoa? Unim isinaea me̠nte co̠ṅ hare phareń ge̠t́ kuṭi oṭoat́me. Ado̠ bam emadete noa do̠e batlao oṭoat́mea. Ńe̠lme, uni bam emadete abo hõ̠ okorbo jo̠m daṛeat́a? Jo̠to̠ baṅ kharapena? Ado̠ uni bạhutte̠t́ do̠ cet́ hõ̠ bae ro̠ṛlet́a, hapegeye tahẽ̠yena. Ado̠ jo̠to̠ jelko giḍikat́a.

– TUMẠL- SANTAL FOLK TALES, P.O. BODDING




Rajshahire mit́ At́len Ạdibạsiaḱ mạṛi ńamena.

Rajshahire pon din khonaḱ at́ geye tahẽkan mit́ ạdibạsi murubbi hoṛaḱ mạ̃ṛi ńamakana.Uniaḱ ńutum do Chutạr Murmu(80) Oṛaḱ do Rajshahi  Poba Upojilạ reaḱ Koikuṛi atore.

Kornohar Thanaren dạyik ńam akat́ Ạpisar (OC) Anowar Ali Tuhine baḍae oco akana,calaoen 19 Julại setaḱ khonge at́geye tahẽkana Chutạr Murmu. Lukhibar (22 Julại) Ńuhum okte oṛaḱ khonaḱ amdaj 200 moka sạṅgiń renaḱ mit́ jhuputuṛu gajaṛ bhitrire atoren hoṛko ńel ńamkeda Chutạr Murmuaḱ mạ̃ṛi.

Ona tayom onkoaḱ oṛaḱre noa khobor ko lạiat́ koa, ar ona tayomge onko do noa khobor thana reko lại keda ar thanaren kodo ona todontoe lạgit́ ṭhạiteko seṭerena ar mạ̃ṛi hatao ket́te thana teko idikeda. OC doe menkeda cet́ iạte Chutạr Murmuaḱ gujuḱ do hoe akana ona do nit niạ ghạṛi tedo baṅ baḍae akana. Onko do khuṭi nạṭi ńel ar todonto kate uniaḱ ona mạ̃ṛi do moena todontoe lạgit́ rajshahi Meḍikel kolej reaḱ goć hoṛko dohoko oṛaḱ(Morg) teko kola. Ado onḍe moena todonto reaḱ khuṭinạṭi baḍae se report ńam tayom ge goćen reaḱ asol karon pusṭạute baḍaeoḱa.

Tobe enrehõ hạli do mit́ṭen opomritu reaḱ mamla do hoyoḱa. Ar moena todonto reaḱ report ńam tayom jạruṛokaḱ sanam lekan kạmihorako do hoyoḱa menteye baḍae oco akana OC.

 

Tumạl-Sonali RR 22 July’2021




Sạriaḱ Lạlại

Barea gidrạkin tahẽkana. Unkinaḱ ńutum do Coron ar Noha. Mit́ din oṛaḱ pinḍạrekin eneć kan tahẽkana. Eneć eneć kandha bhitritekin ńir boloyena. Khadha do thoṛa ńũt ńoḱge tahẽkana. Mit́ṭeć sunum cukạḱ oṛaḱ bhitrireko doho akat́ tahẽkana, ar onare mit́ pereć kũiḍi sunum tahẽkana. Bạkin ńel ńamlet́a, ona dokin kãṛgo hirićket́a. Onakin kãṛgo hirićket́te ạḍi ạ̃ṭkin bhabnayena, arkin raḱket́a ar botor hõ ạḍi ạ̃ṭkin botorena.

                                                                                                                                                Noha doe menket́a; “E dada, nitoḱ do ạḍi maraṅlaṅ dosket́a, Baba ar go do ạḍi ạ̃ṭkin ruhet́laṅa nãhaḱ , Iń do ạḍi ãṭiń botoroḱ kana.” Corone menket́a, “Iń doń maraṅgea, onate baba ińgeye ruhedińa, am khon do ińge ạḍi ãṭiń botoroḱ kana.” Nohae menket́a. “Ạḍi ạ̃ṭlaṅ dos akat́a; dela tobelaṅ lạiaea; arlaṅ metaea, E baba, ạḍi ạ̃ṭliń bhabnaḱ kana, enteliń dos akat́a, cukạḱ sunum doliń hirićket́a. Ado khạṭige baba do bae ruhet́lańa.”

                                                                                                                                                             Unkinkin galmarao kan jokhećge ạkinren go do ona kandhateye boloyena. Unkin gidrạ do hako pako ạkinren go ṭhenkin sen sor got́ena, ar uni samaṅre ạḍi bhabnaḱkin teṅgoyena, arkin tumbut́ena.  Unkinren go doe bujhạu got́ket́a, khạṭige jãhãnaḱ hoe akantạkina. Uni doe kuliket́kinạ, “Cekayenaben? Cedaḱ nunạḱ bhabna doben teṅgoyena? ” Coron do kusut́ kusudoḱe ehoṕena. Ar Nohawaḱ mẽt́ daḱ hiḍir hiḍir joroḱ kan tahẽkantaea. Unkinren go doe metat́kina, “Cedaḱben raḱet́a? Ma lạiben, aloben raga.” 

                                                                                                                                                Corone menket́a, “Ạliń do pinḍreliń eneć kan tahẽkana, ado eneć eneć kandha bhitriteliń ńir boloyena. Unre cukạḱ reaḱ sunum doliń hirićket́a, Onate ạḍi ạ̃ṭliń bhabnaḱ kana, arliń botoroḱ kana, ente baba do ạḍi ãṭe ruhet́lińạ nãhaḱ.” Go doe metat́kinạ, “Sunumben hirićket́te doń bhabnaḱ kangea, menkhan aben do aben tege iń ṭhenben heć sorena, ar sạriaḱben lạiadińte ạḍi ãṭiń rạskạḱ kana. Aloben raga, ar aloben bhabnaḱa. Iń do baba nãhaḱ jotoń lạiaea. Bae egerbena, ente abentege hećkate sạriaḱben lạiadińa.”

-Cetan emen citạr do Internet khon tumạl hoe akana.




O̠KO̠E KANAE UNI KẠRIGO̠L?

O̠ko̠e kanae uni Kạrigo̠l?

Nunạḱ mõ̠ńj muṭhạne e̠mat́me,

Nunạḱ mõ̠ńj rupe e̠mat́me,

O̠ko̠e kanae uni Kạrigo̠l?

Nunạḱ husnạḱ,

Nunạḱ cehra do̠e benaoket́me,

O̠ko̠e kanae uni Kạrigo̠l?

Nunạḱ le̠ńje̠rre benaoket́me,

Nunạḱ saj-sãwãrtey sajaoket́me,

O̠ko̠e kanae uni Kạrigo̠l?

Hạriạṛ dhạrti talae benaoket́me,

Rup,muṭhạn,ho̠ṛmo̠ jo̠to̠e e̠mat́me,

Dukiń bujhạuet́,

E̠ke̠n sãhẽ̠t́ baco̠e o̠ṅãt́me,

O̠ko̠e lekanić bhala baco̠e hahaṛaḱ?

O̠ko̠e lekanić bhala baco̠e mạluṅoḱ?

O̠ko̠e lekanić bhala baco̠e bhaṛoḱ?

Bhạgangeae uni Kạrigo̠l,

Benaoket́meae go̠l-go̠l,

O̠ko̠eaḱ mẽ̠t́ bhala amre calaḱ,

O̠ko̠eaḱ mẽ̠t́ bhala amre baṅ ḍhaṅo̠ḱ,

O̠ko̠e lekanić bhala am ńe̠lte baetạkić,

Bo̠ho̠ḱ horasire mõ̠ńjge nạkić,

O̠ko̠e kaṭ jibạ am ńe̠lte bae harhaoḱ,

Sesanre uni Kạrigo̠l do̠ iń se̠ć kho̠n aema sarhao.

 

(Noa citạr do̠ John Emmi Sorenaḱ Fb bhit kho̠n ạḍi mano̠t se̠le̠t́ hataoakana).




SIŃ SADO̠M E̠NE̠Ć

Kaṛaṕ -kaṛaṕ saṛaṕ-saṛaṕ,

Siń sado̠mkin e̠ne̠ć;

Jhunkạ saḍe jhunur-jhunur,

Gidrạ khe̠ne̠ć-khe̠ne̠ć.

Ghane do̠kin laha calaḱ,

Ghane do̠kin pạcạḱ;

Beṛhaetekin e̠ne̠ć ạcur,

Dhạcri lạcạḱ-lạcạḱ.

Siń sado̠m kamsao koṛa,

Ńe̠l tạkinam saj;

Ạrsi lagao urmạlte,

Bo̠ho̠ḱ tạkin baj.

Banar lipur pạigạn,

Hursil suyuṛ-suyuṛ;

Siń sado̠m e̠ne̠ć ńe̠ńe̠l,

Ho̠ṛma guyuṛ-guyuṛ.




Ạdibạsi Santal Hoṛaḱ mạ̃ṛiko̠ Owar Rakaṕket́

Dinajpur Upạjilạ re̠n Sorkar Tudu (55) ńutuman mit́ Ạḍibạsi Santal hoṛaḱ mạ̃ṛi pukhri daḱre̠ campel akan o̠kte thana Polis ko̠ owar rakaṕkeda. Hola (18 July) Robibar ạyuṕ bela upạjilạ Saghaighaṭa Keṭra- Birampur Ḍahar aṛe mit́ṭen pukhri kho̠n mạ̃ṛiko̠ owar akada. Sorkar Tudu do̠ ona ṭoṭha re̠n Thakur Tudu re̠n hopone tahẽkana. Birampur upạjilạ re̠n bharapon Officer Sumon Kumar Mohonto noa babotrei lạikeda. Goć akan hoṛre̠n bhạcạt koṛa Onil Tudu do̠e me̠nkeda, nui do̠ dinạmge ńũ buloḱ kan tahẽkanae. Sonibar ạyuṕ bela kho̠nge uni do̠ at́gey tahẽkana. Tayomte Saghaighata ṭoṭha re̠aḱ mit́ṭen pukhri kho̠n campel akan okte uniaḱ mạ̃ṛiko̠ owar rakaṕ akada. Birampur thana re̠n bharapon Officer (OC) Sumon Mohonto do̠e me̠nkeda, ‘ Jotbani Union Keṭra- Birampur Ḍahar aṛe mit́ṭen pukhrire mit́ hoṛaḱ mạ̃ṛi campel akan do̠ onḍenićge mit́ haṛam hoṛ do̠e ńe̠l ńamket́ khan polis ko̠ baḍae ocoket́koa. Polis do̠ ghoṭna hõe akan ṭhạ̃i kho̠n mạ̃ṛi mạ̃ṛiko̠ owar rakaṕkeda.

Source: Korotoa




Eid Tayom 14 Din Reaṅ Kajaḱ Lockdown Hijuḱ Kana’

Eid tayom 14 din lạgit́ kajaḱ Lockdown tahẽna me̠nte Jonoprosason ProtiMontri Farhad Hossain do̠e me̠nkeda. Disạm re̠aḱ kạuḍiniti ko̠ re̠aḱ katha hudiskate Eid khạtir calaḱ kan lockdown do̠ thoṛa ḍhel ńõḱ akana. Me̠nkhan Eid tayom hijuḱ kana kajaḱ kho̠n arhõ kajaḱ lockdown. No̠a okte o̠koe hõ bako aṛaḱkoa. Uni do̠ arhõe me̠nkeda, 23 July kho̠n 14 July dhạbić lockdown e̠m hoyoḱa. No̠a okte Sarkari, Besarkari Office selet́ Garments ar Silpạkạrkhanako̠ bond tahẽna. Me̠nkhan hoṛmo hạṭiń ạn se̠ sasthobidhiko̠ manao ganao hoyoḱa. Tinạḱ din Vaccine se̠ ṭikạ e̠m baṅ hoyoḱ unạḱ din mask beohar hoyoḱa.

Source: Sonali Sangbad




Jo̠to̠ Hoṛko̠ Ko̠ro̠na Reaḱ Ṭikạ Ko̠ Ńama: Maraṅ Montri

Jo̠to̠ hoṛko ko̠ro̠na ṭikạ e̠m re̠aḱ̃e goṭa akada me̠nte Maraṅ Montri Sekh Hasina do̠e lại so̠do̠rkeda. Teheń (18 July) Video Conference Montronaloi re̠ bạrsik kormo sompadona cukti suhi ar sonotoḱ re̠aḱ kuṛại e̠m akhṛare noa kathae lại so̠do̠rkeda. Maraṅ Montri do̠e me̠nkeda, Ale do̠ ṭikạ e̠moḱle e̠hoṕ akada. Vaccine se̠ ṭikạ hijuḱ kana. Abo̠ disạmre̠n jo̠to̠ hoṛko̠ je̠mo̠n ṭikạ ko̠ hatao daṛeaḱ, Ona lạgit́ tinạḱ jạruṛa vaccine kiriń kate vaccinele̠ e̠makoa.  O̠koe hoṛ hõ je̠mo̠n ṭikạ bahre re̠ aloko̠ tahẽn. Jo̠to̠ hoṛko̠ hoṛmo hạṭiń re̠aḱ ạn ko̠ manao ganao kate calaḱ lạgit́ Sarkar do̠e me̠nkeda. Ko̠ro̠na o̠kte jo̠to̠ hoṛ je̠mo̠n hoṛmo hạṭiń ạn ko̠ manao ganao, onte hõ tạṅkhi do̠ho̠e hoyoḱa.

Source: Pothmatimes

 




Ũṭ ar Cuṭiạ

Mit́ dhao mit́ṭeṅ ũṭ cekate coe at́lena. Aćren kisạ̃ṛaḱ oṛaḱ do bae ńam daṛeat́a, ar onte  noteye dãṛã baṛae kan tahẽkana. Oka baberte aćren kisạ̃ṛ nạthureye tollede, ona baber do ot otte or calaḱ kan tahẽkana. Calaḱ calaḱte mit́ṭeṅ cuṭiạ taṛam paromede kan jokhec, uni cuṭiạ do ona babere ger  got́ket́a, Ar uni lạṭu janwar laha lahateye dạṛ idiket́a, ar mone moneteye menwana,  “Ạḍi maraṅ  lạṭu janwariń idiyedea”.

Thoṛa ghạṛić khange mit́ṭeṅ hopon gaḍakin tioḱket́a. khange cuṭiạ doe teṅgo got́ena. Mit́  ghạṛi do ona gaḍa aṛerekin teṅgo thirena. Ũṭ do cuṭiạ metadea, “Ma sen idiḱ-talaṅme”. cuṭiại menket́a, “Bạṅ sen daṛeaḱa, ạḍi utạr  daḱ menaḱa, unumoḱạń’. Ũṭe menket́a, “Ạḍi utạr daḱ do bạnuḱa, ṭemećgea. Acha tobe  bolokateń ạikạulege ”.

Ũṭ do tala gaḍae tioḱket́ khan cuṭiại hohowadea, “Dela hijuḱme, eken gunṭhitege menaḱa” Cuṭiại  men got́ket́a “Hẽ ma hẽge, menkhan amaḱ gunṭhi ar ińaḱ gunṭhire ạḍi begar menaḱa. Dayakate or paromińme”. Ũṭ do noṅkae roṛ ruạṛadea, “Teheń khon ado amaḱ monre unạḱ lạṭu do alom hudisjoṅa, bạpurićre tahenme, nitoḱ iń doń parommea.” Cuṭiạ doe bujhạuket́a ar ạḍi rạskạteye hẽḱket́a, ar ũṭ do uni cuṭiại or paromkedea.