KẠHŨ AR GHAṚWA

Mit́ṭen dare re̠ mit́ṭen cẽṛẽ tukạ tahẽkana. Ar uni cẽṛẽaḱ tukạ do̠ ạḍi ạulạu-jhạulạu ar bin saphage tahẽkana. Uniaḱ jinisko̠ do̠ hanḍe nanḍe taralbasal tahẽn kan tahẽna. Ar onḍege arhõ mit́ṭen eṭaḱ dare re̠ mit́ṭen cẽṛẽ tukạ tahẽkana. Uni cẽṛẽaḱ tukạ do̠ ạḍi sạitạute ar sapha-sạphi tahẽkana. Me̠nkhan unkin cẽṛẽ talare ạḍi mill do̠ baṅ tahẽkana. Ackage mit din do̠ hoedaḱ ehoṕena, onate Kạhũaḱ tukạ rạput kuṭrạentaea. Unre Kạhu do̠ ạḍi mũskilreye paṛaoena, cet́e cekaea me̠nte bae hudis ńamet tahẽ kana. Ar note kạhu do̠ daḱre lohot́ cabaena.

Unre Kạhũ do̠ uni Ghaṛwa cẽṛẽ aḱ kathae disạ kedea. Un okte Kạhũ do̠ eṭaḱ dare uḍau calaokate Ghaṛwa cẽṛẽ aḱ duạre thoṕ thoṕe lagaoena ar hohoe ehoṕena, Ghaṛwa misera duạr jhićmese iń do̠ bhitriteń boloḱa, bhitri kho̠n Ghaṛwa do̠e me̠nkeda kạhũ dada, kạhũ dada mit ghạṛi teṅgonme, ińren gidrạń paeraedea. No̠a katha ańjom kate kạhu do̠ mit́ ghạṛiće tạṅgi keda. Arhõ mit́ ghạṛi tayom Kạhũ do̠ duạre ṭhop ṭhop kateće menkeda, E misera duạr jhićme, Ghaṛwa do̠e roṛ ruạṛkeda Kạhũ dada mit́ ghạṛi teṅgonme gidṛa jhaṅgań horoḱae kana.  

Arhõ mit́ ghạṛi tayom kạhũ do̠ duạre ṭhelao keda, un okte Ghaṛwa d̠oe me̠nkeda, Kạhũ dada E Kạhũ dada ar mit́ ghạṛi tạṅgime ińren gidrạ cạndireń ṭikạḱkae kana, Kạhũ do̠ ar bae tạṅgi daṛeaḱ kan tahẽna ente uni do̠ reaṛ teye thartharaoḱ kan tahẽna. O̠nate uni Ghaṛwa cẽṛẽ do̠ duạr jhić lạgit́ ghane ghane nẽhõrae lagaoena. Kạhũ aḱ nẽhõrte Ghaṛwa cẽṛẽ do̠ duạr jhić kate bhitri seć hijuḱe metadea. Bhitri bolo tayom Ghaṛwa do̠ Kạhũ jo̠do̠ḱ lạgit́ gamchai emadea are metadea Kạhũ dada nonḍege duṛup hataṛoḱme ar hoṛmo re̠aḱ daḱ do̠ hawet́me iń do̠ń paera hećlenge. No̠a katha roṛ kate Ghaṛwa do̠ paera lạgit́e senena.

Kạhũ do̠ mit́ ghạṛi duṛuṕ tayom  dakae oṛaḱ kho̠n ạḍi mońj so̠ do̠e ńamet́ tahẽna ar ona so̠ do̠ tahẽkana khir daka re̠aḱ so̠. Un okte kạhu do̠ lob bae sambṛao daṛeaḱte bại bạite daka oṛaḱ sen kate thoṛa thoṛate ona jo̠to̠ khir dakae jom cabakeda. Ar note̠ Ghaṛwa do̠ paera kho̠n ruạṛ hećkateće ńel keda  Kạhũ do̠ daka oṛaḱ bo̠lo̠ kate jo̠to̠ khir dakae jo̠m cabaoakada. Unre Ghaṛwa do̠ ạḍi ãṭe bhabnayena are raṅgaoena. Ghaṛwa cẽṛẽ do̠ raṅgaote culhạ re̠aḱ kaṭ seṅgel kạhũaḱ phạ̃ḱṛạḱ rey capat keda. Ar soṅge soṅge Kạhũ aḱ phạ̃ḱṛạḱ do̠ loḱ ehoṕentaea. Khange kạhu do̠ chaṭpaṭao kate̠ye goćena.

No̠a golpo re̠aḱ cecetaḱ bisoi do̠ hoyoḱ kana eṭaḱ hoṛaḱ jahan jinisre̠ tis hõ alom laloca.




COVID (Ko̠ro̠na) : Baṅgladiso̠m re arhõ Hoṛ ṭikạ kạmihora ehoṕena, pe lekan hoṛko ṭikạko ńam

Lukhibar (01.07.2021) kho̠n Dhaka selet́ goṭa disạmre arhõ ko̠ro̠na virus re̠aḱ ṭikạ e̠m kạmihora ko̠ ehoṕ akana. Niạ dhao do̠ disạm reaḱ aema centre re China re̠aḱ ran benao sãota Sinopharm reaḱ ṭikạ ar eken Rajdhạni Dhaka re juktorasṭro re̠aḱ ran benao sãota ko̠  Pfizer reaḱ tikạ ko̠ emako̠ kana. Sastho odhidaptor sabha mukhiạ Dr. Md. Robed Amin noa khobore lại sodor akada.

Okare Ńamoḱa?

Baṅgladisạm re̠ calaoen May cando ar June cando Pfizer re̠aḱ ṭikạ biḍau lạgit́ e̠m ehoṕ akana. Okoe talare hõ jahan roṛ ruạṛ baṅ ńamlente Lukhibar kho̠n ehoṕ akana noa̠ ṭikạ kạmihora ko̠. Pfizer tikạ thoṛagete Dhaka reaḱ eyae (7) go̠ṭen centre re pạhil do e̠mgoḱa.

Centre ko̠ do̠ hoyoḱ kana, Dhaka Medical College, Sir Solimullah Medical College, Sohid Sohwardi Medical College Haspatal, Mugda Medical College Haspatal, Bonṅgobundhu Shekh Mujib Medical Haspatal, Shekh Rasel Gastorlever Haspatal ar Kurmiṭolla General Haspatal.

Inạ chaḍa hõ Sinopharm reaḱ ṭikạ goṭa disạmre 40 goṭen centre re e̠m hoyoḱa. Noa ko̠ modre menaḱa disạm reaḱ jo̠to̠ Medical College Haspatal são, Jilạ sodor Haspatal, bar sãe mõṛẽ gel (250) bichạna Haspatal. Noa ko centre khon dinạm din setaḱ 8 baja khon ạyuṕ bela 3 baja hạbić ńutum ol caṛhao akat́ hoṛko̠ pạhil doge ṭikạ ko̠ hatao daṛeaḱa.

Okoe do̠ Tikạ ko̠  Ńama?

Jo̠to̠ centre kho̠n dinạm din 100 khon 200 doge ṭikạ e̠moḱ reaḱ katha menaḱa. Me̠nkhan Lockdown  poristhiti khạtir tikạ e̠m reaḱ soṅkha do̠ thoṛa ko̠m daṛeaḱa mente Mr. Amin do̠e lại akada. Niạ dhao ṭikạ reaḱ soṅkha thoṛa ńokgete ol caṛhao reaḱ dhoron hõ  thoṛa akana. Surokha website lekate nit khạli ạn bancao bạhini, Cikit́sa siknạt são jopoṛao menaḱ babotre oloḱ paṛhao gidrạko̠ ar Bissobiddaloi re̠n abasik halls re̠ menaḱko̠ gidrạko̠ tikạ ko̠ ńama.

Inạ tayom pon gel (40) parom umeren hoṛko̠ hõ e̠m hoyoḱa.

Me̠nkhan Surokkha App re laha reaḱ lekage bar gel pon (24) goṭen Catagori reaḱ katha me̠n hoy akana. Sastho odhidaptar seć khon baḍae ńam akana, prathomik cikit́sa seba khat re̠ jopoṛao akan ko̠ metaḱme Doctor, Nurse ar Medical Assistant ona sãote Police ar ạn rukhiạ bạhini sodosso ko̠ ṭikạ ko̠ e̠makoa. Public Bissibiddaloi re tạlikạ menaḱ ko̠ oloḱ paṛhao gidrạ ko̠ hõ niạ dhao ṭikạ ko̠ ńama. Okoe do̠ laha dhao ṭikạ hatao lạgit́ ńutum ko̠ ol caṛhaolet ar bako hatao daṛeakat́ onko hõ niạ dhao do̠ ko̠ ńama mente lại sodor akana.  Sastho odhidaptar re̠n line Director ar tikạ kamihora ren  ạyurić Dr. Shamsul Hoqe do̠ budhbar ko̠ro̠na bulletin rey lại akada, okako̠ disạmre Sinopharm reaḱ tikạ bạsut akan, onako̠ disạmre ren kạmia̠̣ hoṛko̠ hõ ṭikạ ko̠ ńama. Okoeko̠ Oxford AstraZeneca reaḱ tikạ pạhil doge hatao tayom dosar doge bako hatao daṛeakada onko ho Pfizer ar synoferm reaḱ tikạ hatao niro̠po̠n hoyoḱa se baṅ Mr. Amin do̠e me̠nkeda. Uni do̠e me̠nkeda, vaccine mesal hoyoḱa se baṅ ona reaḱ aema report do̠ oḍoḱ akana. Noa ko report tege Baṅgladisạm National Imionaization Technical Committee duṛuṕ kate goṭa katha ko̠ hataoa je̠ eṭaḱ disạm leka tikạ re mesal-juri abo disạmre hoy daṛeaḱa se baṅ. Goṭa katha baṅ hatao hạbić AstraZeneca pạhil doge ko̠ hatao akat́ onko do̠ cet́ tikạ hõ bako ńama. Pfizer se Sinopharm – jãhãṭaḱ  tikạge hatao hoyoḱ, ona re̠aḱ pạhil doge hatao pon (4) hapta se̠ bar gel irạl (28) din talare dosar doge hatao hoyoḱa me̠nte Dr. Rubed Amin do̠e me̠n akada. Pạhil doge ṭikạ hatao tayom  tayom dhao re̠aḱ doge hatao reaḱ tạrik card re ol dohoe hoyoḱa.

Cet́ Lekate Ol Caṛhao hoyoḱa?

 Laha ńam hoḱ lekate okoe do̠ tikạ hatao lek kan ko̠, onko lạgit́ budhbar kho̠n ol caṛhao re̠aḱ kạmi hora ko̠ e̠hoṕ akana. Ṭikạ hatao okte do laha lekage menaḱa. www.surokkha.gov.bd web porṭal re̠ bolo kate baṅ khan google play re̠ bolo kate “surokkha” App download kate ol caṛhao hoyoḱa ar ṭikạ card tmạl hoyoḱa. Inạkate mobile phone re SMS talate tikạ e̠m reaḱ tạrik ar centre baḍae ńamlen khan ,okte nạpitre centre calaokate ṭikạ hatao hoyoḱa. Ṭikạ card ar NID soṅge re dohoe hoyoḱa mente Mr. Hoqe do̠e menkeda.

Lockdown Okte Tikạ

Ko̠ro̠na virus re̠aḱ tikạ e̠m kạmihora lockdown okte hõ ol caṛhao akat hoṛko̠ do ṭikạ ko̠ hatao daṛeaḱa. Goṭa disạmre lockdown calaḱ okte jãhãe ṭikạ hatao reaḱe menjoṅ khan Police ṭikạ card uduḱ ako khange hoyoḱa.

Tinạk ṭikạ menaḱa…

January cando  reaḱ mucạt seć kho̠n Briten re̠ benao akan ar Bharot re̠aḱ Siram Institute Oxford Astraageneca covisilt tikạ do̠ bidạu lạgit e̠m ehopena. Tayomte 7 February kho̠n ona tika e̠m kạmihora ̣do gota disạmre ehoṕena. Me̠nkhan Bharot chukti lekate okte nạpitre Baṅgladisạm do̠ tika baṅ e̠m hoy akante no̠a kạmihora do̠ muskilre paṛaoena ar 26 April kho̠n pạhil doge tikạ e̠m ḳmihora do̠ bondena.  Okoe do̠ pahil doge re̠aḱ tikạ ko̠ hatao ńam akat́ onko modre aema hoṛge dosar doge ṭikạ e̠m lekan Sarkaraḱ jãhãn upạige bạnuḱa. Niạ okte, Baṅgladesh Sarkar do̠ nãwãte Chin, Juktorastro ar eṭaḱ disạm kho̠n tikạ ạgu re̠aḱe kurumuṭu keda.

Baṅgladisạmre Pạhilre Oxford Astrazeneca re̠aḱ  E̠m Hoy akana.

Ona dharalekate tikạ re̠aḱ Antorjatik Platform Covax kho̠n calaoen 31 May Pfizer BioNTech re̠aḱ benao akan 1 lakh do do̠ Baṅgladisạm sandes hisạbtei ńam akada. Inạ tayom 21 June  pe̠a Haspatal re̠ 360 hoṛ talare ona tikạ biḍạu lạgit́ e̠m ehoṕena. No̠a lahare Chin kho̠n  May ar June cando  re̠aḱ talamala re̠ bar dhaote Synoferm re̠aḱ moṭ  gel mit (11) lakh ṭikạ Baṅgladisạmte hećena. 25 May kho̠n sinopharm re̠aḱ biḍạu lạgit́ e̠m  e̠hoṕena. Sinopharm kho̠n sarkari porjai re̠aḱ 1.5 kạruṛ kạuḍi do̠ re̠aḱ ṭikạ kiriń cukti do̠ hoy purạuena. Cukti lekate June July ar August cando re̠ mõṛẽ (5) lakh kate moṭ 1.5 kạruṛ tikạ hijuḱ re̠aḱ katha. Me̠nkhan nitoḱ hạbić kiriń akat́ ṭikạ do̠ baṅ heć akana. Me̠nkhan China Dutabas sutro kho̠n baḍae ńam akana, Baṅgladisạm  re̠aḱ kiriń akat́ Sinopharm 20 lakh ṭikạ Baṅgladisạm re jogaṛ lạgit́ sapṛao akana. Tobe̠ tis hijuḱa baṅ menogoḱ kana. No̠te, darakan bar dinre Juktorastro  re̠aḱ moderna bar gel mõṛẽ (25) lakh doge Covid019 reaḱ tikạ Baṅgladisạmre hijuḱa me̠nte Sastho Montri Jahid Malek do̠e lại so̠d̠or keda . Sokolbar, ńindạ 11:20 baja re̠ Dhaka Sahjalal Antorjatik Bimanbondorre America kho̠n kul akat Moderna moṭ 25 doge tikạ  re̠aḱ pạhil doge hisạbte amdaj 12 lakh tikạ hijuḱa. Dosar din 3 July, Sunibar setaḱre, inạ thạ̃irege moderna sareć akan 13 lakh ṭikạ do̠ hijuḱa. Lukhibar tikin okte Sastho ar poribar kollan Montri Jahid Malek no̠a kho̠bo̠r do̠e lại keda. No̠a ṭikạ hatao lạgit́ uni do̠ Sokolbar ńindạ Hajrat Sahjalal Bimanbondorre seṭere tahẽna me̠nte Montronaloi kho̠n baḍae ńam akana. Nonkate eṭaḱ tikạ ko̠ hijuḱ ehoṕlen khan  ṭikạ e̠m re̠aḱ soṅkha hõ ḍher hoyoḱa me̠nte lại so̠do̠r keda Dr. Robed Amin.

 BBC Baṅgla kho̠n torjo̠ma re Sumitra Murmu