Korona: Santal Gidrạ Koaḱ Halot

Nãhãḱ jugren gidrạ koge darakan dinren hạtiạr kanako. Noko darakan dinren hạtiạr ko napaete benao ar hara buruko reaḱ maraṅ dạyik do abo joto hoṛaḱ kana. Calao idiḱ kan go̠ṭa dhạrtire̠ korona rog do̠ ạḍi botor ar santal gidrạko talare̠ maraṅ tạkićaḱ do̠ bolo akana. Korona Khạtir School, college, universityko bo̠nd gete kalaṅ ḍolaṅko se̠ loṛoṅ pho̠coṅ ko daṛan kana. Onako ạṛiste̠ gogo baba do gidrạko kạuḍi sõćjoṅ lạgit́ kạmi teko kole̠t́ koa. Ar noa kạmi khạtirte̠ gidrạkoaḱ oloḱ paṛhao re̠ laksan hoyoḱ kana, me̠taḱ me mit́ din hiloḱ do̠ oloḱ paṛhao hõ bako kusiaḱa ar gidrạ do̠ school, college te̠ calaḱ hõ baṅ sanakoa. Baṅgladisom redo̠ niạko dinre̠  kisạ̃ṛ –reṅgećko bhitrire̠ ae̠ma le̠kan tạkić aḱ te̠ lak lak gidrạko ạḍi tho̠ṛa ume̠r rege school te̠ calao baṅ kate̠t́ kạmire̠ko dhurạu e̠t́ koa. Goṭa dhạrti re̠ 5 se̠rma ume̠r khon e̠hoṕ kate̠t́ 17 se̠rma ume̠r hạbić 215 milion gidrạko nonkan mũhin do̠sa re̠ko paṛao akana. Noko tho̠ṛa ume̠r re̠n gidrạko do̠ dhạrtire̠ ae̠ma le̠kan kạmiko kạmi kana. Ar noa do̠ hoyoḱ kana gharońj re̠ ạḍi bạṛti re̠ṅgeć, nindhạn ar nacar karo̠nte̠. Ạḍi ae̠ma gidrạko ge casbas kạmi, kirsạn se̠ guti kạmi, gại ḍaṅgra gupi kạmi, karenṭ/electricity kạmi, hasa gemer kạmi, Iṭạ dipil kạmi, Jo̠m ńu ho̠ṭelre̠ kạmi, maraṅ do̠kan kore̠ kạmi, huḍiń tahẽn rege bapla kạmi purạu, cuṭi biṛi, hạnḍi tạrc̣i ńu buloḱ se̠le̠t́ ae̠ma le̠kan bebạṛić kạmikore̠ abore̠n haraḱ kan gidrạko lobdhaoḱ kan te̠ko bạṛijo̠ḱ kana ạḍi usạrate̠.    

Covid-19 te̠ lak lak kạṭić gidrạko kạuḍi sõćjoṅ lạgit́ko lahae̠t́ koa-ILO ar UNICEF reaḱ khaṭo̠ report te̠ baḍaeo̠ḱ kana. Noa report re̠do̠ jo̠to̠ko me̠naḱ koa, menkhan Santal gidrạko hõ ạḍi ae̠mako bạṛijo̠ḱ kana. Ińaḱ ńe̠lre̠ ato o̠ṛaḱ re̠n gidrạko do̠ bạṛti kạete̠ noako muskilaḱ re̠ko bolo akana.  

Baṅgladisom re̠n Santal gidrạ koaḱ mit́ bar baḍaejoṅ bisoe̠ko;

  1. Diso̠m reaḱ hạr samṭao report re̠ ńelo̠ḱ kana 85% kạmi gidrạko do̠ ato o̠ṛaḱ re̠n kanako. Me̠nkhan nãhãḱ dinkore̠ gidrạ kạmiạko do̠ so̠ho̠r bajar se̠ć kạmi ńam lạgit́ko ṭenḍaro̠ḱ kana.  
  2. Diso̠rm re̠ 4.3 sotaṅgsho gidrạ (5 khon 14 umer) koge gharońjre̠ go̠ṛo̠ e̠moḱ lạgit́ lajao̠ e̠ge̠r de̠ya katet́ kạmi re̠ko jo̠po̠ṛaḱ kana. Korona te̠ disom re̠ arhõ bạṛti duk doe̠ ạgu akada. Nitoḱ ńelo̠ḱ kana gidrạ kạmiạko tho̠ṛa baṅ kate̠t́ ar hõko dhe̠ro̠ḱ kana.
  3. Dhạrti re̠do gidrạko lahanti lạgit́ gidrạ kạmiạko haptare̠ goṛte̠ 8 ghonṭako kạmia. Nonkate̠ ńelo̠ḱ kana din re̠ 2 ḍolarko sõćjoṅ kana.
  4. Baṅgladisom re̠ gidrạ kạmiạ koaḱ ạḍi kajak ạn do̠ me̠naḱa. Diso̠m re̠ me̠naḱ bonte̠ sạrige abo santal gidrạko lạgit́ hõ inạ ạn ge panjaḱa. 2006 serma re̠ Baṅgladisom sarkar bahadur do̠ 14 umer khon komren gidrạko do̠ kạmi lạgit́ kajak ạn te̠ bond tahẽ kana. Menkhan nãhãḱ somoe̠ re̠ ạḍi ãṭ gidrạ kạmiạkoko bạṛti akana. International Labor Organization (ILO) doe̠ hudise̠t́ kana; amdaj 5 million kạṭić gidrạko kạmiạkoko hoe̠ akana.
  5. Baṅgladisom sarkar bahadur do 2010 serma gidrạ kạmiạko je̠mon baku tahen se hoyok lagit adi maran kami hora 2012 sermako etohop leda. 2010 serma re kami hora hatao katet nitok 2021 serma re nelok kana joto khon barti gidra kamiakoko hoe akana.
  6. Disom sorker 2002 serma khon Primary school ren gidrak stipend ko emako kana. Noa te jemon gidrako kami te ban calao katet, parhak re monko lagit ar school teko calak lagit. Metakme ato orak ren gidrako do begor tolop te olok parhao ar puthiko nam lek kanako. Nitok do onka leke joto gidrako lagit an hoe akana, bin tolop te olok prhao ar puthiko.
  7. Disom re umer secte ketec ban hoe akanko gidrako bapla et koa. Noa do gota dharti sec lekate nel lekhan Bangladesom do pon 4 nombor re̠ me̠naḱa. Santalkoaḱ gharońj re̠n ạḍi ae̠ma gidrạ tahẽn te̠ ar joto le̠kan khorocko bako calao daṛeaḱ te̠ umer se̠ć te kom tahẽn re̠hõ ko baplae̠t́ koa.

Koronate̠ jạbun akan disomre̠ santal gidrạko o̠war rakaṕ ko lạgit́ noako bisoe ạḍi jạruṛa jo̠to̠ gharońj kore; a) Dinạm din reaḱ kạmi horako ol tolte be̠nao katet́ gidrạko ạyur do̠ ạḍi jạruṛa. b) Eneć/gate; gidrạkoaḱ hoṛmo, monko sapha do̠hoe̠ lạgit́ e̠ne̠ć se̠ gateḱ do̠ ạḍi jạuṛa. c) Gidrạ jãhãn muskilaḱ se̠ tạkić aḱ re̠ye̠ paṛao le̠n khan mońj so̠lha te̠ o̠war rakaṕ ar bujhạuae jạruṛa. d) Dạyik; ạḍi jạruṛa huḍiń dạyik e̠moḱ. Ente̠t́ nit khon huḍiń dạyik mońj te̠ye̠ palon le̠khan, maraṅ kạmiko se̠ dạyik kạmi hõ be̠s te̠ye̠ purạu daṛeaḱa. e) Gidrạko jãhãn kạmire̠, e̠ne̠ć, se̠re̠ń, biḍạu se̠ jãhãn bhageaḱe hame̠ṭ le̠khan do̠ udgạu se̠le̠t́ huḍiń progam hoe̠ ocoe̠te̠, bạṛti rạskạ ar go̠rob doye̠ bujhạua. f) jo̠to̠waḱ re̠ jao̠ge udgạu jạruṛa joto gidrạko. g) santalite̠ mońj roṛ lạgit́ uskurko jạruṛa. h) Santal gidrạko do̠ ạḍi mon se̠le̠t́, sontorte̠ be̠nao rakaṕko jạruṛa, e̠nte̠t́ gogo babako ṭhen khonge pạhil do̠ maran\̣ sikhnạt ko hame̠ṭ joṅa.

Disom re̠ kạṭić gidrạko kạmi bondko do̠ ạḍi alga kạmi do ban\̣ kana. Menkhan joto gogo babako ge ạḍi ãṭ ko kurumuṭu eda apnare̠n gidrạ koaḱ sikhnạt se̠ć te̠ lahantiko babot. Gidrạko ban\̣ kạmi ocoko hoyoḱa ar eger, edre se̠ dal do̠ baṅ, bickom dupulạṛte̠ hara buruko lạgit́ go̠ṛo̠ jạruṛa.