SANTAL HUL

Santal hoṛ ho ạdibạsi,

Reṅgeć teteṅre tahẽnako ạdi kusi.

Montako hõ sapha soṛa,

Ro̠ṛ landaeako ạḍi rạskạ.

Birgajaṛ sapha kate,

Benao anako khet-baṛge.

Cas ako ho̠ṛo,guhum,jonḍra ar raheṛ,

Jo̠m ńu ako bochor parom.

Ona ńelte jumidar mahajon koaḱ,

Hećen takoa bạṛić sana.

Ehoṕ keda ko̠ ho̠ṛ hopon santhao,

Hamet́ joṅ anako khet baṛge.

Santal hoṛ kore heć paṛaoena,

Reṅgeć tetaṅ ar haron kosṭo.

Jumidar mahajon kho̠n,

Santal hoṛko sạdhin lạgit́.

1855 salre 30 ma Junre,

Sidạ,Kạnhukin ho̠ho̠ leda hul mãhã.

Onate E santal hoṛko,

Manot ma bon hõ hul mãhã.

Bhina-bhini hiṛiń kate

Ti-ti sapaṕ kate,

Teṅgun mabon ho santhao hoṛko upạrte,

Rukhiại mabon ho khet-baṛgeko.




Santal Hul

Ạḍi sedae reaḱ katha se kạhni do baṅ kana-East India ńutuman Company do England ren Maraṅ Rạniaḱ sasons er Raj okte re niạ Bharot upomaha disomreko hećlena. Ar onko do niạ disom re East India Company ko jhić keda bạnij bapari lạgit́ ar ona calao lạgit́ hukum ko ńamkeda nonḍen ko Rapajko ṭhen.

On okte nook sahebko metakokan ponḍ harta hoṛko do eken niạ disom re banij baparige monsubạ do tahekantakoa enạ chaḍa do ar jahan motlob se jos (metaḱ me disom dokhol) do baṅ tahẽkana. Sedae reaḱ on okte do niạ disom do ḍherge deko se muslạ jomidar/mohajonkoRajoḱ kan tahekana. Menkhan Delhi ren Rapaj latar onko do akoaḱ Raj ko calaoet́ kantahekana.

On okte do onko raj ko latarre tahekan porjako do sulukte baṅko bosotoḱ kantahena. Porjako talare aema lekan reṭhareṭhi, hiskạ-bạḍạe do tahekana; kumṛu ḍạku reaḱ utpat tahekana. Unre do okoeaḱ daṛe unigei dher mońje tahekan tahena; se unko hoṛaḱ ge jaega jumiko nonka hoyoḱ kantahena. Manwa ko talare akoaḱ daya dulạṛ do baṅ tahekan takoa. Okoeko raj ko tahe kanonko do disom disom se onaṭoṭharen hoṛ ko ḍanṭao lạgit́ jahan ektiạre bako bahalet́ tahekana. Menkhan nonkate ńelena je onko hoṛko talare reṭhareṭhi arhõ dher idiyena ar dher hoṛ ko do akoren rajaḱ hokum bako hẽtaoada. Ar nonka te onko Raj se jomidarko do dhonko saṕ samṭao ar nanan upạite hameṭ joṅ  ko lagaoena; menkhan porja ko talare do ạḍi bebạrić dosa hoyena , onko do raj hukum baṅko manaoeda, akoaḱ kusi ar sana leka calaoḱ ko ehoṕ ena ar nanan parkan bạṛić kạmi kumṛu-ḍạku niạko reko lobdhaoena. Niạ ńelte East India Company do ako aḱ company reaḱ dhondạulạt rukhiại lạgit́  ar apan ar ṭikạo tahen lạgit́ onaren raj ko ṭhen 1690 sermare mit́ hukum ko bahal kate Hugli jilạ reaḱ gaḍa aṛe re ko benao rakaṕkeda Fort William ńutuman mit́ maraṅ doṅgol.

Katha ańjomoḱa je un okte pạchimren marawaṛi hoṛko do okoe buṛgiko metako kan aema hoṛ niạ onko do onḍeko boloyena ar ona Fort William reaḱ thoṛa do ko jobor dokhol keda. Ar ona aḍepaseren raj ko noko ko thirko lạgit́ jahan bebosthage bako hatao daṛeada.  1756 serma seć disom reaḱ obostha do ar hõ bạṛićjoḱ seć ge monḍha calaoḱ lagaoena ar  East India Company ren koaḱ ho obostha ho bạṛićena. 1957 sermare Saheb ar Muslạ ko talare lạṛhại hoyena one polasi laṛhạiko metaḱ kan ar unre Muslạko do saheb se Eṅrej ṭhenko harao ocoyena. Muslạ se Dekoko bhagao katege Eṅrej/sahebko do niạ Bangla-Bihar-Uṛishsa reaḱ sason ạidạriko hameṭ joṅana. Menkhan mamla mokadoma ar bicạr-acar reaṅ sanam ạidạri do onko lahateko sasonet́ kan tahekan raj ko ṭhenge tahẽyena. Ar nonkate sanam sason kạmiko apnar aḱ tireko ạgoko ehoṕena.

1769 serma re Bangla-Bihar-Uṛishsa noako sanam ṭhạ̃ire ạṅ jaega jumi reaḱ lekha-jokha ar ol lagit enrej saheb do kamia ko bahal ket koa. William Harwood saheb do raj mahalere ko doho kedea jemon uni do nonde  khon Bhagolpur reaḱ dakhin nakha ar Santal Parganae ńel dareak. Engrej saheb ren jaega jumi ol bahal kạmiyạ ko̠ do buru re ona latarre bosotok kan sanam adibạsi mar se pahari ar Santal koak jion bako buj daṛeaka monjte. Ar onate onko sãote bahal kạmiạ hoṛ do̠ bako bonotlena. Bahal kạmiạ hoṛ  tuluc do Hindu ar Deko (Musla) Mohajon, Jumidar ko tuluc monj jopoṛaọ tahẽkantakoa.  Ar noa okte East India Comapany reaḱ kauḍi cukti taṅkhile khan 1772 sermare Lord Warren Hestings ńutman saheb do nia Bangladisomren Governor hisabte dayik salate hećena.

Onako dinre buru ar buru latar ko reaṅ ot barge do sanam adibasi hoṛ koge mak sapha kateko jomet kan tahena. Menkhan ona do ona ṭoṭha ren Hindu ar Deko Mohajon, Jomi dar ko akoak dokhol re  ạgoe lagit aema lekan budhi odok ko ehopena. Menkhan  ona aḍepase bosot akan sanam adibasi hoṛ koaḱ kumṛu ar ḍaku utpatte jumi Darren hoṛko bako hatao daṛeak kan tahena.




Siknạt Gãota ko̠ Reaḱ Chuṭi Do̠Arhõ Dherena.

Disạm re̠aḱ High iskul ar College porjai  re̠ menaḱ siknạt gãota ko̠ ar Ibtedayi, Madrasa ko̠ re̠ calaḱkan chuṭi do̠ darakan 31 July hạbić ḍher hoy akana. Teheń moṅgolbar siknạt montronaloi lại so̠do̠r keda, goṭa dhạrti re̠ ko̠ro̠na poristhiti arhõ bạṛić seć mohnḍa akana. Lockdown hõ usrạu akana. Oloḱ paṛhaoḱ gidrạ ko̠, Mahasoe ko̠, kạmiạ ko̠ ar goǵo babawaḱ hoṛmo rạkhi-jogao lạgit ar jo̠to̠ seć kho̠n rukhiạḱ ńam lạgit́ hudis ganḍon kate ar covid 19 babot re̠ Jatio solha committee são galmarao kate no̠a chuṭi do̠ ḍher hoy akana. Mucat́ re̠ lại so̠do̠r akan leka chuṭi tahẽkana 30 June hạbić.

Source: Prothom alo 




Disạm Re̠ Moṭ Hoṛ soṅkha 16 Kạroṛ 91 lakh.

Disạm re̠ nitoḱ moṭ hoṛ soṅkha gel turui (16) kạror are gel mit (91) lakh. Baṅgladisạm porisoṅkhan Breau (BBS) MSVAB (3 tesaraḱ) Prokolpo report re̠ ‘Bangladesh Sample Vitle Statistik 2020’ so̠do̠r re no̠a khobor baḍae oco keda. No̠a lahare̠ 2020 serma disạm re̠ moṭ hoṛ soṅkha ko̠ tahẽkana 16 kạror lakh 2 hajar . Sombar (28June) Rajdhạni re̠aḱ Agargao Breau hotete noa khobor sodor akana. No̠a sodo̠rte baḍae akana, 2021 serma re̠aḱ January hạbićte disạm re̠ moṭ hoṛsoṅkha 16 kạror 91 lakh 1 hajar. Hoṛsoṅkha ḍher re̠aḱ persent do̠ hoyoḱ kana 1.30, goṛ 72.8 serma, maejiu koaḱ bharsa akan goṛ ayo 74.5 serma, baba hoṛ koaḱ goṛ ayo 71.2 persent. No̠a so̠do̠r re̠ arhõ baḍae ńam akana, moṭ gidrạ janam soṅkha 2.04, hajar re̠ gidrạ janam okta meajiu ko̠ gujuḱ kan soṅkha do̠ 1.63 persent, Calaoen 15 serma re̠aḱ hoṛ ko̠aḱ siknạt soṅkha 75.6 persent, 7 serma ar parom akan hoṛkoaḱ siknạt soṅkha 75.2 persent, arhõ paraom akan 7 serma re̠

maejiu koaḱ siknạt soṅkha 72.9 persent. Disạm re̠ 15 serma re̠ Internet beoharet́ kan 43.5 persent hoṛ ko̠. Ona modre̠ baba hoṛ ko̠ hoyoḱ kana 7 persent ar maejiu ko̠ do̠ 34.3 persent.  Source: Banglar janapod




Konac kate ko goć kedea Chottogramre Marma kuṛi gidrạ

Chottogram re̠aḱ Chadgay re̠ mitṭen mõṛe (5) se̠rma umeran kuṛi gidrạ dhorson tayom ko̠ goćledea no̠a khobor ńam akana. Tori ńutuman uni kuṛi gidrạ do̠ so̠ho̠r re̠aḱ Bohirsignal ṭoṭha re̠ acaḱ o̠ṛaḱ rege dhorson kate ko̠ goć akadea me̠nte Polis ko̠ lại so̠do̠r keda. Uni gidrạ ar eṅgat́et motoge mitṭen kạṭić o̠ṛaḱre̠ kin tahẽn kan tahẽna. Ghoṭna hiloḱ uni gidrạ do̠ eskarge o̠ṛaḱreye bạgioṭokate ac gogo do garments re kạmiye calaoakan tahẽkana. Chottogram utạr  polis bibhag re̠n Commissoner Abu Siddque do̠e lại so̠do̠r keda, khobor ńam tayom polis do̠ ghoṭna hoy akan ṭhãire senkate uni gidrạ aḱ mạṛi bancao kate ko̠ ạgukeda. Nit hạbić polis ghoṭna são jopoṛao me̠naḱko okoe hõ bako̠ ńam daṛeakat́ koa .  – Source: ipnews.com.bd




Duluṅ Gạḍi Ko̠ Ńamkeda Porsha re̠n Ạḍibạsi Pạthuạko̠

Hola (27 June) 2021, Noaga jilạ reaḱ Porsha upạjilạ ạyurić aḱ bo̠ndo̠bo̠s re̠ Nirbahi officer Mr. Najmul Hamid Reja aḱ ạyurte Manotan Maraṅ Montri hudạ kho̠n “Bisess toṭha lahanti lạgit́ go̠ṛo̠ (Parbortto Chottogram chaḍa) ko̠ e̠matkoa”. Niạ duluṅ gạḍi e̠m hạṭiń kạmiroha akhṛa re̠  Manotan O̠n (Khaddo) Montri aḱ sechaddhin tohobil re̠aḱ sandesh check e̠m hạṭiń Video Conference akhṛa hoy purạuena. Maraṅ pe̠ṛa hisạbte Manotan O̠n Montri Mr. Shadhon Mojumdar, MP Video conference re̠ kathai roṛ keda. Bisess pe̠ṛa hisạbte seṭere tahẽkana upạjilạ porisod re̠n Chạirman Mr. Shah Monjur Morshed Chowdhory, upạjilạ Aowami league re̠n sạdại sompadok Mr. Mofajjal Hossain Molla, Vice Chairman Mr. Kazibul Islam selet́ aema daptar re̠n subedar hoṛko̠. No̠a akhṛare̠ arhõ Ạḍibạsi ạyurko̠ selet́ go̠ṛo̠ ko̠ ńamet́ hoṛ ko̠ seṭer ko̠ tahẽkana. No̠a akhṛare upạjilạ re̠n Ạḍibạsi gel (10) goṭen pạṭhuạ kuṛi ko̠ talare̠ mitṭen (1) kate duluṅ gạḍi ko̠ e̠m hạṭińat́ koa ar aema Mosjid, Mondir, Madrasa, Atimkhana (Tuạr) ko̠ cikit́sa go̠ṛo̠ lạgit́ Check ko̠ e̠m hạṭińat́ koa.

  • Daily Pune Kho̠bo̠r kho̠n torjomaere Sumitra Murmu



GO̠ṬA DISẠM RE̠ LOCKDOWN REAḰ O̠KTE̠ DO̠ BO̠DO̠L AKANA

Ko̠ro̠na rog bạrti kho̠n ṭarhao lạgit́ goṭa disạmre̠ gapa so̠mbar (28 June) kho̠n eyae (7) din re̠aḱ ‘Kajak Lockdown’ eho̠boḱ re̠aḱ katha tahẽkan re̠ hõ goṭawaḱ do̠ bo̠do̠l hoy akana. So̠mbar kho̠n thoṛa ar Lukhibar (1 July) kho̠n do̠ goṭa disạmre̠ kajak Lockdown re̠aḱ goṭa hoy akan. Sunibar (26 June) ńindạ aḱ khobore odhidaptor re̠n maraṅ so̠mbat subedar Suroth Kumar Sarkar do̠ khoḱboriạ ko̠ noa khobor doe khạṭiaḱ koa. Cando hạsur o̠kte Sorastro Montri Asadujjam  Khan Kamal aḱ ạyurte jopoṛao akan ko̠ são online sabha re̠ noa̠ do̠ goṭa hoy akana. Robibar (27 June ) Montriporisod bibhag kho̠n no̠a parwana do̠ lại so̠do̠r akana. Maraṅ so̠mbat subedar do̠e me̠nkeda, So̠mbar kho̠n Budhbar hạbić thoṛa lockdown bataoae Sarkar. Ar Lukhibar kho̠n 7 din lạgit́ goṭa disạmre̠ kajak lockdown tahẽna. Uni do̠ arhõe me̠nkeda, Lockdown re̠ jaruṛaḱ seba kạmi ko̠ chaḍa jo̠to̠ Sarkari- Be sarkari office, do̠kan ar markeṭ ko̠ bond tahẽna. Jạruṛaḱ jinisko̠ idi nonkanaḱ gạḍi chạḍa jo̠to̠ gạḍi bond tahẽna. Cikit́sa babot kạmire̠ gạḍi calao daṛeaḱa. Jạṛuṛ begorte oṛaḱ kho̠n okoe hõ ạuṛiaḱte bako oḍoḱ daṛeaḱa. Enhiloḱge Jonoprason Montri Farhad Hossain do̠e me̠nkeda, darakan mit́ (1) hapta lạgit́ ale do̠ kajak manao ganao le̠ e̠ma, jạṛuṛ hoylen khan arhõ ona do̠ ḍher hoyoḱa. Me̠nkhan nãwãte goṭa akat́ katha lekate So̠mbar kho̠n thoṛa ar, tayom daram Lukhibar kho̠n 7 din goṭa disomre kajak lockdown tahẽna. No̠a lahare̠, 24 June covid-19 Technical solha committee sobha mukhiạ Odhapok Md. Shohidullah aḱ suhi-sakkhor akat́ mit́ dhạṛwạḱ re̠ goṭa disomre 14 din re̠aḱ ‘Shutdown’- lạgit́ suparis hoy akana. No̠a re̠ me̠n akana, Diso̠m re̠ covid-19 rog re̠aḱ bharot re̠aḱ Delṭa lekanaḱ samajik rog do̠ ńam akana. No̠a rog do̠ ạḍi ḍher akana. Niạ jạt re̠n jiwi piliń ko̠aḱ rog reaḱ daṛe do̠ ạḍi jạstigea. Sastho odhidaptor re̠aḱ khobor lekate goṭa disạmre̠ ạḍi at́ ḍher akana no̠a rog, m̃oṛe gel (50) goṭen kho̠n hõ ḍher jilạ ko re̠ noa rog ńel ńam akana.Noa ṭarhao lagit́ kạṭić kạṭić kạmi hora ganoaḱ ko kukli reye paṛao akana. Eṭaḱ diso̠m, bạrtikaete so̠r diso̠m bharot sumbhrạu akana, kajak lockdown chaḍa no̠a rog do̠ baṅ cabaḱa. Bharot ren cetan utạr ren co̠lo̠nti ko̠ são no̠a babot́re galmarao hoykana. Onkoaḱ mo̠t lekate, oka ko̠ thãiko̠ re̠ ‘Shutdown’ e̠m hoylena ona ko̠ re̠ noa rog do̠ kabja daṛeakana.

Source: Podmatimes




SIKNẠT GÃOTAKO REAḰ CHUṬI DO ARHÕ ḌHERENA

Darakan 30 June siknạt gãotako̠ jhić re̠aḱ katha tahẽkan re̠ hõ calaḱkan mãhãmạri ko̠ro̠na ḍher idiḱ kante o̠kte nạpitre̠ siknạt gãota ko̠ baṅ jhijuḱ kana. Siknạt montronaloi mit́ maraṅ  subedare me̠nkeda, ko̠ro̠na rog do̠ bạibạite ḍher idiḱ kana. Ko̠ro̠na rog 5 persent latar baṅ hećlen khan siknạt gãotako̠ baṅ jhijuḱa. Me̠nkhan poristhiti ńel bujhạu kateć goṭa kathae baḍae ocoḱa. No̠a lạgit́ thoṛa din taṅgire̠ tahẽn hoyoḱa. No̠te sokolbar sastho odhidaptor do̠e bạḍae oco kedae, calaoen 24 ghonṭa re nạmuna tumạl hoy akana 28 hajar 247 hoṛkoaḱ. Bidạu hoy akana 27 hajar 653 goṭen. Nạmuna biḍau akat́ kho̠n ńamakan 21.99 persent.  Disom re̠ nit́ hạbićte moṭre nạmuna biḍau hoy akana 64 lakh 63 hajar 119 goṭen. Moṭ biḍau kateḱ ńamakana 13.60 persent. Siknạt montronaloi High Iskul ar College bibhag re̠n socib Md. Mahbur Hossain do̠e me̠nkeda, poristhiti bạṛićlen khan siknạt gãotako̠ jhić re̠aḱ jahan upại bạnuḱa. Ale do̠ okoe hõ mũskil re̠ ko̠ paṛaoḱ no̠a do̠ bale khojoḱ kana. Arhõ bo̠n ńel lekhan primary siknạt odhidaptor re̠n maraṅ ạyurić Alomgir Munsurul Alom me̠ menkeda, sarkar re̠ lại so̠do̠r akat́ tạrik re̠ siknạt gãota ko̠ jhić lạgit́te̠ jo̠to̠ le̠kan sapṛao me̠naḱa. Sarkaraḱ hukum ńamlen khange siknạt gãota ko̠ jhić daṛeaḱa. Me̠nkhan sanamaḱge poristhiti cetanre tehãḍoḱ kana.

Source: Pothmatimes




IŃAḰ DO̠ CE̠T́ MO̠TLO̠B ?

Amem gujuḱ cahe Uni,

Ińaḱ do̠ ce̠t́ mo̠tlo̠btiń?

Pạpi lać reaḱ sawalkana,

Jãhãṭaḱgeń ạkhriń.

Baco̠ń ho̠ho̠amkan hạṇḍi ńu,

Amtegem hijuḱkan;

Pạurạ hạṇḍi cahe nạkli cahe ạsli,

Amtegem ńu gujuḱkan.

Ro̠ṅ-be̠ro̠ṅ pạurạ hạṇḍi,

Sal-mesal araḱ;

Thoṛaganem ńu lekhan,

Daṛe hõ̠co̠ haraḱ.

Ńamo̠ḱgea so̠ho̠r bajar,

Roaḍ aṛe do̠kankore;

Kiriń kateḱem ńukeda,

So̠ṛo̠k aṛe ḍaharkore.

Ńu kateḱem bhindạṛena,

Ićkedam pẽ̠nṭre;

Cakhnatam hõ̠ sare̠ćena,

Kạṭić macha ghẽ̠ṭre.




Santalite COVID-19