Korona Lạrhạire: Santal Daktor, Nurse ar Hoṛmo Joton ko hõ samaṅre

“Maraṅ mũhim muskil ar okte re̠ lạṛhại katet́ teṅgo keṭejoḱ lạgit́ sapṛao tahẽn ge budan koaḱ kạmi kana.” America ren President Franklin D. Rujvelt do̠e tahẽ kana goṭa dhartiren maraṅ ạyurko mo̠dren mit́ hoṛ. Uniak maraṅ muskil do̠ tahẽ kana pạ̃ihạ̃te benao akan chair re duṛuṕ kateye daṛan kan tahẽ kana. Uni do̠e tahẽ kana leṅgṛa ge. Aćaḱ daṛe ar kurumuṭu te America le̠kan disom do̠e calao banao le̠da. Ar o̠nka ge Bhuṭan ren President Lotay Tshering politician and daktor hõ kanae. Disom calao o̠kte re mit́ ghạṛi somoye ńam le̠khan ge haspatal reye calaḱa ar rugikoye jo̠to̠n ar mońj cikitsa emako lạgit́. Tinạḱ mon tahẽn khan nonkan kạmi re hoṛko lahaḱa ar sisirjạuić do̠ goṛo, dan, bhore emakoa.

Mit́ serma kho̠n bạṛti o̠kte goṭa dhạrti re korona le̠kan maraṅ rog/rua do̠ calao idiḱ kana. Baḍae abon je, Korona do̠ nãwã te̠ janam akan rog/ruạ kana, onate daktorko̠, nurseko̠ se̠ hoṛmo jo̠to̠n lekan kạmi re menaḱko̠ sanamko̠ ge ạḍi bo̠to̠r ar digdhạ re menaḱ koa. O̠nate de̠labon te̠heń do̠ bon baḍae lege onko hoṛ leka ge abo Baṅgladisom ar India ren daktorko hõ Korona le̠kan maraṅ mũhim re Santal ḍaktor, nurse se̠ hoṛmo jo̠to̠n kạmire jo̠po̠ṛao sanam koge ạḍi gạkhuṛ mon selet́ ko̠ kạmi kana. Ińaḱ kạmi ṭhạ̃i re ạḍi hopon mit́ haspatal menaḱa. O̠na reaḱ ńutum do̠ hoyoḱ kana Amnura Lutheran Mission Haspatal. Bangladesh Government Health Ministry kho̠n gel beḍ reaḱ haspatal kana. Korona o̠kte re ạḍi gạkhuṛ mon selet́ ḍaktor, nurse ar hoṛmo jo̠to̠n kạmi re selet́ menaḱko do̠ ko̠ kạmi kana. Ạḍi sor kho̠n do̠ń aṭkar akada je, tinạḱ haron kạmi kana. Apnar jiwi hoṛmo hạṭiń alae katet́ Ḍaktor, nurse ar hoṛmo jo̠to̠n kạmi re menaḱ koa sanamko̠ ge mon selet́ko kạmi kana. Bin bo̠to̠r ar digdhạte rugiko selet́ galmarao, jo̠to̠n, oxygen, selain, ranko jo̠m oco lekan maraṅ kạmi ko̠ kạmi kana.

O̠nka leka in hõ hoṛ hoponko̠ sontoret́ koa jemon, jạruṛ begor bahre te̠ babon calaḱ, bahre bon calaḱ re mask do̠ horoḱ jạruṛa ar do̠me do̠m se̠ ghane ghane tire sạbun se̠ hand sanitaizer o̠jo̠ḱ jạruṛa korona le̠kan maraṅ mũhim kho̠n sahaṛakae tahẽn lạgit́. 

Nonka halot din kore acka ge facebook ar whatsApp sećte jo̠po̠ṛao hoe lena Ḍaktor Monimala Murmu, Bharot disom reaḱ Pạchim Baṅgla kho̠n. Baḍae oco kedeạń cet́ le̠kate amaḱ goṛo Baṅgladisom ren santal rugiko sebako ńam daṛe keya? Ạ̣ḍi mońj hudis selet́e roṛ ruạṛ keda je, dinạm din setaḱ 7 baja kho̠n 9 baja hạbić whatsApp te̠ consultancy do̠ń em daṛeaḱa, bạṛti kaete gynecological, pregnancy selet́ eṭaḱ rugiko hõ.

O̠nka leka ar mit Bharot disom ren ḍactor Biplob Tudu hõ aćaḱ monsubạ do̠e so̠do̠r akada, je, cet́ lekan goṛo do̠ń em daṛekeya. Uni do̠ Medicine/ran rehet́ re gạkhuṛić kanae.  

Baṅgladisom reko kạmi kan Ḍaktor; Dr. Badhon Tudu, surgeon Naogaon reaḱ sarkari haspatal reye kạmi kana. No̠ako dinre ạḍi bhiṛ̣ re menaea rugiko jo̠to̠n kạmire. Ạḍi ñehõr tahẽn kan taea jemon santal hoṛ hoponko ạḍi aodhan bon tahẽn, mask horoḱ jạruṛa bahre seć calao len khan, hoṛko khon sạṅgiń re tahẽ katet́ gapalmarao jạruṛa, bạṛti kurumuṭue tabon pe oṛaḱ re tahẽn lạgit́.  

Dr. Enos Murmu Chittagoan re apnaraḱ chamber reye kạmi kana. No̠ako dinre Cittagaon re Korona rog do̠ ạḍi cetan seć mohnḍa akana. O̠nate ạḍi sontor selet́ rugikoye ńelet́ koa. Sanamko̠ ṭhen ñehõre do̠ho̠ akada jemon sisirjạuic’ ṭhen koejoṅ tebon disạye. Ar sisirjạuić ak goṛote nonkan muskil o̠kte rehõ rugiko seba ar goṛoe em daṛe ako.   

Chapainawabgonj jila reaḱ Nachol upozila health complex reye kạmi kana nurse Ronjoli Hembrom. Abo jo̠to̠ko bon baḍaea je, Nachol reaḱ ạḍi maraṅ Itihạs menaḱa. O̠nka ge Ronjoli Hembrom hõ seba kạmi sećte santal kuri hisạb te ạḍi gạkhuṛe kạmi kana. Ạḍi sor sompork menaḱ khạtirte jaoge santal hopon koaḱ boge judạ babo̠t gapalmarao hoyoḱa. Santal horko̠ jemon sarkari haspatal re mońj seba se̠ goṛoko̠ ńam daṛeaḱ lạgit́ ạḍi kurumuṭu teye kạmi kana.  

Amnura Lutheran Mission Haspatal reye kạmi kan nurse Ruth Hembrom hõ ạḍi gạkhuṛ sebika kanae. Ạḍi rạskạ reaḱ kho̠bo̠r do̠ hoyoḱ kana; apnarge bhạrti hoṛmo re menaea. Enrehõ rugiko jo̠to̠n lạgit́ ạḍi bhage kurumuṭu do̠e so̠do̠r akada. Apnaraḱ nonkan halot rehõ eṭaḱko jo̠to̠nko, seba se̠ goṛo emako lạgit́ eken apnar do̠ baṅ, bickom aćaḱ hoṛmo re menae gidrạ aḱ jiwiko alaekatet́ santal hoṛko selet́ eṭaḱ jạtrenko seba goṛo emako lạgit́e kạmi kana.

Tinạḱ muskil dinko̠ calaḱ kana Baṅgladisom reaḱ Uttorboṅgo re. Teheńaḱ roka kho̠bo̠r Rajshahi Medical college haspatal ICU re menaea Selina (35). Aćren kuṛi boehae menet́ kana nonkan cikitsa reaḱ khorca do̠ o̠hoń em daṛe lea. Ḍaktore metako kana chuṭi kalepe, korona rugi ante o̠raḱ le ruạroḱa. Ḍaktor ko̠ menet́ kana rugi aḱ mũ ar moca kho̠n oxygen raṛa lekhan ge rugi do̠e gujuḱa. O̠koe raṛaya ona oxygen? Selina ren koṛa ko metadia am ge am gogo aḱ mũ ar moca kho̠n oxygen raṛae tae me. Hiḍir hiḍir mẽt́ daḱ joro katet́e men keda, iń do̠ iń gogo aḱ oxygen o̠hoń raṛa daṛeaḱa. Mucạt́ re haspatal ren mukhiạko̠ Selina cikit́sa dạyiḱ ko̠ hatao keda. Pon din kho̠n nonkate Selina aḱ cikit́sa do̠ calaḱ kana. Uni do̠ nit́ hõ bańcao menaea. Selina leka aema reṅgeć, nacar ar nindhạnko ato gharońj ko̠ren rugiko haspatal teko hijuḱ kana ar o̠nko̠ mo̠dre aema ge Korona lekan maraṅ mũhim rog selet́. O̠ne o̠koeaḱ do̠ cikitsa hatao lạgit́ kạuḍi kho̠ro̠ć lekan daṛ̣e hõ bạnuḱ takoa. (Prothom Alo 21, June 2021)

Manotan ar dulaṛiạko nitoḱ do̠ ạḍi maraṅ mũhim o̠kte kana. Eken maraṅ so̠ho̠r bajar kore do̠ baṅ bickom Korona rog do̠ pasnao akana Ato o̠raḱ korehõ. Jo̠to̠ hoṛko̠ lạgit́ maraṅ sontor reaḱ katha kana. Sapṛao tahẽn jạruṛa noa rog kho̠n sahaṛakae tahẽn lạgit́. O̠nate de̠labon sanamko̠ mask bon horoga, hoṛmo sikhnạt bon manao ganao ma, ạuṛiaḱ o̠raḱ kho̠n bahre seć babon calaḱ ma.

Ińaḱ oloḱ reaḱ mucạt́ re arhoñ disạ ocoet́ bon kana abo santal ḍaktor, nurse, hoṛmo jo̠to̠nko lạgit́ din hilok reaḱ apnar dewa sewa re jemon bon disạko. Sisirjạuić arhõ jemon bạṛtiye goṛo are bhor akote disom ren santalko selet́ eṭaḱ jạtrenko bạrtiko seba daṛe ako. Ar hõ bon koejoṅa jemon sisirjạuić do̠ ạḍi usạrate no̠a rog dhạrti kho̠ne cabaete pạhil leka suluk nirại re jemon dhạrti jiṅgi bon khemao daṛeaḱ.