DINẠJPURRE̠ HOEPURẠUENA SANTAL O̠NO̠LIẠ KOAḰ HE̠LME̠L SABHA

Baṅladisạm reak̕ Dinạjpur jilạ Karitas sobha oṛak̕re̠ holano̠k̕ setak̕ 10:30 am  kho̠n tikin tarasiń 2:00 hạbic̕ Santali o̠no̠liạko niạte̠ mit̕ṭe̠n He̠lme̠l hoyena . Noa he̠lme̠l do̠ sapṛao hoyle̠na Shikhạuna, Niro̠pon ho̠ṛmo̠ (Health) ar ạricạli niyạte̠ kạmi idiet̕kan santal juwạnkoak̕ banadhao Kukmu Ḍiṇḍạ .
” Santali sãohẽ̠t̕ reak̕ laha ar nahak̕ o̠bo̠stha : Aboak̕ gaṇḍo̠n ar lạgti be̠bo̠stha” – noa muṇḍhạt̕ rạṛ do̠ho̠ katet̕ he̠lme̠l do̠ hoy paro̠me̠na .
Mit̕ṭe̠n pạrsi do̠ daṛean ocoe lạgit̕ jạruṛa to̠ttho̠ – upatto̠ ar go̠beso̠na. He̠lme̠lre̠ santali pạrsite̠ go̠besona ar to̠ttho̠ – upantto ko saṅge ocoe lạgit̕  santali̇e jạsti jạsti jạsti o̠no̠l o̠lo̠k̕re̠ jor emo̠k̕ko goṭa baṛakeda.
Kukmu Ḍiṇḍạ re̠n mukhiạ So̠mres Ṭuḍu do̠ sanamko PIṚHI samoyiki sakamre̠ ( Magazine) santali o̠no̠lko jạsti jạsti kol reak̕ ardase do̠ho̠keda .
Noa he̠lme̠lre̠ Baṅladisạm re̠n aema o̠no̠liạ ar banadhao ayuric̕ko (organisation leaders ) se̠le̠t̕lena. Baktanko do̠ho̠leda Kukmu Ḍiṇḍạ re̠n maraṅ nạcuic̕ (Chief Adviser)  Dr. Hilarius Hembro̠m , go̠ṛo̠ nạcuic̕ (assistant adviser) Sebastian Hembrom,  Dinạjpur narsiṅ ko̠lej re̠n Prinsipal Magdalina Soren , So̠mo̠r soren , Raju He̠mbro̠m , Benjamin soren , maikel baske arhõ̠ emanko .
He̠lme̠l cacalaoic̕ le̠kateye tahẽ̠kana Mukul Kisku , Mukhiạ lekateye tahẽ̠kana Kukmu Ḍiṇḍạ re̠n Mukhiạ So̠mres Ṭuḍu .




Ce̠t́ko Me̠nke̠da Dhạrtire̠n Ạyurko 50 Se̠rma Re̠aḱ Baṅgladesh!

Calaoe̠n se̠rma 2020 do̠ tahẽ̠ kana Baṅgladesh be̠nao̠ re̠n kạrigo̠l Bo̠ṅgobondhu Se̠kh Mojibur Rahman aḱ 100 sae̠ se̠rma  mãhã ar ne̠s do̠ ho̠yo̠ḱ kana Baṅgladesh re̠aḱ 50 se̠rma ume̠r. Araḱ mãyãm jo̠ro̠ kate̠t́ no̠a hạriạṛ ar so̠nate̠ to̠l diso̠m do̠ hame̠ṭ hoe̠ akana.

2020 ar 2021 se̠rma do̠ Baṅgladesh re̠ ạḍi ae̠ma hudis, kạmi ho̠ra ar programko ho̠yo̠ḱ re̠aḱ go̠ṭa tahẽ kana. Me̠nkhan ko̠ro̠na le̠kan maraṅ rogte̠ jo̠to̠ le̠kan saj sapṛao̠, hudisko se̠le̠t́ programko do̠ bo̠nd hoe̠ akana. E̠nte̠re̠hõ hudis program kote̠ ganao̠ manao̠ hoe̠ e̠na diso̠m be̠nao̠ re̠n kạrigo̠l Bo̠ṅgobondhu Se̠kh Mo̠jibur Rahman aḱ sae 100 se̠rma janam mãhã ar 50 se̠rma do̠ diso̠m re̠aḱ ume̠r.

Niạko din re̠ go̠ṭa dhạrtire̠n mano̠tan President ar Prime Ministerko Baṅgladiso̠m te̠ko he̠ć se̠ṭe̠ro̠ḱ kana ar ae̠ma do̠ vurtual se̠ćte̠ lại le̠kcarko so̠do̠re̠t́ takoa. Ạḍi ae̠ma he̠ṛe̠m ar sarhao̠ kathako do̠ko jạhir oṭokaḱ kana. O̠ne̠ o̠ka do̠ sạrige ạḍi maraṅ hame̠ṭ kana diso̠m so̠rkaraḱ ar Jạtiạri re̠n Apat Bo̠ṅgobondhu She̠kh Mo̠jibur Rahmanaḱ. De̠labon ańjo̠m lege ce̠t́ ko me̠n akada mimit́ diso̠m re̠n President ar Prime Ministerko         

;

US President Manotan Joe Biden, darakan 50 se̠rma se̠ o̠na laha rege je̠mo̠n ar hõ ạḍi ae̠ma lahanti ho̠yoḱ o̠na koe̠jo̠ṅ ar as iń do̠ho̠ e̠da. Nonkan huḍiń diso̠mre̠ 1 million Rohiṅga refugeeko rạkhi jo̠gao̠, ṭhạ̃iko e̠m ar jo̠m ńu se̠le̠t́ do̠ho̠ ńutumte̠ go̠ṭa dhạrti re̠ ạḍi ae̠ma mano̠t ar sarhao̠ do̠pe̠ hame̠ṭ akada. United States hõ ape̠aḱ no̠nkan daman kạmire̠ jo̠po̠ṛao̠ tahẽ kate̠t́ supuluk lạgit́e̠ kurumuṭu e̠da.

UK Prime Minister Boris Johnson, aboaḱ no̠a to̠no̠l do̠ 600,000 Brithis re̠ me̠naḱko Baṅglade̠shi ho̠te̠te̠ din hilo̠ḱ ge jukto̠rajjo̠ re̠ maraṅ go̠ṛo̠ko e̠mo̠ḱ kana. Mit́ katha te̠ń ro̠ṛ so̠do̠r le̠khan je̠, Ho̠ṛmo̠ jo̠to̠n re̠ ḍaktarko ar nurse ko ko̠ro̠na le̠kan maraṅ ruạ o̠kte̠re̠ ạḍi mo̠n se̠le̠t́ go̠ṛo̠ko e̠m akada. Te̠heń kạuḍi utnạu se̠ćte̠ ạḍi ạt do̠ laha akana, arhõ lahaḱ idiḱ ma darakan dinkore̠ no̠a as ar ko̠e̠jo̠ṅ ge tahe̠ñ kana.

Russian President Vladimir Putin, aćaḱ khạndri o̠nto̠r se̠ć khon mano̠t ar dulạṛ jo̠hare̠ kol akada 50 se̠rma Baṅglade̠sh ńutumte̠. No̠a do̠ mit́ ṭe̠n maraṅ cinhạ kana no̠ako dinre̠, ape̠aḱ diso̠m be̠nao̠ re̠n kạrigo̠l She̠kh Mo̠jibur Rahman aḱ 100 sae se̠rma, uni o̠ko̠e̠ do̠ ạḍi bhage ạyurić ar diso̠m be̠nao̠ re̠n e̠to̠ho̠ṕić. Ińaḱ as ar kho̠jo̠ḱaḱ tahe̠ñ kana je̠ abo jo̠to̠koaḱ go̠ṛo̠ go̠po̠ṛo̠te̠ darakan dinre̠ lahanti ar de̠ne̠-banar sapṛao̠ kate̠t́ ae̠ma le̠kan mo̠ńj kạmiko bon kạmi daṛe̠aḱa diso̠m re̠n ho̠ṛko lạgit́, o̠ne̠ o̠ka do̠ ho̠yo̠ḱa

ke̠ṭe̠ćte̠t́, sạriaḱte̠t́ ar security       

.

Canadian Prime Minister Justin Trudeau do̠ aćaḱ online jo̠har katha te̠ye̠ me̠n so̠do̠r akada je̠, calao̠ paro̠m akan 50 se̠rma re̠ Baṅgladesh do̠ no̠nakae̠ kạmi akada se̠ye̠ lahanti akada, o̠ka do̠ ạḍi hahaṛa dhạrtire̠nko lạgit́. Kạuḍi se̠ o̠rtho̠niti se̠ć te̠ye̠ laha akana ar re̠ṅge̠ć o̠re̠ć ho̠ṛko ạḍi ae̠ma ko tho̠ṛa akana, lahanti ho̠e̠ akana o̠lo̠ḱ paṛhao̠ se̠ć, ho̠ṛmo̠ sikhnạt, te̠ar akadako ae̠ma kạmiko re̠aḱ ho̠r se̠ ạt diso̠m re̠n ho̠ṛko lạgit́. Teheń do̠ o̠na o̠kte̠ no̠nkan din manao̠ ganao̠ lạgit́. Ạḍi disại jạruṛa calao̠ akane̠ diso̠m be̠nao̠ re̠n kạrigo̠l She̠kh Mojibur Rahman sae 100 se̠rmar janam mãhã ar diso̠m re̠aḱ 50 se̠rma ume̠r. purgạl(Sạdhin) baṅgla re̠ ać re̠n ho̠ṛkoaḱ dulạṛ te̠ teheń  democratic doe̠ be̠nao̠ rakaṕ akada diso̠m be̠nao̠ re̠n kạrigo̠l jạtiạriko̠re̠n apat Boṅgobondhu She̠kh Mojibur Rahman.   

French President Emmanuel Macron do̠e̠ lại so̠do̠r akada je̠, 1971 se̠rma re̠ Andre Malraux doe̠ ho̠ho̠ le̠da dhạrti re̠nko ṭhe̠n je̠mo̠n Baṅgaliko go̠ṛo̠ko ńam. 50 se̠rma paro̠m tayo̠m Baṅgladiso̠m re̠nko lạgit́ do̠ ạḍi maraṅ hame̠ṭ kana. Baṅgladiso̠m re̠n so̠rkar bahadur ar manwako uduḱ akat́ bo̠nako ce̠t́ le̠ka Rohiṅgako ataṅ akat́ koa arko ho̠rho̠ jaṅgeye̠t́koa calao̠e̠n 2017 se̠rma khon. Noa̠te go̠ṭa dhạrtire̠ so̠do̠r akana sạhại se̠ sạnti ce̠t́ le̠kate̠ ho̠yo̠ḱa. Go̠ṭa dhạrti re̠aḱ ạn te̠ galmarao̠ calaḱ kana je̠mo̠n mo̠ńj rukhiạ do̠ko ńam ar o̠nko lạgit́ boge, sạhại ar mo̠ńj jiwi ho̠ṛmo̠ ante̠ dhạrti jiṅgiko khe̠mae̠ daṛe̠aḱ.

UN Secretary-General Antonio Guterres, calao̠ paro̠m akan 5 jugre̠ somaj lahanti, maraṅ muskilko khon rukhiạ lạgit́ ae̠ma mo̠ńj do̠ko kạmi kana. O̠nate̠ iń se̠ć khon ạḍi ae̠ma jo̠har ar sarhao̠ tahe̠ñ kana. Mayanmar re̠n Rohiṅgako ataṅ daram ar jo̠to̠n te̠ do̠ho̠ko lạgit́ go̠ṭa dhạrti re̠ ạḍi man mano̠te̠ ńam akada. No̠nkan mo̠ńj kạmi ar ke̠ṭe̠ć lahanti kạmire̠ ale̠ do̠ Baṅgladiso̠m so̠ṅge̠ tahẽ̠n lạgit́ e̠kraṛ le̠ do̠hoe̠da.

Japanese Prime Minister Yoshihide Suga; Go̠ṭa dhạrti re̠ Japan do̠ pạhile̠ aṅgoc akada Baṅgladiso̠m. South East Asia ar India do̠ ạḍi be̠s mit́ te̠ kạuḍi se̠ economic se̠ć te̠ te̠ṅgo ke̠ṭe̠ć lạgit́. Ạḍi bhage lo̠ndbo̠nd do̠ calaḱ kana Japan so̠ṅge̠. Jamuna gaḍa re̠aḱ sako be̠nao̠, sae ṭaka ar so̠nargao̠n ho̠ṭe̠l be̠nao̠ re̠ go̠ṛo̠ e̠m hoe̠ akana ̣purgạl(sạdhin) diso̠m re̠ dulạṛ re̠aḱ cinhạ se̠ gate̠ hisạbte̠ de̠ne̠ banar diso̠m re̠ ạḍi ae̠ma o̠kte̠ khon me̠naḱa.

Chinese President Xi Jinping Baṅgladiso̠m do̠ ạḍi bhage pe̠ṛa se̠ gate kanae̠ Chaina re̠n ho̠ṛko ṭhe̠n. Baṅgobondhu bar dhao̠ re̠aḱ hiri 1951 ar 1957, gateko tahẽ̠ kana Chairman Mao Zedong and Premier Zhou Enlai se̠le̠t́ arhõ ae̠ma china diso̠m re̠n mare̠ ạyurko. “Sonar Baṅgla” Bo̠ngobondhu aḱ kukmu, hudis, kạmi ho̠ra re̠ Baṅgladiso̠m re̠n 160 million ho̠ṛaḱ ganḍo̠n, ko̠yo̠ḱ ho̠rte̠ nãwã dhạrti jiṅgi ko hame̠ṭ akada. Calao̠ paro̠me̠n mõṛe̠ jug re̠ no̠a purgạl(sạdhin) diso̠m re̠, manwako me̠naḱ koa sạriaḱ re̠ ar mimit́ o̠kte̠ re̠ mimit́ go̠ṭe̠n challenge re̠ jitkạr akana.  

South Korean Prime Minister Chung Sye-kyun Baṅgladiso̠m do̠ ńe̠l ńamo̠ḱ le̠ka kạuḍi se̠ economic re̠ lahanti ar ạḍi ackako rakaṕ akana Asia re̠aḱ o̠nto̠r re̠. Han River gaḍa daḱ saḍe le̠ka hahaṛa. Go̠ṭa dhạrti re̠n ho̠ṛko ạḍi khạndri khon ko ńe̠l akada, je̠ le̠ka ko̠ro̠na le̠kan maraṅ mũhin re̠ go̠ṭa dhạrti re̠ kạuḍi se̠ economic se̠ć te̠ko latar akana, me̠nkhan Baṅgladiso̠m do̠ ṭhik ho̠r re̠ tahẽ kate̠t́ ko lahaḱ kana. Nithõ ạḍi ae̠ma bhage kạmi ho̠rako me̠naḱa ar hõko kho̠j jo̠ṅ kana, ko̠yo̠ḱ ho̠r re̠ me̠naḱ koa LDC 2026.

Pope Francis do̠e̠ ro̠ṛ so̠do̠r akada Baṅgladiso̠m do̠ So̠na diso̠m kana. No̠a diso̠m re̠ ae̠ma le̠kan jạtiạri ar Pạrsi (bhasha) re̠n ho̠ṛko me̠naḱ ko̠a. No̠a do̠ baba aḱ e̠m akan se̠ do̠ho̠ oṭo akat́ jinis le̠ka She̠kh Mojibur Rahman do̠ baṅgladiso̠me̠ do̠ho̠ oṭo akada. Ińaḱ o̠nto̠r re̠ no̠a diso̠m do̠ me̠naḱa. O̠ne̠ o̠ko̠e̠ do̠ ạḍi bogeye̠ e̠ho̠ṕ oṭoakada ar ińaḱ go̠ṛo̠ me̠naḱa ar ińaḱ go̠ṛo̠ me̠naḱa ar ińaḱ go̠ṛo̠ me̠naḱa diso̠m lahanti be̠nao̠ lạgit́ jo̠to̠ le̠kan go̠ṛo̠.   

Cambodian Prime Minister Hun Sen, Ale̠ diso̠m se̠ć khon iń se̠ćte̠ tahẽ̠n kana ạḍi ae̠ma sarhao̠ ar jo̠har sae̠ se̠rma janam mãhã jạtiạriko̠re̠n baba boṅgobondhu she̠kh mo̠jibur rahman ar mõ̠ṛe̠ ge̠l re̠aḱ golden jubilee ńutum te̠. Baṅgladiso̠m re̠n President Mano̠tan Abdul Hamid ar Prime Shekh Hasina sarker bahadur do̠ ạḍi ce̠tan kạuḍi se̠ćte̠, somaj lahanti ar diso̠m re̠n manwako dhạrti jiṅgire̠ ae̠ma lahanti ar mońj jiwiko khe̠mao̠ e̠da.    

Turkish President  Recep Tayyip Erdogan  e̠to̠ho̠ṕ khon ge ale̠aḱ mare̠ sạgại ar dhạrti jiṅgiko do̠ mit́ gea. aboaḱ sạgại kajak lạgit́ darakan dinre̠ arhõ̠ bạṛti lahanti ho̠yo̠ḱa. Boṅgobondhu She̠kh Mojibur Rahman do̠ harkhe̠t sase̠t sahao̠, lạṛhại ar mucạt́re̠ aćaḱ jiwi alae kate̠t́ re̠hõ aćaḱ diso̠m re̠n ho̠ṛko lạgit̠́e ạguat́ koa so̠na re̠aḱ diso̠m.

Indian Prime Minister Narendra Modi  hõ aćaḱ jo̠har katha re̠ye̠ ro̠ṛ so̠do̠r akada je̠, Baṅgladiso̠m ar India do̠ mit́ te̠ ạḍi jạruṛ lahanti  kạmiko do̠ ho̠yo̠ḱ kana. De̠ne̠-Banar diso̠mre̠ ńe̠l ńamo̠ḱ kana ạḍi bhage pe̠ṛa gate, sạgại, jo̠po̠ṛao̠, tạkić aḱko saphae, je̠ le̠ka o̠t hasa boundary se̠le̠t́ e̠mante̠aḱ. Baṅgladiso̠m doe̠ so̠do̠r akana aćaḱ bhage kạmi ho̠te̠te̠ ar o̠na doe̠ purạu e̠da Mano̠tan diso̠m ạyurić Prime Minister Shekh Hasina ho̠te̠te̠. As tahe̠n kana darakan dinkore̠ hõ ạḍi ae̠ma lahanti ho̠yo̠ḱa no̠a Baṅgladiso̠m re̠.

Bhutanese Prime Minister  Lotay Tshering no̠a diso̠m do̠ janam le̠na phurgạl ar lạṛhại kate̠t́, o̠nate̠ nito̠ḱ ńe̠l ńamo̠ḱ kana jo̠to̠ le̠kan lahantiko. Ạḍi ae̠ma lahanti do̠ hoe̠ akana, calao̠e̠n se̠rma ho̠ń hiri le̠da. Kạuḍi se̠ć te̠ ạḍi ae̠ma do̠e̠ laha akana. covid-19 le̠kan mũhin o̠kte̠ re̠hõ GDP do̠ ṭhik le̠ka ge tahẽ kana. Ale̠ se̠ć khon ạḍi ae̠ma sarhao̠ Baṅgladiso̠m re̠aḱ lahanti ar ke̠ṭe̠ć te̠ rakaṕ calaḱ kana kạuḍi se̠ć te̠hõ.

Nepalese President Bidya Devi Bhandari Boṅgobondhu diso̠m phurgạl (sạdhin) talate̠ ạḍi maraṅ ho̠r do̠ye̠ jhić oṭo akada. Juạn ume̠r khon mucạt́ hạbić te̠ ạḍi  phurgạl kate̠t́ dhạrti jiṅgi doe̠ khe̠mao̠ akada. O̠nate̠ teheń aćaḱ janam mãhã re̠ tahẽn kana ae̠ma mano̠t jo̠har. Boṅgobondhu do̠ ạḍi khạndri dulạṛ tahẽ kantaya Baṅgla p̣ạrsi lạgit́. O̠nate̠ teheń Baṅgladiso̠m re̠n ho̠ṛko ṭhe̠n Baṅgla p̣ạrsiye̠ e̠m oṭo daṛe̠ akada. Nepal ar Baṅgladiso̠m talare̠ ạḍi mo̠ńj j̠o̠po̠ṛao̠ do̠ me̠naḱa, lahanti, sạhại ar supuluk diso̠m re̠n ho̠ṛko e̠mako lạgit́ kurumuṭu calaḱ kana.

Maldivian President Ibrahim Mohamed Solih do̠ Boṅgobondhu She̠kh Mojibor Rahman ạḍi maraṅ cinhạ kanae de̠mocracy diso̠m lạgit́. Ạḍi bhage kurumuṭu tahẽ kan taya phurgạl (sạdhin) diso̠m Baṅgladiso̠m re̠n ho̠ṛko e̠mako lạgit́. Uni do̠ ạḍi ae̠ma udgạu do̠e̠ e̠maḱ ko tahẽ kana jo̠to̠ ume̠r re̠n ho̠ṛko. Bongobondhu aḱ dhạrti jiṅgi kho̠n ae̠ma cecet́ aḱ me̠naḱa, rajạri, democracy babo̠t re̠. Ạḍi harkhe̠t sase̠t kate̠t́e̠ go̠ć o̠co̠ le̠nre̠hõ jao̠ge uniko mano̠t edea jo̠to̠ manwakoaḱ o̠nto̠rre̠.   

Sri Lankan Prime Minister Mahinda Rajapaksa Boṅgobondhu doe̠ tahẽ kana jiwi alae̠ kate̠t́ ho̠ṛkoaḱ sạhại se̠ lahanti lạgit́e̠ kạmi akada. Uni ho̠te̠te̠ be̠nao̠ akana phurgạl (sạdhin) diso̠m, me̠nkhan ackage uniaḱ gharo̠ńj re̠n ho̠ṛkoaḱ dhạrti jiṅgi do̠ ạḍi khaṭo̠ ge tahẽ kana. Teheń unire̠n ho̠po̠n e̠ra Prime Minister Hasina do̠ Baṅgladiso̠m nãwã te̠ye̠ tul rakaṕ e̠da. Baṅgladiso̠m re̠n ạḍi mano̠t ńutum kana Boṅgobondhu Shekh Mojibur Rahman. Baṅgladiso̠m do̠ kạuḍi se̠ economic sạkti o̠ṛaḱ kana me̠nte̠ Sauth Asia re̠ me̠no̠go̠ḱ kana.

Pakistan Prime Minister Imran Khan doe̠ me̠n akada je̠, aboaḱ su-so̠mpo̠rko do̠ arhõ ke̠ṭe̠ć jạruṛa, ar tayo̠m daram re̠nko lạgit́ nãwãte̠ be̠nao̠ rakaṕ ko jạruṛa. E̠nte̠t́ ińaḱ pạtiạu do̠ ho̠yo̠ḱ kana de̠ne̠-banar diso̠m re̠n ho̠ṛkoaḱ bhạg do̠ jo̠ṛao̠ me̠naḱa. O̠nate̠ de̠la hijuḱ tabon pe̠ diso̠m re̠n manwako lạgit́ darakan dinre̠ arhõ lahanti ho̠yo̠ḱ te̠ banar diso̠m talare̠ mo̠ńj so̠mpo̠rko te̠ar kate̠t́ mit́ te̠ kạmi lạgit́ nãwã aro jạruṛa. Noa khạtir de̠la hijuḱ tabon pe̠ abore̠n jạtiạrikoaḱ darakan dinre̠ lahanti lạgit́ bon kạmie̠ ma. 

Tumạl hoe̠ akana; https://www.thedailystar.net/backpage/news/what-world-leaders-said-50-years-bangladesh-2068025

Ge̠l irạl go̠ṭe̠n ho̠ṛaḱ jo̠har kathako do̠ o̠l so̠do̠r akana. Noko jo̠to̠ ho̠ṛge Baṅgladiso̠m re̠aḱ kạuḍi se̠ economic lahanti ar Boṅgobondhu aḱ hudis phurgạl babo̠t ạḍi ae̠ma kathako ro̠ṛ akada. Sạrige abo jo̠to̠ko ge bon aṭkar akada je̠, Boṅgobondhu She̠kh Mojibur Rahman khạtir teheń no̠a phurgạl (Sạdhin) Baṅgladiso̠m ńam akana, o̠na re̠aḱ ce̠t́ digdhạ hõ bạnuḱa. Ar teheń unire̠n maraṅ kuṛi Shekh Hasina aḱ ạyurte̠ darakan 50 se̠rma lahare̠ arhõ je̠mo̠n bạṛti lahanti ho̠yo̠ḱ Baṅgladiso̠m re̠ o̠na as bho̠rsha ar pạtia̠̣u do̠ho̠ kate̠t́ ge jo̠to̠ko bon kạmi idie̠ ma. E̠nḍe̠khan so̠nate̠ to̠l akan hạriạṛ diso̠m bon be̠nao̠ rakaṕ daṛe̠aḱa.

Mucạt́ re̠ Robindronath Ṭhạkuraḱ katha te̠ń disạ o̠coe̠t́ bon kana je̠;

Ińaḱ ńutum no̠nka te̠ ḍam ḍaheḱ ma,

Iń do̠ ape̠re̠n ge mit́ ho̠ṛ,

ar ce̠t́ hõ baṅ,

No̠age ho̠yo̠ḱ ma mucạt́ o̠poro̠m”




Teheń do Dhaka sãote 5 Bibhagre̠ hoedaḱ hoe daṛeaḱa

Rangpur, Dhaka,Ḿmensing,Chitagong, ar Shylet bibhag re̠aḱ mit́ bar jaegare̠ mit́ ghạṛigan bharḍo hoe se Ạndhi hoe são daḱ ar huḍur hoe daṛeaḱ re̠aḱ ohma menaḱa. Noa chaḍa hõ din re̠aḱ hoe –lolo thoṛa beggar hoe daṛeaḱa. Tobe oka kore coṅ arhõ thoṛa gurmi hoe hoyoḱ re̠aḱ hoe-Lolo Ạpis(Abhaoa Odhudoptor ) ko baḍae oco akana.

Som hiloḱ 29 March 29, 2021 Tikin amdaj 12 baja seć Hoe-Lolo bichnạu A̠pis(Abhaoa Odhidoptor) ren Kạmia Md. Abdul Hamid doe men keda Teheň Setaḱ khonaḱ ạyuṕ hạbić noa khobor jojaoḱa. Tobe Ạyuṕ khon noa re̠aḱ beggar hoe daṛeaḱa.

 

Source-Sonali Sanbad

 




Maraṅ Ạyurić

Ạkil hoe tayo̠mge amiń

Ńel akat́ meạń,

Ko̠yo̠ḱ thir kạmạń

O̠nto̠r po̠nḍ kago̠jre amaḱ

Citạrgeň sendrabaraea..

Mit́ Maraṅ ạyurić mon-o̠nto̠rreń ṭhại akadia…

Cedaḱ je amma ạḍi maraṅ

Amaḱ kạmi hora do̠ ạḍi…

Mońj ar napaege.

Onate jo̠to̠ jaega rege amaḱ ńutum do..

Gumanao menaḱa…

Amaḱ o̠na garjao̠ aṛaṅ do̠

Dhạrti nakha hạbić raṛaṅ raṛaṅge ańjo̠moḱ.

Am do̠  mit́ṭen jạtem em akat́lea…

Mit́ṭen phurgạl diso̠m em akat́lea…

Onate  am do̠ baṅgli jạtren Apatge

Am ge no̠a dhạrtire Baṅgladiso̠mren maraṅ ạyurić

Bo̠ṅgo̠ Bo̠ndhu Seikh Mo̠jibur Rahman

Ale ko̠ ṭhen do̠ Sheikh Saheb ge.

 




TANOR RE̠ ẠDIBẠSI KUṚI BE-ẠBRUK RE̠AḰ KHO̠BO̠R

Rajshahi tanor re̠aḱ Deul prathomik Iskulre̠n maraṅ Mahasoe̠(jirạuić) Mobarok Ali Birudre̠ Ạdibạsi juạn kuṛi beabruk re̠aḱ mit́ obhijog rakaṕ akana. Tanor pouro Ṭoṭhare̠n Belpukur(Talondo Uttạr paṛa) Atore noa ghoṭna do̠ hoe akana. Noa khobor pasnao̠ kate̠ ona ṭoṭhare̠ ạḍi botor ar katha lai-capal re̠aḱ bharḍo hoe leka sirjạu akana.. Nui Mahasoe birudre̠ Jạruṛoḱ sạjai emae re̠aḱ dạbi kate̠ Ạdibạsi atore̠n hoṛko akoaḱ monsubạko sodor akada.

Ńutum baṅ sodor kate̠ uni kuṛire̠n sor mit́ peṛa doe̠ lại akada,Noa ghoṭnare̠ jahan mamla se bapaḍae̠ hoelen baṇma onko do noa ṭoṭha khonko laga ńir ocoḱa mente dinạmgeko humkiet́ ko kana. Sodor ńel mit́ hoṛe̠ menkeda, calao̠e̠n 1 March, 2021 Sombar tikin okte̠ uni kuṛi do Mobarok Aliaḱ oṛaḱ sor pukhri pahaṛre̠ sakam halaṅe̠ senlena, Ona oktere̠ Mobarok do uni kuṛi bạṛić kathare rạji ocoye̠ lạgit́e̠ metadea, menkhan uni do ona katahre̠ bae rạjilente̠ ti saṕkate̠ onte-note ore ar hoṛmo re̠aḱ lajao jaega kore̠ye joṭet́ kedea.

Noa ghoṭnare uni kuṛi do unrege thanare lạlise menlet́re̠ uniaḱn gharońj aema lekate̠ bor-botorko uduḱkate̠ lạlis khonko thir ket́koa. Ńutum ńum baṅ lạite̠ ae̠ma ato hoṛko men akada calao̠en 5 March, 2021 sokolbar Tanor Pouro mayor Imrul Hauque aky oṛaḱre̠ duṛuṕkate̠ ato kulhi dur̠uṕre̠ kạuḍi maraṅ juribana goṭa kate̠ noa ghoṭna thir-thukum reaḱko kurumuṭu akada.

Noa bisoe̠re̠ baḍae̠ re̠aḱ katah menkate̠ Thana re̠n Officer in Charge OC Rakibul Hasane menkeda, Noa bosạite̠ uni do cet́ hõ bae baḍaea, tobe lạlise̠ ńam lekhan todonto lekate̠ jạruṛo̠ḱ bebostae̠ hataoa. Uni doe̠ menkeda, kuṛiko Ṭisko, be-abrukko, bạṛić mẽt́te̠ ńelkpo noa re̠aḱ do jahan ạpus do bạnuḱa.

Noa bisạite̠ pouro sobhare̠n mit́ oard  Kaousilar Tachir Monḍol doe menkeda, unit ̣hen onkoko lạlis leda, tobe tayomte̠ uni baṅ baḍae̠ kate\ oko-okote̠ Meyor oṛaḱre̠ ko ạpus akana. Noa bisạite̠ Imrul sãote̠vaema dom kurumuṭu kate̠ re̠hõ uniaḱ katha baṅ ńam akana.

Source- Disạm khobor.




HUḌIŃ CASA KOṚA

Iń do̠ Huḍiń casa koṛa,

Khe̠tre daḱiń aṛe phoṛa,

Siạḱạń khe̠tre khadbad,

Hoṛo darere lagaoạń khad.

Bạnuḱa khil papaṛdaṅ bạihạṛ,

Hane ko̠yo̠gme cạriạko̠nḍ hariạṛ,

Mo̠ne̠y landae rạskạ jala jiạṛ,

Ńe̠lkom cẽ̠ṛẽ̠ hõ̠co̠ huhạṛ.

Daḱ ńũruḱ cahe̠ huḍur,

Khaṭaoḱregeń tahe̠n lukur-lukur,

Daḱ kho̠n bańcao menaḱtiń chatar,

Iń do̠ń umul ona latar.

Iń do̠ kạnạń casa ho̠po̠n,

Arjaojo̠ạń hoṛo dana dho̠n,

Jo̠male̠ E̠ṅga apaho̠n,

Iso̠r sarhaoete kocoṛ arle̠ do̠n.

Ro̠ṭe rạḱ ańjo̠mo̠ḱ ṭo̠rṭo̠r-ṭo̠re,

Khaṭaoḱạń ińdo̠ co̠re-mare,

Iń do̠ kạnạń casa koṛa,

Cekate hale̠ casa kạmi bạń oṛa.




Bir Gajaṛko Rạkhi Jo̠gao̠

Baṅgladiso̠m Mo̠ńj Diso̠m,

Sanam diso̠m khon mo̠ńj diso̠m kan.

Dare nạ̃ṛite̠ abhran akan.

Gaḍa so̠ḍo̠ḱ riṛim daḱte̠.

No̠a le̠kan ro̠saṛ diso̠m,

Dhạrtire̠ do̠ baṅge ńamo̠ḱa.

Cẽṛẽkoaḱ õṛhẽ̠ se̠re̠ń

Hisit́ hoe̠ge̠y jạhirabon kan.

Bagwan le̠ka no̠a diso̠m,

Ạḍi le̠kan jạtge me̠naḱbon

Santal, Kristan, Hindu, Muslạ

Sanamko do̠ mit́ kanabon.

Jo̠to̠ge co̠ abo ma co̠,

Mit́ ạidạri me̠naḱ tabon ho̠

Dupulạṛte̠ sanamkoge,

Diso̠m do̠bon tul rakaba.

(Source: Santali Sereń Puthi, Ol: BLY Dol)

Aṭhawar din do̠ tahẽ kana Bir Gajar Mãhã! Jạtiạrikoaḱ (UN) general sabha re̠aḱ go̠ṭawaḱ le̠kate̠ 2012 se̠rma khon jo̠to̠ le̠kanaḱ bir gajaṛko ce̠tanre̠ jo̠to̠ manwako talare̠ udgạuko lạgit́ ạḍi kurumuṭu se̠le̠t́ jao̠ se̠rma 21 tạrik march cando do̠ ‘Go̠ṭa Dhạrti Bir Gajaṛ Mãhã’ Me̠nte̠ ganao̠ manao̠ hijuḱ kana. Ne̠s re̠aḱ jo̠ste̠t́ do̠ ho̠yo̠ḱ kana; Bir Gajaṛko Rukhiạ: Rạkhi jo̠gao̠ ar supuluk hor (Bon Punnoroddhar: Uttoron o Kollaner Poth), ar Iṅgrajite̠ do̠ no̠nka o̠lakana; International Day of Forests 2021 theme has been declared as is “Forest restoration: a path to recovery and well-being”. ́

Diso̠m sạdhin tayo̠m Jạtiạriko̠re̠n Apat Boṅgobondhu Shekh Mojibur Rahman Poribesh rạkhi jo̠gao̠ ar dare ro̠ho̠y ce̠tan re̠ ạḍi bạṛtiye̠ ce̠hao̠ le̠t́ koae̠ manwako. Diso̠m re̠ dareko ro̠ho̠y, gaḍa so̠ḍo̠k kore̠ dare ro̠ho̠e̠, po̠ribe̠sko rạkhi jo̠gao̠, gajaṛ re̠n janwarko rukhiạko se̠le̠t́ ae̠ma le̠kan bhage kạmikoe̠ kạmi le̠da. O̠na re̠aḱ hudis tege teheń diso̠m sarkar uniaḱ sae̠ se̠rma ume̠r re̠ disạ uihạr lạgit́ ‘Mojib Borsho-2020’ se̠rma manao̠ ganao̠ lạgit́ te̠ dareko ro̠ho̠y lạgit́ be̠go̠r kạuḍite̠ 1 kạruṛ dareko e̠m akat́ ko̠a diso̠m re̠n manwa.

No̠a ‘Mojib Borsho-2020’ manao̠ ganao̠ le̠kage ‘National Agency for Green Revolution (NAGR)’ hõ so̠rkar so̠ṅge ti ti sapaḱ kate̠t́ diso̠m babawaḱ mano̠t lạgit́ dare̠ko ro̠ho̠y lạgit́ ho̠ṛko tala re̠ye̠ e̠mo̠ḱ kana. Ar manwako talare̠ dare ro̠ho̠e̠ lạgit́e̠ ce̠hao̠ are̠ uskure̠t́ koa, Je̠mo̠n Baṅgladiso̠m do̠ ‘Hạriạṛ Bagwan’ be̠nao̠ḱte̠ diso̠m babawaḱ KUKMU purạuḱ-Baṅgladiso̠m mo̠ńj diso̠m so̠nate̠ to̠l diso̠m, dare nạ̃ṛite̠ abhran ko̠ḱ ma.    

                                                                                           

Dare nạ̃ṛite̠ abhran do̠ ạḍi jạruṛ ar damanaḱ prakritik so̠mpo̠d kana. Prakritik o poribesh er obostha bhage do̠hoe̠ lạgit́ jo̠to̠ diso̠m rege ko̠mte̠ re̠hõ sotko̠ra 25 hạṭiń dare nạ̃ṛite̠ abhran gajaṛ tahẽn dọ ạḍi jạruṛa. Me̠nkhan Baṅgladiso̠m re̠aḱ dare nạ̃ṛite̠ abhran gajaṛ do̠ jo̠to̠ jae̠ga khon amdaj so̠tko̠ra 11.1 hạṭiń, o̠ne̠ o̠ka do̠ e̠ṭaḱ diso̠mko khon ạḍi tho̠ṛa. Je̠le̠ka America 33.84, Japan 67 ar Bharo̠t diso̠m so̠tko̠ra 24 hạṭiń dare nạ̃ṛite̠ abhran gajaṛ me̠naḱa.

Baṅgladiso̠m re̠aḱ jo̠to̠ jae̠ga jumiko do̠ mõṛe̠ (5) hạṭiń te̠ hạṭiń akana;

Pạhil; Sundorbon: Khulna, Satkhira, Bagerhaṭ ar Borguna jilạ re̠aḱ gaḍa aṛe̠te̠ dare nạ̃ṛite̠ abhran gajaṛ me̠naḱa. No̠a re̠aḱ jeleń do̠ amdaj 6 hajar 17 borgokilomiter. Dare nạ̃ṛite̠ abhran akan gajaṛ re̠ me̠naḱa sundori, go̠ran, geowa, keora, bain le̠kan ae̠ma jạtre̠aḱ daman dareko janamo̠ḱa. Sundorbon re̠aḱ gajaṛ re̠do̠ dhạrti re̠n maraṅ ńutuman taruṕ (bagh) ‘Ro̠ye̠l Be̠ṅgo̠l Ṭaigar’ se̠le̠t́ ae̠ma jạtre̠n daman cẽṛẽ-ciprut́ko baso̠ḱ kana.

Do̠saraḱ; Co̠ṭṭogram ar Parbotto Coṭṭogram Gajaṛ: No̠akin banar jilạrege amdaj 13 hajaṛ 295 borgokilomitere̠ buru bo̠ṭkoć talate̠ dare nạ̃ṛite̠ abhran akan gajaṛ do̠ me̠naḱa. No̠a gajaṛ re̠ me̠naḱa se̠gun, go̠rjo̠n, gamari, jarul, shimul, compa, bãs/mat́, be̠th se̠le̠t́ ae̠ma le̠kan dare nạ̃ṛiko janamo̠ḱa.

Te̠saraḱ; Modhupur ar Bhaowal Bonbhumi: Mymonsing ar Tangail Jilạ re̠aḱ Modhupur Go̠ṛ ar Gajipur jilạ re̠aḱ bhaowal Go̠ṛ mit́ kate̠t́ gajaṛ re̠aḱ jeleń do̠ amdaj 1 hajar 64 borgokilomiter. No̠nḍe̠ hõ shal, gojari, bonjam, koṛai se̠le̠t́ ae̠ma le̠kan dareko janamo̠ḱa.

Po̠naḱ; Sylhet Gajaṛ: Sylhe̠ṭ jilạ rege no̠a gajaṛ/dare nạ̃ṛiko do̠ me̠naḱa. No̠a re̠aḱ jeleń hõ amdaj 1 hajar 40 borgokilomiter. No̠nḍe̠ hõ e̠ṭaḱ jilạ re̠aḱ gajaṛ se̠ bagwanko le̠kage Shimul, bonjam, bas̃/mat́, be̠th se̠le̠t́ arhõ e̠ṭaḱ le̠kan ae̠ma dareko janamo̠ḱa.

Mo̠ṛẹ̃aḱ; Dinajpur ar Rangpur Gajaṛ: No̠a dareko hõ diso̠m re̠aḱ Utạr-pạchim nakha re̠ me̠naḱ Dinajpur ar Rangpur jilạ re̠aḱ saman o̠t ce̠tan re̠ me̠naḱa. E̠ṭaḱ jilạko khon no̠a banar jilạ re̠do̠ ạḍi tho̠ṛa jaega re̠ me̠naḱa. No̠a re̠aḱ jeleń amdaj 39 borgokilomiter. No̠nḍe̠hõ Shal, Gojari se̠le̠t́ ae̠ma le̠kan dareko janamo̠ḱa. (The Source; Dainik Amader Somoy)

Mucạt́ re̠ ińaḱ noa o̠laḱ te̠ arho̠ń disạ ruạṛ o̠coe̠t́ bon kana je̠, dare nạ̃ṛiko be̠go̠r abo diso̠m do̠ tis hõ Hạriạṛ Bagwan baṅ ho̠yo̠ḱa. O̠nate̠ de̠labon dareko baṅ maḱ sapha kate̠t́ bhagete̠ dare bon ro̠ho̠e̠a, po̠ribe̠s bon bańcao̠ tabona. Ar aḍe̠pase̠re̠nko dare ro̠ho̠e̠ lạgit́ bon uskur koa. E̠nḍe̠khan abo jo̠to̠ko bon ńama Hạriạṛ Bagwan, mo̠ńj hoe̠, mo̠ńj jo̠, mo̠ńj furniture ar mo̠ńj po̠ribe̠s.  




GANDHI SULUK SIROPAE EM OCOYENA BOṄGOBONDHU

Jạtiarire̠n Baba Boṅgo bondhu Shekh Mujibur Rahman do̠ 2020 Se̠rma re̠aḱ Gandhi suluk Siropatey Manot ocoyena. Bharo̠t re̠aḱ ạricạli Montronaloe̠ do̠ teheń somber tayo̠m be̠la no̠a siropae̠ lại jạhir ke̠da. Mahatma Gandhiaḱ uskurte̠ mon lagao̠te̠ Baṅladiso̠m phugạl kate̠ diso̠m re̠aḱ são̠ta,Kạuḍi niti,rajạri khon te̠ṅgo rakabo̠ḱ re mońj ar bhạlại kạmi re̠aḱ jo hisạbte̠ Boṅgo bondhu noa Siropa doe̠ em ocoye̠na.

Boṅgobondhu Shekh Mujibur Rahmanaḱ janam Mãhã ar Baṅladiso̠m re̠aḱ phurgạl reaḱ diḱsạ maṛaṅre̠(Suborno joyonti) noa siropa do̠ lại jạhir hoena. Bharot re̠n Maraṅ Montri Norendro Modi Baṅladiso̠mte̠ saphor daṛan hijuḱ re̠aḱ ṭhik laharege BonCgobondhuaḱ noa Siropa ńam do̠ ạḍi asolaḱ kangea. Noa do Banar Diso̠m re̠aḱ jopoṛao arhõ bhageḱ re̠aḱ mit́ṭe̠n nạmuna kangea.

Gandhi Suluk Siropare̠n Baḱchaokore̠n Mukhiạ Bharotre̠n Maraṅ Montri Norendra Modi. Maraṅ Montri chaḍa hõ ona Baḱchao gãotare̠n e̠ṭaḱ rạsiạ ko do̠ko hoyoḱ kana Mạńjhi Biḱcạrić S K Bobde, Lo Sabhare̠n Birodhi dolre̠n Maraṅić, Lok Sabhare̠n Speaker Om Biṛla ar Sulobh Intenational Seba Soṅsthare̠n Beret́ić Bindhessor Paṭhok. Calaoe̠n Sokol Hiloḱ re̠aḱ dupuṛuṕre̠ Biḱcạr ko do̠ 2020 Serma re̠aḱ Siropa sãote̠ 2019 Serma re̠aḱ Siropa ńamke̠t́aḱ ńutum hõko go̠ṭa keda. 2019 Serma re̠aḱ Siropa do̠e̠ Em ocoye̠na Omanre̠n Hanapuri akan Sultan Bin Sayed Al Sayed.

Siropa re̠aḱ kạuḍi dam do̠ hoyoḱ kana Indian 1 Kạruṛ Rupee.Sãote̠ em hoe akana Man- Sakam ar Mare ti-te̠aḱ benao̠ beohar jinisko. 1995 Se̠rma khon noa Siropa do̠ em ạgu hoyoḱ kana.

Noa Lahate̠ Gandhi Suluk Siropa Hameṭanko modre̠ menaḱkoa Tanjania re̠n Mare Presiḍenṭ Julias Nayar, Nelson Menḍela, Arch Bishop Ḍesmonḍ Ṭuṭu, Ram Krisno Mission, Baṅgladesh Grameen Bank.

Maraṅ Montri Norendro Modi 17 March Boṅgobondhuaḱ Janam Mãhãre̠ Twit reye men akada, Boṅgobondhu Shekh Mujibur Rahman do sanam Bharotre̠n hoṛ ko ṭhe̠n mit́ ṭen bhage nạmuna kanae̠. Bharotre̠n hoṛko ṭhe̠n uni doe̠ birbanṭa kana. Uni doe tahẽ kana manwa koaḱ hok emako ar phurgạl re̠n hohorhoić.

Gandhi Suluk Siropar  Boṅgobondhu disạ teye menkeda, phurgạl Baṅgladiso̠m re̠aḱ rehet́ doe̠ benao leda Shekh Mujibur Rahman. Diso̠mr mońj ar sanamaḱte nirạye̠ doholeda. Uniaḱ bhage kạmite̠ benao̠ rakaṕlena Bharot- Baṅgladiso̠m re̠ak mońj suluk helmel re̠ak rehet́. Benao̠ena Upo Mahadiso̠m re̠aḱ Suluk ar alo kurudoḱ re̠aḱ mit́ṭe̠n gãota.

Source- Dainik Prothom Alo




H U L Ạ S L A N D A

Cẽṛẽ le̠ka tinạḱ laṅ  uḍạuḱ

 Se̠rma uḍạu uḍạute̠ń laṅgaena .

De̠n tho̠ṛa sãhe̠t́ dulạṛ

O̠ka jhạl khon dulạṛ te̠taṅ ińma.

E̠ ! amma bahań landa mẽt́tam

 Ko̠ṛam baṛge re̠ ro̠ho̠e̠ ke̠dam ae̠ma abad .

Ạḍi jhạl khon hõ amma e̠se̠l sapha

Amaḱ mãyãm te̠ma

Bại-bạite̠ń e̠se̠t́e̠n

Ho̠ṛmo̠ – mãyãm-sahẽ̠t́  lo̠lo̠e̠n.

Kạṛuṅ ńutre̠, se̠to̠ṅ talare̠

E̠ne̠ćjo̠ḱkan  kukmu bhabnako

O̠ko-cukute̠ bana ho̠ṛaḱ ge .

E̠ṭaḱ  koaḱ to̠paḱ dulạṛ le̠kado̠

 Ar baṅ hanḍe̠-nanḍe̠ jiṅgi juri.

Alaṅaḱ hulạs landa sirijano̠ḱ le̠ka

To̠l te̠aro̠ḱ so̠na bando̠ nạṛi.




Baṅgladiso̠m Re̠aḱ Puthi Me̠la’2021

Calao̠e̠n lukhibar ạyuṕ be̠r re̠aḱ 4 baja o̠kte̠ diso̠m mạjhi se̠ maraṅ mo̠ntri Mano̠tan Shekh Hasina do̠ aćaḱ sarkari gaṛ kho̠n ge virtual se̠ć te̠ Baṅgla Academy ar Sohardi chaṭkare̠ go̠ṭa cando̠ Ekus Puthi Me̠la-2021 doe̠ uḍhạu ke̠da. Puthi Me̠la uḍhạu re̠aḱ pạhil jo̠s do̠ tahẽ kana Boṅgobondhu ce̠tan re̠ o̠l akan ar Baṅgla Academy khon oḍok ke̠t́ ‘Ińaḱ ńe̠lre̠ nãwãcin’ ‘Amar Dekha Noyacin’ re̠aḱ Iṅgrạji te̠ to̠rjo̠ma ‘new Caina’ ‘Nãwã Caina-1952’ re̠aḱ kạmi ho̠rate̠ e̠to̠ho̠ṕ. Mano̠tan Maraṅ Mo̠ntri no̠a puthi re̠aḱ po̠ṭo̠m sakam do̠ raṛa kate̠t́ jo̠to̠ko lạgit́e̠ so̠do̠r ke̠da. Noa chaḍa arhõe̠ me̠n ke̠da je̠, nãwã te̠ hara rakabo̠ḱ kan juạnko je̠mo̠n ạḍi bạṛti puthiko kiriń ar ko paṛhao̠. Puthiko chapa o̠ḍo̠ṅe̠t́ kanko je̠mo̠n arhõ bạṛti to̠rjo̠mare̠ monko lagao̠. Ar he̠ć bo̠lo̠ akan maraṅ ro̠g ko̠ro̠na khon so̠nto̠r tahẽn la̠̣git́ sarkaraḱ jo̠to̠ le̠kan ạnko mano̠t kate̠t́ calaḱte̠ diso̠m re̠n jo̠to̠ko be̠s bon tahẽn.

Baṅgla Academy re̠n chairman Professor Shamsujjaman Khan hõ uḍhạu re̠n mukhiạ hisạb te̠ye̠ tahẽ kana. Ar Baṅgla Academy re̠n ạyurić Habibullaho Siraji. Baḍae geabon je̠ jao̠ se̠rma 1952 pạrsi hul disạte̠ February 1 tạrik khon go̠ṭa cando̠ lạgit́ e̠ho̠ṕ kate̠t́ hõ ko̠ro̠na virus karo̠naḱte̠ ne̠s do̠ bilo̠m hoe̠ akana.   

Niạ dho̠m re̠aḱ puthi me̠la 2021 aso̠l jo̠s katha do̠ ho̠yo̠ḱ kana ‘Baṅgladiso̠m jạtiạriko re̠n apat Boṅgobondhu Shekh Mojibur Rahman ar Sạdhin re̠aḱ Suborno-Joyonti’. March cando re̠aḱ 18 tạrik e̠ho̠ṕ akan Puthi me̠la do̠ calaḱa April cando re̠aḱ 14 tạrik hạbić.                                                                                                  

Go̠ṭa Dhạrti re̠n jo̠to̠ko bon baḍae̠a je̠, “Siknạt do̠ manowakoaḱ bisi jaṅ kana”. Ar noa siknạt hame̠ṭ ar ạkil ḍahar jhić lạgit́ ạḍi jạruṛa Puthi paṛhao̠ ar bhage Puthiko kiriń re̠aḱ; Puthi bon paṛhao̠ le̠khan aboaḱ hataṅ ar hõ lase̠ro̠ḱa; lahanti ho̠yo̠ḱa ro̠ṛ ro̠po̠ṛ lạgit́; Bo̠ho̠ḱ re̠aḱ Hudis bundisko kajakte̠ ke̠ṭe̠jo̠ḱa; Ho̠ṛmo̠re̠ jo̠r ńamo̠ḱa; Kạmire̠ niphuṭ mo̠n tahẽna; Jạpit́ re̠ ae̠ma go̠ṛo̠ ńamo̠ḱa; Hai hutạs khon sahaṛakaye̠ do̠ho̠ bona; Dhạrti jiṅgi re̠ suluk me̠naḱa ar ḍhe̠r din bon bahaḱa.    

“Puthi kiriń kate̠t́ do̠ o̠ko̠e̠ hõ bako re̠ṅgeć/deulia akana” – Shayod Mujtoba Ali

“Puthi be̠go̠r O̠ṛaḱ do̠ atma be̠go̠r ho̠ṛmo̠ le̠ka” – Cecero

“Tinạḱ bạṛtim paṛhao̠ḱa, unạḱ ge bạṛtim baḍae̠a, arhõ tinạḱ bạṛtim ce̠da, unạḱ ge bạṛti ce̠tan se̠ne̠m rakaṕ daṛe̠aḱa” – Dr. Seuss

“Mit́ ṭe̠n puthi no̠nkan maraṅ sande̠s kana je̠, do̠me̠ do̠m e̠m o̠ṭaḱ daṛe̠aḱa ar nãw̃a te̠ ae̠mam baḍae̠ daṛe̠aḱa” – Garrison Keillor

De̠labon baḍae̠ lege Dhạrti re̠aḱ pạhil puthi ar pạhil puthi me̠la; Ao̠slo̠aḱ katha baḍae̠ lahare̠ tho̠ṛa ińaḱ babo̠t lạlại sanae̠dińa. Ińaḱ disại bho̠r ạḍi ae̠ma puthi me̠la te̠ calaḱ re̠aḱ ạt se̠ mon hõ baṅ tahẽ kana. Amdaj 1998/99 se̠rma se̠ć pạhil puthi me̠la te̠ń calao̠ le̠na. Bachelor of Social Science (honor’s) re̠n student hisạbte̠ class re̠aḱ puthi be̠go̠r e̠ṭaḱ puthiko paṛhao̠ re̠aḱ ạḍi mo̠nsubạ kodo̠ baṅ tahẽ kan tińa. O̠na puthi me̠la te̠ye̠ so̠ho̠r se̠ṭe̠r ledeńa ińre̠n maraṅ mukhiạ Mama uni o̠ko̠e̠ do̠ santal kore̠n nãwãte̠ jhalkao̠ rakabo̠ḱ kan o̠no̠liạ Mano̠tan Mithusilak Murmu.

2008 sal uniaḱ pạhil puthi me̠la re̠ ‘Bipo̠nno Adivasi Jibon o Somaj’ published le̠ntaya, ar o̠na puthi po̠ṭo̠m sakam o̠ṭaḱ re̠ye̠ tahẽ kana Mano̠tan sikkhabid Abdul Motin. Ińaḱ o̠na puthi me̠la hirite̠ khandri mo̠nre̠ ae̠ma utạr kukli ar kukmu do̠ he̠ḍe̠jo̠ḱ lagao̠ e̠na. E̠to̠ho̠ṕ ke̠dạń o̠lo̠ḱ kạmi, ro̠ṛma ạḍi alga, me̠nkhan kạmi purạu no̠nạḱ alga do̠ baṅ. O̠na kurumuṭu khon ge 2012 se̠rma ho̠po̠n mit́ puthi ‘Biponno Adivasi Kol Jonogosti’ o̠lo̠ḱ te̠ń so̠do̠r ke̠da. Ar ae̠ma magazine ko̠re̠ se̠ online news portal kore̠ń o̠l idi kana. Ar hõ bare̠a puthi re̠aḱ sapṛao̠ kạmi calaḱ kana. As bon do̠ho̠e̠a je̠, ạḍi usạrage no̠a puthi hõ so̠do̠ro̠ḱa.

Nito̠ḱ do̠ arhõń ruạṛ e̠t́ bona pạhil puthi ar pạhil puthi me̠la baḍae̠ jo̠ṅ lạgit́. Baḍae̠o̠ḱ kana je̠, Dhạrti re̠aḱ pạhil upo̠nnas re̠aḱ ńutum do̠ GILGAMES, one̠ o̠ka do̠ pon hajar se̠rma laha prachin Mesoptomiea o̠l hoe̠le̠na, me̠taḱme̠ nito̠ḱ me̠naḱ Irak ar Siriya re̠. O̠lo̠kić aḱ ńutum do̠ nit hạbić baṅ ńam akana, puthi cedaḱ ōl hoe̠le̠na o̠ko̠e̠ ko pạṭhuạko tahẽ kana, o̠nako babo̠t o̠ko̠e̠ hõ ce̠t́ hõ bako baḍae̠a. O̠na puthi do̠ Brithis aḱ Jadughorre̠ ạḍi mo̠ńjte̠ rạkhi jo̠gao̠ me̠naḱa hasate̠. Dhạrti re̠ Pạhil utạr se̠ pracintomo pạrsi/bornomala kewniforme (kilkakar) o̠l hoe̠ le̠na o̠na puthi do̠. No̠a ńutum do̠ he̠ć ạgu akana o̠kkho̠rko re̠aḱ akarko khon. Unre̠aḱ lipiko do̠ lo̠so̠t́ hasa ce̠tanre̠ no̠lkhagṛa te̠ kilo̠k kho̠dai kate̠t́ ko o̠le̠t́ tahẽ̠na. Hajar hajar se̠rma paro̠m kate̠t́ re̠hõ o̠ko̠e̠ hõ bako paṛhao̠ daṛe̠aḱ kan tahẽ kana. 1870 se̠rma jo̠rj smith ńutuman London re̠n mit́ kạmiạić ho̠ṛ British Jadughor re̠aḱ no̠a lo̠so̠t́ hasa re̠aḱ o̠lko ńe̠l ńe̠l te̠ paṛhao̠ ke̠da. Nonka te̠ko baḍae̠ ke̠da GILGAMES babo̠t.

Ar Pạhil Puthi re̠aḱ Ithihãs sakam do̠ o̠na khon ạḍi ge nãwã gea. Dhạrti re̠ jo̠to̠ khon maraṅ Puthi re̠aḱ Me̠la do̠ ho̠yo̠ḱ kana German re̠aḱ Franskotfurt nagraha ar o̠nage tahẽ kana prithimi re̠aḱ pạhil puthi me̠la. No̠a re̠aḱ Ithihãs sakam ńe̠l le̠khan do̠ 500 se̠rma mare̠aḱ kana. Arhõ mit́ bar se̠ć khon ańjo̠mo̠ḱ kana je̠, 1478 se̠rma khon ge no̠nḍe̠ do̠ puthi me̠la ho̠e̠ he̠ć ạgu akana. O̠nkate̠ no̠a do̠ go̠̣ṭa dhạrtire̠ maraṅ ḍak nam do̠ so̠do̠re̠na. (Prothom Alo – Page 17 Onno Alo)

Ko̠ro̠na le̠kan maraṇ ro̠g do̠ ne̠s puthi me̠la February cando re̠ tạkićaḱe̠ hoe̠ o̠co̠ le̠da. Me̠nkhan tạkićaḱ tahẽ kate̠t́ re̠hõ nito̠ḱ do̠ e̠ho̠ṕ akana ‘Baṅgladiso̠m jạtiạriko re̠n apat Boṅgobondhu Shekh Mojibur Rahman ar Sạdhin re̠aḱ Suborno-Joyonti’. March cando re̠aḱ 18 tạrik e̠ho̠ṕ akan Puthi me̠la do̠ calaḱa April cando re̠aḱ 14 tạrik hạbić. Baṅgla Academy re̠aḱ kạmi ho̠ra purạu ar abo jo̠to̠koaḱ go̠ṛo̠te̠ ne̠s re̠aḱ puthi me̠la mo̠ńj ho̠yo̠ḱ, niạ as ge̠ń do̠ho̠e̠da.