HAERE! HAERE! KO̠RO̠NA

E̠ Ko̠ro̠na,

Tinạḱdin siń po̠ṭo̠mle tahe̠na,

Ruạṛ calaḱme ape Disom Caena,

Haere! Haere! Ko̠ro̠na.

Mõ̠ńjge tahẽ̠kan ale Disom,

Jo̠mlet́kole Hako kaṭko̠m,

Ńulet́le Hạnḍi Pạurạ Matko̠m,

Am iạte Ko̠ro̠na ale do̠ siń po̠ṭo̠m.

Oṛaḱre menaḱlea siń po̠ṭo̠m,

Lạṭu kạṭić jo̠to̠ge so̠lo̠m lo̠ṭo̠m,

Baṅ ńamo̠ḱkana Toa Dahe go̠to̠m,

Baṅ ńamo̠ḱkana ho̠ṛmo̠ e̠se̠t́ cato̠m.

So̠ṛo̠kre ńamoḱkana bhagete dal,

Ạikạuḱkana bin buluṅ mạrićte jhal,

No̠ḱõ̠e noṅka hoeakana aleaḱ hal,

Baṅma alege Pulisren Jan-mal.

E̠ Ko̠ro̠na,

Caena Disom ruạṛme ko̠ro̠na,

Noṅge baṅkhać Pulisko saso̠na,

HAERE! HAERE! KO̠RO̠NA.




Baṅgladiso̠m Be̠nao̠re̠n Kạrigo̠laḱ Janam Mãhã!

17 March mãhã do̠ tahẽ kana joto jug khonaḱ́ re̠n Maraṅ birbanṭa, Baṅgladiso̠m e̠to̠ho̠ṕre̠n Kạrigo̠l, Jạtiyạri ko̠re̠n Apat Bo̠ṅgo̠bondhu She̠kh Mojibur Rahmanaḱ Janam Mãhã. Diso̠m re̠do̠ nit hõ sae̠ se̠rma (100) re̠aḱ ae̠ma le̠kan disạ se̠ uihạr ruạṛ lạgit́ manao̠ ganao̠ calaḱ kana. Me̠nkhan ne̠s do̠ ho̠yo̠ḱ kana uniaḱ sae mit́ se̠rma (101) Janam Mãhã. 

Ae̠ma dhao̠ do̠ ạt hoe̠ le̠n tińa 32 no̠mbo̠r Dhanmonḍi re̠ me̠naḱ Bo̠ṅgo̠bondhu She̠kh Mo̠jibur Rahmanaḱ o̠ṛaḱ ńe̠l lạgit́. Tinạḱ dho̠m iń hiri akada  unạḱ dhao̠ ge ar hõ ae̠ma le̠kan baḍae̠ re̠aḱ iń as jo̠ṅ akana. Ạḍi sạri je̠, uniaḱ dhạrti jiṅgi re̠aḱ ae̠ma do̠ baḍae̠ jạruṛ me̠naḱa. Ente̠t́ uniaḱ kạmi ho̠ra, haro̠n, ko̠sṭo̠, harkhe̠t sase̠t se̠ć te̠ ae̠ma sikhnạt do̠ bon ńam daṛe̠aḱa.

O̠nka ge August Cando̠ re̠aḱ 25 tạrik 2016 se̠rma ạt ho̠y le̠n tińa Gopalgonj jilạ re̠aḱ Ṭoṅgipaṛa jạtiyạri re̠n Baba Bo̠ṅgobondhu She̠kh Mojibur Rahmanaḱ to̠pa jae̠ga hiri lạgit́. No̠a hiri re̠ye̠ tahẽ kana Baṅgladiso̠m Santalko re̠n Maraṅ o̠no̠liạ, khạndri hudisan, national news paper sakam re̠n columnist, 12 go̠ṭe̠n Puthiye o̠l akat́ ạḍi Mano̠tan Mithusilak Murmu.

Baṅgladiso̠m re̠aḱ ạḍi ato o̠ṛaḱ Ṭuṅgipaṛa re̠ye̠ janam le̠na She̠kh Mo̠jibur Rahman. Ạḍi jeleń o̠kte̠ hul ar lạṛhại talate̠ mit́ din Baṅgladiso̠m re̠aḱ phurgạle̠ hame̠ṭ ạgu le̠da. Manwako jo̠to̠ le̠kan e̠ṭke̠ ṭõ̠ṛe̠ khon rukhiạko lạgit́  ar suluk hame̠ṭ lạgit́ aćaḱ jiwi alae̠ kate̠t́ Baṅgladiso̠m re̠n maraṅ kạrigo̠l se̠ be̠nao̠ić ar go̠ṭa dhạrtire̠ uniaḱ o̠po̠ro̠m do̠ ḍam ḍạhir e̠na. 

Calao̠e̠n se̠rma do̠ tahẽ kana Maraṅ Ạyurićaḱ  sae̠ 100 se̠rma janam mãhã. Go̠ṭa se̠rma ae̠ma le̠kan hudis bundisko se̠le̠t́ ae̠ma manao̠ ganao̠ do̠ hoe̠ purạu e̠na. Dhạrti re̠ maraṅ mũhin muskil Corona le̠kan ro̠g he̠ć paṛao̠ e̠nte̠, ạḍi ae̠ma manao̠ ganao̠ se̠ program ko do̠ baṅ hoe̠ purạu le̠nte̠ ne̠s 2021 se̠rma re̠aḱ 16 tạrik dhạbić sae̠ se̠rma Mojib Mãhã me̠nte̠ ae̠ma le̠kako manao̠ ganao̠ kana. No̠nkan manao̠ ganao̠ program kore̠ ae̠ma diso̠m re̠n diso̠m mukhiạko se̠ Maraṅ Montriko he̠ć se̠ṭe̠r akana Mojib Mãhã manao̠ ganao̠ re̠ se̠le̠do̠ḱ ar uniaḱ dhạrti jiṅgi khe̠mao̠ uihạr ruạṛ lạgit́.  

Kho̠kha bạbu Boṅgo̠bondhu She̠kh Mojibur Rahman do̠ 1920 se̠rma re̠aḱ 17 tạrik March cando dhạrti te̠ye̠ upe̠l le̠na. Uniaḱ no̠a janam mãhã do̠ diso̠m re̠n Gidrạko mãhã se̠ jạtiyo̠ shisu dibos me̠nte̠ko ganao̠ manao̠ ạgue̠da.

Amdaj bar sae 200 se̠rma iṅgre̠j aḱ ko̠clo̠n khon bańcao̠ḱ lạgit́ Bharo̠t diso̠m re̠ jo̠lo̠k kan o̠kte̠re̠ge dhạrti te̠ye̠ upe̠l le̠na Shekh Mojib. E̠ṭaḱ diso̠m Bharo̠t jakat re̠ janam kate̠t́ hõ She̠kh Mojib do̠ huḍiń khon ge̠ye̠ ńe̠l ạgu akada jomidar, talukdar ar sudkho̠r mahajo̠naḱ ko̠clo̠n ar harkhe̠t sase̠t. Manwakoaḱ duk bhabnako ńe̠l kate̠t́ ge o̠nkoaḱ rukhiạ/muktiko lạgit́ o̠lo̠ḱ paṛhao̠ḱ kan jiṅgi khonge lạṛhại kate̠t́ ạidạri hame̠ṭ lạgit́ apnaraḱ jiwi alae̠ lạgit́e̠ sopro̠t akada.

Iṅgre̠jaḱ haro̠n-ko̠clo̠n khon bańcao̠ḱ lạgit́ 1947 se̠rma Bharo̠t diso̠m phurgạl/sạdhin le̠nre̠hõ baṅgaliko ce̠tan re̠ ạḍi ae̠ma haro̠n-ko̠clo̠n do̠ tahẽ le̠ngea. Pakisthan diso̠m re̠nko hõ e̠to̠ho̠ṕ khon ge Baṅgali ko ce̠tan re̠ ạḍi ae̠ma le̠kan ko̠clo̠n do̠ko calao̠ akada.

No̠nkan ko̠clo̠n khon rukhiạ lạgit́ ge baṅgali ko do̠ ro̠pha ruạṛ lạgit́ ko te̠ar akana. Ạḍi jeleń o̠kte̠ lạṛhại se̠ pańja kate̠t́ ge Shekh Mojib do̠ Baṅgaliko te̠ar tahẽn lạgit́e̠ udgạu le̠t́ koa, o̠nate̠ o̠na re̠aḱ jo̠ do̠ ńe̠l le̠na 1971 se̠rma re̠aḱ maraṅ lạṛhại se̠ćte̠. 1971 se̠rma re̠aḱ 7 march do̠ tahẽ kana aćaḱ maraṅ sabha se̠ ro̠po̠ṛ je̠, te̠ar tahẽn pe̠ lạṛhại re̠ phe̠ḍo̠ḱ lạgit́. Niạ dho̠m re̠aḱ lạṛhại do̠ aboaḱ phurgalo̠ḱ/sạdhino̠ḱ re̠aḱ lạṛhại, niạ dho̠m re̠aḱ lạṛhại do̠ aboaḱ suluk/mukti re̠aḱ lạṛhại, ape̠ ṭhe̠n ce̠t́ ko me̠naḱa, o̠nako ante̠ ge bin bilo̠m te̠ te̠ar tahẽn pe̠, e̠nte̠ iń apeko lạṛhại re̠ phe̠ḍo̠ḱ lạgit́ hukum bạń lại daṛe̠ ape̠re̠hõ, ape̠ do̠ pe̠ lạṛhại tabo̠na, e̠nte̠t́ no̠a lạṛhại do̠ apnar lạgit́ do̠ baṅ; bicko̠m no̠a lạṛhại do̠ diso̠m phurgạl/sạdhin re̠aḱ lạṛhại ho̠yo̠ḱa.

Bo̠ngobondhu aḱ no̠nkan maraṅ hukum e̠mo̠ḱ te̠ jo̠to̠ jạtiyạriko, juạnko, sipạhiko, palṭo̠nko ae̠ma sãhãs se̠ ke̠ṭe̠ć mo̠n do̠ ko ńam le̠da. No̠a lạṛhại re̠ phe̠ḍo̠ḱ lạgit́ jiwi alae kate̠t́ ko lạṛhại le̠na. Pạhil do̠ march  cando̠ re̠aḱ 26 tạrik re̠aḱ pạhil se̠taḱ o̠kte̠ 32 nombor Dhanmonḍi o̠ṛaḱ khon Baṅgladiso̠m Sạdhin re̠aḱ doe̠ lại so̠do̠r le̠da.

Pon go̠ṭe̠n mise̠ra ar bar boe̠ha talare̠ She̠kh Mojibor do̠ te̠sar nombo̠r re̠n ko̠ṛa. 7 se̠rma ume̠r re̠ge uni do̠ so̠r re̠ me̠naḱ Gimaḍaṅga So̠rkari Primary School re̠ye̠ bho̠rti le̠na. Inạ tayo̠m uni do̠ Madaripur Islamia High School, Gopalgonj Sorkari Pailot school ar mucạt́ re̠do̠ Gopalgong Mission School re̠ye̠ paṛhao̠ le̠na.

1942 se̠rma do̠ Meṭrik pass kate̠t́ ce̠tan class se̠ć paṛhao̠ lạgit́ Kolkata re̠ me̠naḱ Ạḍi ńutuman Islamia college re̠ paṛhao̠ e̠ho̠ṕ lạgit́e̠ bho̠rti e̠na ar college re̠aḱ ho̠sṭe̠l regeye̠ thamgaḍi e̠na. 1946 se̠rma Shekh Mojib BA doe̠ pass ke̠da. Uni do̠ Islamia college students forum re̠n general secretary hisạb te̠ye̠ jit le̠na. 1946 se̠rma jạtiạriko talare̠ lạṛhại re̠ Suluk do̠hoe̠ lạgit́ ạḍi gạkhuṛ ar sãhãs se̠le̠t́e̠ tahẽ kana Shekh Mojibur Rahman.

1947 se̠rma Bharo̠t hạṭiń tayo̠m uni do̠ Purub baṅgla te̠y he̠ć e̠na. Inạ tayo̠m Dhaka University re̠ ạn/Law department re̠ye̠ bhorti e̠na. Dhaka University re̠ te̠sar 3 ar po̠naḱ 4 ho̠rare̠ kạmi kanko aḱ hul re̠hõ mit́ mo̠ne̠n se̠le̠t́ onko so̠ṅge̠ye̠ tahẽ kana.

Ạyur re̠aḱ te̠ bar hạṭiń lạgit́ Pakisthan re̠n E̠to̠ho̠pić Mohammod Ali Jinnah Purub baṅgla te̠ye̠ he̠ć le̠na Urdu do̠ diso̠m re̠ ro̠po̠ṛ lạgit́ aso̠l pạrsi/bhasha/language ho̠yo̠ḱa me̠nte̠ye̠ lại so̠do̠r ke̠da, No̠a ańjo̠m kate̠t́ me̠taḱ me̠ Purub Pakistan re̠ o̠lo̠ḱ paṛhao̠ḱ kan baṅgla gidrạko do̠, ạḍi jo̠rte̠ ar mit́ mo̠nte̠ jo̠to̠ students ko do̠ko raṅgao̠ e̠na ar maraṅ Hul ko e̠ho̠ṕ ke̠da. Maraṅ Hul e̠ho̠ṕ khạtirte̠ Shekh Mojibur Rahman ce̠tan re̠ arhõ e̠ho̠ṕ e̠na hajot/jạil ar ko̠clo̠n.

Rajạri khạtir te̠ uni do̠ mit́ jug ce̠tan hajo̠t re̠ye̠ tahẽ kana. Bar dho̠m do̠ ho̠ṭo̠ḱ re̠ babe̠r te̠ to̠l kate̠t́ go̠ćko le̠kan maraṅ muskil ho̠ye̠ ńe̠l daram akada, 18 dho̠m do̠ye̠ hajo̠t ocole̠na. Pakistan re̠n ko̠clo̠nko ce̠tanre̠ ạidạri hame̠ṭ lạgit́ Hul ar Lạṛhại e̠ho̠ṕ re̠n maraṅ ạyurić doe̠ tahẽ kana ar lạṛhại lạgit́ jạtiạriko birbanṭa/Muktijoddhae̠ be̠nao̠ le̠t́ koa.

1952, 54, 62, 66 le̠kan hul ar 69 re̠aḱ gono obhurthan 70 re̠aḱ election haprao̠ re̠ jit do̠ jo̠to̠ baṅgalikoaḱ hul re̠aḱ maraṅ mit́ Itihãs se̠ e̠to̠ho̠ṕ kana. Ar no̠a hul re̠n gạkhuṛ ạyurić doe̠ tahẽ kana Shekh Mojibur Rahman. 1969 re̠ hul lạṛhại bhitrite̠ hajo̠t khon oḍoḱ tayo̠m uni do̠ Boṅgobondhu hisạb te̠ ńutum do̠ ḍam ḍạhie̠n tae̠a.

Sạdhino̠ḱ re̠aḱ hul lạṛhại re̠ jit kate̠t́ Pakisthan re̠aḱ hajo̠t khon jạtiạrire̠n Baba Bo̠ṅgobondhu Shekh Mojibur Rahman do̠ mukti ńam kate̠t́ 1972 se̠rma 10 January nijaḱ diso̠m te̠ye̠ ruạṛ he̠ć e̠na. Diso̠m re̠ he̠ć kate̠t́ hul lạṛhại te̠ dhaṅ dhaser akan Baṅgladiso̠m be̠nao̠ se̠ jut ruạṛ se̠le̠t́ diso̠m calao̠ lạgit́ arhõ aćaḱ jiṅgi khe̠maoe̠ e̠ho̠ṕ ke̠da.

Bo̠ṅgobondhu Shekh Mojibur Rahman do̠ diso̠m re̠ ho̠ṛko kạuḍi se̠ć te̠ ke̠ṭe̠ćko lạgit́, do̠sar hul doe̠ ho̠ho̠ ke̠da. Nui maraṅ Kạrigo̠l diso̠m be̠nao̠ić do̠ arhõ e̠ke̠n pe bo̠cho̠r tala re̠ge diso̠m te̠ju, ganḍra, rajakarko do̠ mit́ kate̠t́ 1975 se̠rma re̠aḱ 15 august cando ńindạ o̠kte̠ go̠ṭa gharo̠ńj re̠nko do̠ ạḍi haro̠n, harkhe̠t, sase̠t kate̠ko go̠ć o̠co̠ le̠na.

Ạḍi hahaṛa Bo̠ṅgobondhu Shekh Mojibur Rahman re̠n bar kuṛi do̠ diso̠m barhe̠ re̠kin tahẽ kante̠ bako go̠ć daṛe̠aḱ kina. Noko te̠ju, ganḍra, rajakarko bako hudis le̠da mit́ din nukin bar kuṛi modre̠ mit́ din diso̠m re̠ ruạṛ kate̠t́ no̠nka kin kạmia, se̠ no̠nkate̠ apataḱ bicạr kin hoe̠ oco̠e̠ya do̠ o̠ko̠e̠ hõ bako aṭkar le̠da. Ạkin re̠n go baba, boe̠hako se̠le̠t́ gharo̠ńj re̠ tahẽ kan  jo̠to̠ko go̠ć oco le̠na ńindạ o̠kte̠, me̠nkhan nukin kuṛi hote̠te̠ mit́ din o̠nko ho̠̣ṛko je̠ go̠ṭa dhạrti re̠n ho̠ṛ samaṅ re̠ ạn/Law mano̠t kate̠t́ ho̠ṭo̠ḱ re̠ babe̠r te̠ to̠l kate̠ko go̠ć o̠co̠ḱa, no̠a do̠ tis hõ baku hudis le̠da.

Te̠heńaḱ no̠a din Bo̠ṅgobondhu Shekh Mojibur Rahman re̠n maraṅ kuṛi Prime Minister Shekh Hasina ạḍi dil ar daṛe̠te̠ diso̠m doe̠ calao̠ be̠nao̠ kana. Diso̠m re̠ ae̠ma mo̠ńj lahanti kạmiko do̠ ho̠yo̠ḱ kana. 1971 se̠rma re̠ lạṛhại re̠ se̠le̠t́ le̠n Santal Muktijoddha do̠ko ńame̠t́ kana to̠lo̠p se̠ mano̠t ar o̠koe̠aḱ o̠ṛaḱ bạnuḱ uni doe̠ ńame̠t́ kana O̠ṛaḱ, arhõ dhạrti jiṅgi khon jirạu o̠kte̠ re̠ ạḍi mano̠t se̠le̠t́ diso̠m re̠aḱ jhạnḍi te̠ mano̠t se̠le̠t́ maṛiko po̠ṭo̠m e̠da. Noa do̠ Santal birbanṭa jạtiạrikan bon o̠na re̠aḱ ạḍi maraṅ nạmuna kan gea.

Ạḍi mano̠tan Bongobondhu Shekh Mojibur Rahman am lạgit́ tahẽn kana ae̠ma sisirjạuić ṭhe̠n ae̠ma koe̠joṅ je̠mon boge ge̠m tahẽn. E̠nte̠t́ amaḱ so̠na te̠ to̠l diso̠m do̠ be̠naḱ kana am re̠n ạḍi gạkhuṛ maraṅ biṭi diso̠m mạjhi Shekh Hasina ho̠tete̠. Ar go̠ṛom gidrạtam Wazed Joy do̠ digital Baṅgladiso̠m be̠nao̠ re̠n kạrigo̠l kanae̠. O̠nate̠ alo̠m hudisa se̠ alo̠m bhabnaḱa je̠ amaḱ Kukmu ar so̠na re̠aḱ baṅgla do̠ o̠ko baṛae̠ ho̠yo̠ḱ kana se̠ baṅ? Ame̠m ńe̠l oṭole̠t́ KUKMU do̠ purạuḱ kana.

Source; Ithihas Puthiko Khon   




NO̠ḰÕ̠E PEṚA CAKHA LEGAEME

Dinge gate salaḱ,

Haṭiạ bajar hijuḱ calaḱ,

Haere! rạnu boṅga gargadlaḱ,

Cakhna no̠te̠ khalaḱ-khalaḱ,

Mitạńako…….,

No̠ḱõ̠e peṛa cakha legaeme!

Aḍe̠ pase̠ ńe̠pe̠l kuṛi,

Go̠ṛo̠m buḍhi tako,

Maraṅ Go̠,

Ho̠po̠n Go̠,

Tala Go̠,

Arhõ̠ atoren,

Mitạńako………,

No̠ḱõ̠e peṛa cakha legaeme!

Duṛuṕ-dupuṛuṕ,

Ńe̠lmese pante-pitạt́,

Ạ̃iṭhạ gilạs arhõ̠ hạṇḍi itạt́,

Mitạńako…………,

No̠ḱõ̠e peṛa bạbu cakha legaeme!

Ado̠mkoko so̠ṅe̠t́,

Ado̠koko o̠ṅe̠t́,

Ado̠mkoko re̠ńje̠t́et́,

Ado̠mkoko ko̠yo̠ḱ ańje̠t́et́,

Ado̠mkoko be̠t́et́,

Ado̠mkoko oṭaḱet́,

Mitạńako…………,

No̠ḱõ̠e peṛa cakha legaeme!

Ado̠mko do̠ e̠ḍhe̠re,

Ado̠mko do̠ duṛuṕ goḍhe̠re,

Ado̠mko do̠ ańjlere,

Ado̠mko do̠ sorńo̠ḱ je̠ńjle̠re,

Mitạńako………….,




BÕS MÃHÃ

Calaoe̠n Sạnicar 13 tạrik re̠aḱ March cando̠ do̠ tahẽkana ạḍi hahaṛa mãhã ‘Bõs Mãhã’. Ạḍi mano̠t se̠le̠t́ iń disạ ke̠de̠a iń Go̠go̠ re̠n Baba ar iń re̠n do̠ mamaba Raje̠n Murmu. Uni do̠ nito̠ḱ no̠a dhạrtire̠ ar bạnua. Me̠nkhan uniaḱ unhilo̠ḱ re̠aḱ ro̠po̠ṛ, hudis, ganḍo̠nko ar teheńaḱ no̠a bõs mãhã ạḍi ae̠ma juri me̠naḱa. E̠nte̠t́ Rajen Murmu do̠ aćaḱ bõs re̠nko ać disại bho̠r ạḍi mo̠ńjte̠ o̠lo̠ḱte̠ sapṛao̠ kate̠t́ iń doe̠ e̠ma dińa, ar computer re̠ ṭayep kate̠t́ aćre̠n gidrạko ṭhe̠ne̠ e̠m so̠do̠r oṭo akada.

No̠a din office re̠aḱ kạmi khạtir Ḍhakate̠ calaḱ o̠kte̠ tala ho̠rre̠ jirạu jo̠ṅ ca ńu o̠kte̠ diso̠m se̠ diso̠m barhe̠ re̠aḱ kho̠bo̠rko baḍae̠ jo̠ṅ lạgit́ hatao̠ ke̠dạń Bangladesh re̠ak news ‘Prothom Alo’ sakam re̠ paṛhao̠ o̠kte̠ uni do̠ń disạ kedea ar ho̠po̠n no̠a o̠laḱ thesantalstimes.com re̠ chapa so̠do̠r lạgit́ o̠lo̠ḱ iń e̠ho̠ṕ ke̠da. Ae̠ma jo̠har ar sarhao̠ iń e̠mam kana Mamaba amaḱ damanaḱ so̠lha, hudis khạtir; Sisirjạuwić ṭhe̠n ińaḱ o̠nto̠r khon ko̠e̠jo̠ṅ tahẽn kana je̠mo̠n aćaḱ suluk nirại o̠ṛaḱ re̠ye̠ do̠ho̠ me̠ma jae̠jug hạbić.    

Baṅgladisạm re̠aḱ bas gạḍi, daḱ jahaj, rail gạḍi se̠ do̠kan, jo̠m ńu ho̠ṭe̠l kore̠ o̠l tahẽna ‘Ạri-cạli do̠ Bõs re̠aḱ maraṅ o̠pro̠m kana’. No̠ako katha re̠aḱ ạḍi jo̠s me̠naḱa se̠ baṅ, se̠ ae̠ma le̠kan kukli do̠ me̠naḱa? Me̠nkhan Manwa ko je̠, sạrige calao̠ paro̠m akan ạgilkoaḱ ạri-cạli, cạlcolonko pańjae̠, o̠na do̠ mit́ le̠ka dhạrti re̠n khạndri hudisan/bigganiko sạriaḱ ko so̠do̠r akada. No̠nkan biso̠e̠ko lạgit́ tege manwako do̠ ạḍi tayo̠m ar lahako pańja idi kate̠t́ko se̠ndra ńame̠da bõs babo̠t. Ae̠ma o̠kte̠ re̠ pańja pańjate̠ko ńame̠t́ kana ạḍi bhage̠aḱ khũṭ, ar hõ o̠kte̠ re̠do̠ ạḍi be̠-bạṛić khũṭko.

Teheń abo jo̠to̠ko judi ạḍi khạndri mọnte̠ bon ganḍo̠n le̠n khan; sạrige ạḍi jạruṛ me̠naḱa apnar bõsre̠n koaḱ bõs tạlika tahẽn do̠. judi tahẽ le̠nkhan tinạḱ rạskạ ho̠e̠ ko̠ḱa. Nãhãḱ jugre̠n gidrạko o̠na lisṭi saṕ kate̠t́ bõs re̠nko tahẽ kan ṭhại se̠ jae̠gako ńe̠l ạgu ke̠ya ạḍi man-mano̠t ar rạskạ se̠le̠t́. Unre̠ ạḍi ae̠ma ro̠po̠ṛ, rạskạ, baḍa̠ejo̠ṅ, bhabna, kukli e̠mante̠aḱ; bõsre̠nko lạgit́ tahẽ koḱa ạḍi maraṅ Itihãs re̠aḱ sakam.

13 tạrik re̠aḱ March cando̠ do̠ ho̠yo̠ḱ kana ‘Bõs Mãhã’. 2013 se̠rma Ayarland re̠ no̠a ‘Bõs Mãhã’ re̠aḱ taṛam laha se̠ e̠to̠ho̠ṕ do̠ hoe̠ akana. No̠a din do̠ ae̠ma le̠kate̠ bon ganao̠ manao̠ daṛe̠ ke̠ya. Nithõ o̠kte̠ baṅ paro̠m calao̠ akana; de̠labon go̠ṛo̠mgo̠, go̠ṛo̠mba, go̠go̠, baba ṭhe̠n kho̠n bon baḍae̠ jo̠ṅ ma abore̠n calao̠ laha akan bõs re̠nkoaḱ khaṭo̠ Itihãs. Ar jo̠to̠ko ṭhe̠n ne̠hõr tahẽn kana; ma to̠be̠ bin bilo̠mte̠ e̠ho̠ṕ tabonpe̠ apnar bõs re̠aḱ khaṭo̠ Itihãs, ńe̠l abon mit́ din abore̠n tayo̠m daram hara rakabo̠ḱ kankoge ạḍi bhage̠ bõs re̠aḱ ko o̠l caṛhao̠ tabo̠na.  No̠nka te̠ go̠ṭa dhạrtire̠ me̠naḱ bo̠n santal ko̠aḱ bõs re̠aḱ Itihãs tahẽn ma.




Hẽ̠,IŃ DO̠Ń SAPṚAOGEA!

Hẽ̠ iń dõ̠ń Ạdibạsi kana,

Ho̠ṛ do̠ń licạṛgea,

Bul hõ̠ń bul bhucạṛgea,

Kạrạiṭha he̠nde̠giạń,

Me̠nkhan….

Ińaḱ ho̠ṛmo̠re,

Dạṛe̠t́kan mãyãm do̠,

Am lekage araḱgea,

Hẽ̠ ar mit́ do̠m hul hoyoḱgea,

Hul lạgit́iń sapṛaogea,

Ce̠t́ am hõ̠m sapṛaogea?

Baṅ….

To̠be̠ de̠ e̠nḍe̠ khan sapṛaoḱme,

Curạmar hako̠-pako̠ laṛaoḱme,

Bir gajaṛre tahe̠nić kạnạń,

Cedaḱ bir buru kho̠n do̠m,

Be̠do̠kho̠l dińkana?

Arhõ̠ am do̠m do̠kho̠l jo̠ṅkana,

Daḱ ińaḱkana,

Buru ińaḱkana,

Hasa ińaḱkana,

Hẽ̠ burum thir biń kạnạń,

Buskuiń khan do̠m,

Sogaḱmegiạń,

Sar lekań sidhạgea,

Edre ocoliń khane̠m,

Aḱ lekalaṅ o̠r kukućmea,

Iń do̠ alo se̠m sibạṛa,

Ar baṅkhan goṭam ńir dạṛa,

Tinạḱ dine̠m sahaokaḱa,

Cehaoet́ miạń cehaoḱme,

Alom thir hapeko̠ḱa,

Alom ko̠yo̠ḱ ho̠rkaḱa,

Juṛạu jo̠ṅme aḱ sar,

Ro̠ho̠e jo̠ṅme sạru saṅ,

Caḱ co̠ Ạdibạsi am do̠,

Nunạḱ do̠m asaṅ,

Sapṛaoḱme,

Laṛaoḱme,

Lahaḱme,

Hạni Deko pusi kho̠n!




Niạ Serma BKSP re 16 goṭen adivạsi gidrạko ạt ko̠ ńamkeda

 

Baṅgladesh Krira Shikkha Protisṭhan (BKSP) niạ 2021 serma re 16 goṭen ạdivạsi kheloḍio gidrạko̠ paṛhaoḱ reaḱ ạt ko̠ ńamkeda. No̠ko̠ kheloḍio̠ko̠ do̠ 7 goṭen khelạḍ bibhag re go̠ṭa diso̠mren 16 goṭen kheloḍio gidrạko̠ pạhil dhaṕreko bachao o̠co̠ akana.  Kheloḍio̠  bibhag ko̠ do̠ no̠nka leka- fooṭbol re 06 hoṛ, Hoki re 04 hoṛ, Shooting re 02 hoṛ, Cricket, Boxing, Skoas ar Tabil Tennis re 01 mit́ hoṛ kate ko̠ bachao̠re ạtko̠ ńamakada.  Bachao̠ akan ạdivạsi kheloḍi ko̠ do̠ mo̠dre 10 go̠ṭen kuṛi gidrạ ar 06 go̠ṭen ko̠ṛa gidrạ. O̠nko̠ mo̠dre 2 hoṛ Satkhira ren, 03 hoṛ Dinạjpur ren, 04 hoṛ  Rangamaṭi, 02 hoṛ Koxbazar ar 01 hoṛ kate Dhaka ren, Joypurhaṭ, Khagṛachuṛi, Cottogram ar Tangail ren meno̠ḱko̠a.

BKSP reaṅ 19 go̠ṭen bibhag re go̠ṭa diso̠m kho̠n 765 kheloḍi ho̠ṛko bạchao̠ akat́ koa. Kheloḍi bibhag ko̠ do̠ hoyoḱkana  Archari, Baskeṭbo̠l, Fooṭball, Ho̠ki, Karate, Shooting,  Pairaḱ, Gemnesṭics,  Boxing, Juḍo̠, Kabaḍi, Skoash,  Table Tennis, Tennis, ar Ushu.  2021 serma March cando̠ reaḱ 10 tạrik BKSP ren ạyurić (Prosikhon) Cornel A.K.M. Majaharul Haque aḱ suhian mit́ sakam re BKSP reaṅ website re so̠do̠r akana.




Diso̠m reaḱ moṛẽ goṭen bibhagre teheń hoe bharḍoate daḱ daṛeaḱa

Teheň̌  Diso̠m ́reaḱ moṛẽ ̣goṭen bibhag- Rajshahi, Rangpur, Dhaka, Khulna ar Shilhet  reaḱ ṭhạikore daḱ hoe huḍur-bijliate daḱ ar hoe bharḍo hoyoḱ reaḱ as menaḱa mente abohaoa odhidoptore baḍae oco̠kana. Thoṛa ṭhạikore do hoe bhạrḍo hoeyena. Teheńaḱ din ar ńindạ reaḱ tapmatra (lolo) do̠  thoṛa reaṛ tahena.




Ạkil Duạr

O̠lo̠ḱ paṛhao̠ baṅte̠

O̠lo̠ḱ p̠aṛhao̠ḱ babon baḍae̠

Khaṭao̠ḱ kanabon kadae kadae̠

Le̠kha jokha baṅ baḍae̠te̠

E̠ṛe̠ ocoḱ kanam hante̠ no̠te̠

Upại baṅte̠ bạḍgu pạṭuṕ

Raṭen birhõ marao̠e̠na

Aṛha kolosaṅ hõ cabae̠na

Ańjom pe̠ho hoṛ hopon

Alom tahen thoroṅ thopoṅ

O̠lo̠ḱ p̠ṛhao̠re̠ lagao̠me̠ mon

Ńam ruạṛam ae̠ma dhon

Dhorom korom suluk dulạṛ




BURU BO̠ṬKO̠Ć

Cạriạkona buru bo̠ṭko̠ć,

Ńe̠loḱ jiạṛ hạriạṛ mõ̠ńjo̠ko̠ć,

Cedaḱ hale mo̠ne baṅ so̠ko̠ć,

Jharna jhinuk gạḍiạ ro̠ko̠ć.

Bir buru cẽ̠ṛẽ̠ ciprut́ sereń aṛaṅ,

Gại ḍaṅgra me̠ro̠m ghạnṭi ṭaṛaṅ,

Gupi koṛa tirio ńõ̠hõ̠ṛ aṛaṅ,

Rãwãoḱ usul co̠po̠t́ ḍhopko daṛaṅ.

Co̠ṭ mutul sarjo̠m dare,

Gupi koṛa tirio raha phe̠nṭo̠ṛ banam;

Jivir juḍạsi ańjo̠m haere!,

De̠ćakane buru lodam dare karam.

Me̠ro̠m ṭo̠ṭko̠ gại ghạnṭi ṭhiṛiń,

So̠ho̠r bajar tahẽ̠ kateḱ cekań hiṛiń,

Bo̠ho̠ḱre he̠ćạń disạ iń,

Cekań hiṛiń kudum kisạ teheń.

Bir jan-janwar cẽ̠ṛẽ̠ go̠ć,

Jharna ḍạḍi hako co̠ḍgo̠ć,

Lade me̠se̠ rapaḱ ṭo̠go̠ćjem

Haere! sebel caṭo̠ḱ mo̠ṭo̠ćjem.




Gobindogonj re̠aḱ santal Atore Dhạrti Jakat Maejiu Mãhã ko Manaokeda.

 “Aḱyurre̠ Maejiu; Covid-19 Dhạrti jakat lahantire̠, herel-Maejiu do̠ mit́ pantere̠.” Noa bohoḱ katha dohokate̠ gaibandha re̠aḱ Gobindogonj Santal atore̠ ko manao keda Dhạrti Jakat maejiu Mãhã.

Association for Land Development aḱ goṛote̠ (ALRD) calaoe̠n bud hiloḱ 10 March tikin santal ato Madar pur re̠aḱ Samol, Moṅgol Romesh Be-sarkari Pạhil Iskul re̠ mit́ gapal marao sabha hoe purạuena.

Santona Hasda aḱ sabha mukhiạ ae Prisila Murmuaḱ ạḱyurte̠ noa sabha re̠aḱ ropoṛ re̠ko tahẽkana Surusmuni Ṭuḍu,Merry Ṭuḍu,Trisna Murmu,Kerina Hasda tako. Noa oktere̠ sahebgonj Bagda pharm Bhumi Uddhar Soṅgram Komiṭi re̠n sabha mukhiạ Philimon Baski, Secretary Jafrul Islam são aema hoṛge seṭerko tahẽkana.

Noa lahare̠ Santal ato Madarpur khonaḱ sanam santal maejiu-Gidrạ koante̠ mit́t̠en Rally Gobindogonj- Dinajpur soṛok sećte̠ko ạcur ạguket́te̠ ona sabha re̠ko selet́e̠na. Noa Dhạrti Jakat Maejiu Mãhã Manao re̠aḱ sanamaḱ doko sapṛao leda Saheb Gonj Bagdapharm Bhumi Uddhar Soṅgram Komiṭi.

Source- DBC News -10 March 2021