Korona: Santal Kuṛi Koaḱ Nãwã Kukmu

Calaoen May cando reaḱ sombar 4 tạrik do̠ Upozila health complex te mit́ Kala-Azar rugi doń idi ledea je̠mon mońj treatment ar ran rehet́ koe ńam daṛeaḱ sorkar seć khon. Ạḍi jeleń galmarao hoyena Dr. M. A Matin, Upozila Health ren senior medical officer soṅge. Ona jeleń galmarao o̠kte re baḍae oco kedeạń je̠, aleren santalko do̠ ạḍi haro̠n re̠ menaḱ koa noako dinre̠. Am seć le̠kate disom sorkaraḱ jahan goṛo tahe̠n khan dayakatet́ aleren hoṛko goṛo akome̠. Enhiloḱ ńindạ are (9) baja seć phone kateye̠ meta dińa gapa aperan hoṛ lạgit́ 20 goṭe̠n bo̠sta (10 kg caole, Alu, 2 liter sunum, buluṅ, semai, lifeboy sạbun) doń jogaṛ akada. De̠la hijuḱ me noako jo̠maḱ dobon em hạṭiń akoa. Ạḍi rạskạ kho̠bo̠r ńam katet́ rehõ iń do bạń seṭer daṛeada office kạmite̠, me̠nkhan ińaḱ office ren são kạmiạkin Markus Murmu Manager cum Accountant, NAGR Amnura Lutheran Mission Hospital ar Program Officer NAGR Community Development for Rural People’s. ALMH ar CDRP seć khon O̠na bargel gharońj ren joto hoṛko lạgit́ tahẽkan PEKHOM khon be̠nao akan barea katet́ Mask ar Amnura Lutheran Mission Hospital seć khon Hand sanitaizer do em hạṭiń hoe akana.    

Disom re nitoḱ arhõ nãwã ạn ạriko jạhir selet́ darakan may 16 mãhã hạbić lockdown tahẽna. Pạhil lekage sạṅgiń reaḱ dejoḱ bus gạḍi, rail gạḍi ar lonch Istimar ko do laha reaṅ ạn lekage bond tahena. Menkhan May 6 mãhã khon do̠ apnar jilạ talare dejoḱ gạḍiko calaḱa mente̠ disom sorkar bahadur doe lại so̠do̠r akada. Disom sorkar montri koren secretary Khondokar Anowarul Islam soṅgbad ren kạmiạko ṭhene lại sodor akada je, disom re lockdown calaḱ kan do tahẽna ar noa hobon baḍaea je, muslạ koaḱ sohrae do̠ darakan May 14 tạrik ar lockdown do̠ calao idiḱa may cando reaḱ 16 tạrik hạbić. Muslạ aḱ sohrae redo 3 mãhã ce̠tan jahan chuṭi do baṅ ńamoḱa. Onate hudisoḱ kana disom talare ạḍi aema hoṛ do̠ mit́ ṭhạ̃i khon eṭaḱ ṭhạ̃ite bako calao daṛeaḱte, ạḍi napae te sohrae do manao reaḱ ko as joṅ kana.  

Abo jotoko bon baḍaea je, 1 May do tahẽ kana goṭa dhạrtiren kạmiạ koaḱ bises Mãhã. Ona din re mit́ gạkhuṛ Santal maejiu soṅge boge judạ galmarao selet́ aćaḱ ontor katha koe lại sodor akada; Rajshahi jilạ, Godagạṛi Upojilạ reaḱ Dogachi Ato re̠n Miru Soren, umer do̠ amdaj 55 le̠ka. Ạḍi tho̠ṛa somoe re ae̠ma utạr galmarao hoye̠na korona babot, jom ńu babo̠t ar aćaḱ gharońj. Aćre̠n oṛaḱ ho̠ṛ do pe̠ serma laha re noa dhuṛi dhạrti doye̠ bạgi akada. Ạkinaḱ noa gharońj re̠ pea kuṛi ar mit́ ko̠ṛa. Apnaraḱ jumi jaega do̠ bạnuḱa, eken nalha tumạl kạmi kate̠t́ jo̠jo̠m hoṛ kanako. Kukli tãhe kana Miru ṭhe̠n; ce̠t́ le̠ka me̠naḱ pea lockdown ar teheńaḱ bises mãhã re̠ do̠? Uniaḱ roṛ ruạṛ do̠ tahẽ kana; lockdown karonte̠ ạḍi muskil re̠ me̠naḱ lea. O̠ṛaḱ re̠aḱ jo̠maḱ male̠ jo̠m cabake̠t́. Nito̠ḱ do̠ hoṛo ko ge̠t́ e̠hoṕ akana ar o̠nakote̠ jãhã le̠ka din do̠le̠ khe̠mao idi eda. Ar bises mãhã babot do̠ ce̠t́ iń me̠na; sạpṛi bagwan kore̠le̠ kạmi e̠da, goṭa din re̠ e̠ke̠n bar (200) sae kạuḍi kate̠t́ ko e̠male̠ kana. Inạ hõ bam kạmi le̠khan bam ńama. O̠nate̠ inạ kạuḍi kate̠t́ gele̠ kạmi kana. Apnaraḱ kukmu do hoyoḱ kana; mit́ din apnaraḱ tho̠ṛa khe̠t baṛgiko kiriń le̠khan ohogeń calaḱa eṭaḱ hoṛaḱ jumire kạmi do. Sermaren sisir jạuić tis coṅ nonkan goṛoye̠ emạń. O̠na koyoḱ hor ar kurumuṭu re̠ń tahẽyena. (the santals times, 1 May 2021, Kamiạ koaḱ mãhãre Santalaḱ mũhim halot)

Rajshahi Boṅgobondhu College khon Higher Secondary Certificate pass akat́ kuri Ms. Abonita Hembrom do University re bhurtiḱ lạgit́ ạḍi kurumuṭu katet́e paṛhaoḱ kana. Ona selet́ Nursing Institute re diploma nurse training hatao lạgit́ hõye kurumuṭu kana. Noa korona lekan maraṅ mũhin rog ar disom lock down re ạḍi muskil doe bujhạu eda. Sisirjạuić ṭhe̠n koejoṅe doho akada, jemon lahate leka disom calaḱ ar school, college, universityko jhijuḱ te oloḱ paṛhao re mon le lagao ar sikhnạt le̠ hameṭ te darakan din re santalko ar disom lạgit́ le kạmi daṛeaḱ noa as iń doho eda.       

Naogaon zilạ reaḱ Nozipur Government College re paṛhaoḱ kan kuṛi Ms. Susanna Hasdaḱ do HSC 1st year re menaea. College re bhurti tayom khon ge korona ar lockdown te class ge bae class daṛe akada. Onate bhabna selet́ iń menet́ kana je college reaḱ ae̠ma galmarao iń ańjom akada lạṭu didiko ṭhen khon, menkhan ińaḱ jiṅgire do̠ ạḍi bhabna ar upạige bạń ńam leda. Online te class do calaḱ kana, ado ińaḱ smart phone baṅ khạtirte̠ bạṅ iń class daṛeaḱ kana. Ạḍi hudis menaḱ taya je mit́ din do̠ Magestrate hoyoḱa. Ar disom lạgit́ goṛo kạmi selet́ santalko lạgit́ hoe̠ kạmiạ. Enterehõ Isor ṭhen koejoṅ iń doho eda jemon ạḍi usạra jotowaḱ do̠ pạhil le̠ka hoyoḱ ar oloḱ paṛhaoḱ hõ bes te calao idiḱ.    

Dhaka re menaḱ Holicrose College ren 2nd year paṛhaoḱ kan Sudipta Puninna Murmu (Trina) aćaḱ online class do ạḍi beste̠ calaḱ kan taya. Lecture sheet ar question kodo mail teko kol ako kana. Arhõ mail tege mahasoeko ṭhen hõko kolet́ kana. Uniaḱ kukmu do̠ hoyoḱ kana; Psychologist hoyoḱ.

Rotary International aḱ kạuḍi ar Tabitha Foundation aḱ goṛote Rajshahi bibhag re aema kuṛiko doko goṛo ako kana santal kuṛikoaḱ tayom daram dhạrti jiṅgi mońj khe̠mao ar santal jạtko laha seć hara rakaboḱ lạgit́. Noa goṛoko ńamet́ kana Chapainawabgonj jilạ ren Dina Murmu, Soṅgita Mạrḍi, Abonita Hembrom, Dinajpur jilạ ren Noyomi ar Sudipta Shinigdha Hasdaḱ, Rajshahi Jilạ ren Poly Nirmola Soren, Razina ar Naogaoren. Noa selet́ 60 santal students ko ńam akada hepatitis vaccination. Noko joto kuṛiko ge ạḍi be̠sko oloḱ paṛhaoḱ kan tahẽ kana. Adom kodo BSc nurse, diploma nurse ar general nakha hõko oloḱ paṛhaoḱ kana. Rotary ar Tabitha seć te jotote sae 100 cetan kuṛiko jopoṛao tahẽ katet́ bhage sikhnạt ko hameṭ joṅ kana.         

Nãwãte kukmu ko ńelet́ kana 5 Santal kuṛi……… (Prothom Alo; 3 May 2021, Page 6 / Disom sakam) Baṅgladisom re santal kuṛiko selet́ joto jạtren kuṛikoge hara godoḱ sãoteko baplayet́ koa. Onate jãhã lekate mõṛe class, Ina tayom gel class ar ạḍi thoṛa college/university ar ḍher ge oloḱ paṛhao ko bond eda. Calaḱ kan korona reaḱ lockdown karonte din kạmi lạgit́ sohor bajar teko hijuḱ kana ar kạuḍiko sõćjoṅ kana. Noa news paper re rakaṕ ente Poba ren UNO do onko mõṛe̠ kuṛiko aćaḱ office re hoho katet́ mõṛe goṭen cycle, school bag, turui goṭen katet́ khata, gel bar goṭen katet́ kolom, pencil ar mit́ ṭen katet́ jamati boxe em hạṭiń at́ koa. Noa goṛo do em hạṭiń hoe̠ akana Prime Minister soman otre basoḱ kan kạṭić khunḍren hoṛ hoponko lạgit́ kạuḍi khon. Jhorna Hembrom doe men akada; pạhil khon cycle calao doe̠ baḍaea, onate aćren boehawaḱ cycle giye calaoet́ tahẽna. Ar mit́ din school chuṭi tahẽlen khange din kạmiạ hisạb teye kạmiet́ tahẽna. Mit́ din apnaraḱ cycle hoyoḱa ar jemon school teń sen heć daṛeaḱa. Menkhan teheńaḱ noa goṛo ńamte ạḍi rạskạń bujhạu eda ar noa do tishõ bạń hudis akat́ tahẽna. Ona selet́ thoṛa botor ar bhabna re menaḱ koa bapla babotre̠. Ado Bapla babot re Poba upojilạ ren UNO Manotan Simul Akhtar doe men akada oloḱ paṛhao calao idi lạgit́ joto lekan goṛo doko ńam idia.    

Korona khạtir disom do lockdown menaḱa ar onate reṅgeć nacar hoṛko ḍher akana. Dinạmge reṅgeć ar nacar hoṛ doko ḍher calaḱ kana. Calaoen serma khon korona ehoṕ katet́ disom re nit nãwãte 2 kạruṛ 45 lak hoṛko reṅgeć akana. 2021 serma march cando hạbićte disom re reṅgeć hoṛ koaḱ soṅkha do 14.75 sotaṅsho. Korona lekan maraṅ mũhin te joto ṭhạ̃i korege noa reaḱ elaṅ do paṛao akana. Kạmiko caba ente aema hoṛ do maraṅ mũhin muskil reko paṛao akana. Onate khạndri hudis se ńeńel do̠ ạḍi jạruṛ.

Korona oktere disom sorkar bahadur do ạḍi ãṭe kurumuṭu kana reṅgeć, nacar ar nindhạnko goṛo emakote jemon rukhiạko ńam joṅ. Noa selet́ aema lekan kạmi horako hoye ehoṕ akada, jemon upkạrko ńamte disom ren reṅgeć nacar ar nindhạn hoṛko bogeko tahẽn. Niạko okte re abo Santalko hõpe nẽhor ocoḱ kana je, Union porishod, Upajila ar jilạ office kore sendrai tabon pe boge ạt ko ńam lạgit́. Ona selet́ abo santal ko khon bud ạkil te laha akanko ho upkạrko tabonpe aboren reṅgeć, nacar ar nindhạn santal boeha, misera, gogo ar babako. Nonkate aboaḱ santal somaj kore je̠mon santalko bogeko tahẽn korona reaḱ lockdown re.