Ko̠ro̠na re̠aḱ vaccine ko hatao̠ e̠da Santalko

Calao̠e̠n January cando̠ re̠aḱ 27 tạrik budbar pe̠ baja o̠kte̠ Baṅglade̠sh re̠n maraṅ montri Sheikh Hasina ko̠ro̠na re̠aḱ ṭikạ kạmi ho̠rae̠ e̠to̠ho̠ṕ le̠da. Pạhil din hisạbte̠ 25 ho̠ṛ do̠ diso̠m re̠aḱ itihãs puthi re̠ko o̠l caṛhao̠ akana, o̠na mo̠dre̠ pạhil ṭikạ do̠e̠ hatao̠ ke̠da Kurmiṭo̠la General Hospital re̠n Nurse Runu Varonika Co̠sta. Uniaḱ no̠nkan ḍhĩṭ mo̠n khạtirte̠ Maraṅ Montri She̠kih Hasina do̠ ạḍi ae̠ma mano̠t ar dulạṛ jo̠hare̠ cal adea. Ṭikạ hatao̠ lahare̠ Maraṅ Mo̠ntri do̠  nurse Runu Veronika Costa ṭhe̠n kukliye̠ do̠ho̠ le̠da; bo̠to̠rem aṭkare̠da? Ro̠ṛ ruạṛ do̠ tahẽ kana ‘Baṅ’. Maraṅ Montriye̠ me̠tadea, ạḍi dilan ho̠ṛ kan geamto̠. Am lạgit́ tahẽn kana iń se̠ć kho̠n ae̠ma ko̠e̠jo̠ṅ ar ạsis. am do̠ arhõ bạṛti rugiko jo̠to̠nko̠m. Maraṅ Mo̠ntri ar ho̠e̠ me̠nke̠da, tinre̠ ko̠ro̠na e̠ho̠ṕe̠n unre̠ nunạḱ ãṭ ho̠ṛko bo̠to̠re̠na je̠, Go̠go̠aḱ mạ̃ṛi bako jo̠ṭe̠t́ le̠da gidrạko, babawaḱ mạ̃ṛiko giḍi kada. Me̠nkhan un o̠kte̠re̠ ho̠ṛmo̠ ce̠tanre̠ kạmi kan ho̠ṛko geko laha le̠na e̠ṭaḱ ho̠ṛko go̠ṛo̠ ako lạgit́.  

Te̠heńaḱ din ạḍi ae̠ma jo̠har iń e̠mako kana Baṅgladesh re̠n Santal ho̠ṛ ho̠po̠nko hõ. E̠nte̠t́, ae̠ma ho̠ṛaḱ facebook page khon iń baḍae̠ daṛeaḱ kana je̠, santalko hõ bin bo̠to̠r te̠ ṭikạ ko hatao̠ jo̠ṅ kana.

Calao̠e̠n February cando re̠aḱ 11 tạrik iń o̠lo̠ḱ ić Stephen Soren hõ e̠ṭaḱ ko le̠ka ṭikạ do̠ń hatao̠ ke̠da. ṭikạ hatao̠ re̠aḱ jãhãn mo̠nsubạ do̠ baṅ tahẽ kantińa. Me̠nkhan Amnura Mission Hospital re̠n staffko lạgit́ bondo̠bõ̠s khạtirte̠ Nurse Salomi Hasdak, Nurse Ruth Hembrom, Nurse Hiramoni Tudu, Nurse Mery Hembrom, Hospital Receptionist Mrs. Selina Tudu, Pharmacist Rupen Soren, Accountant Markus Murmu, Dr. Simion Kisku, Dr. Suvas Chandro Sarker soṅge Chapainawabgonj Sadar Hospital iń se̠ṭe̠r ke̠t́ koa. Sarkari Doctor M A Matin aḱ go̠ṛo̠te̠ registration kạmile̠ e̠ho̠ṕ ke̠da, ạḍi bhabna se̠le̠t́ jo̠to̠ ho̠ṛaḱ do̠ baṅ ho̠e̠ le̠na, e̠nre̠hõ Dr. Suvas Chandro, Nurse Salomi Hasdaḱ ar iń o̠lo̠ḱić Stephen Soren aḱ registration kạmi hõ̠e̠ purạu e̠nte̠ ṭikạ le̠ ńam ke̠da.

Bangladesh re̠n Santalko ṭikạ ko ńame̠t khạtir te̠ katha hoe̠ le̠na ạḍi sạṅgiń diso̠m Norway re̠n mare santal missionary Manotan Torbjorn Lied Sahe̠b uni o̠koe̠ do̠ ạḍi ae̠ma bo̠cho̠r santal, mahali ar kolhe talare̠ye̠ kạmi akat́, uni do̠e̠ baḍae̠ o̠co̠ ke̠dińa je̠, ape̠ do̠ ạḍi bhagan e̠nte̠t́ Norway re̠do nit hõ bale̠ ńam caba akada. Ar Bangladesh re̠do̠ Santalko hõ ṭikạ ko ńame̠t́ kana.

O̠nka le̠ka Australia re̠n Mise̠ra Mano̠tan Elsbeth Bakker, o̠ne̠ o̠ko̠e̠ do̠ ạḍi rạskạ se̠le̠t́ Ko̠lhe̠, Santal, Mahali, Kuṛuk se̠le̠t́ Orian jạtiko talare̠ nãwã te̠ lahanti kạmikoe̠ e̠ho̠ṕ akat́, bạṛti kaete̠ English mahasoe̠ hisạb te̠. Uni ho̠e̠ baḍae̠ o̠co̠ kedińa je̠, ape̠ do̠ ḍher bhạgan ko kan geape. E̠nte̠t́ Australia re̠do̠ ạḍi bại bại te̠ kạmi do̠ calaḱ kana.

Pro̠tho̠m Alo re̠aḱ report February 14, 2021 tạrik ṭikạ do̠e̠ hatao̠ ke̠da; Mano̠tan Chonchol Choudhuri. Sonichar hilo̠ḱ do̠ń registration keda ar te̠heń Aṭhwar din do̠ ṭikạ iń ńam ke̠da. Ṭikạ hatao̠ tayo̠m mo̠n ạḍi dil do̠ń ńam akada. Maraṅ maraṅ diso̠m kore̠ nit hạbić ṭikạ bako ńam akada; ar  Baṅgladoso̠m do̠ ṭikạye̠ ńam akada, o̠ne̠ o̠ka do̠ ạḍi maraṅ hame̠ṭ kana diso̠m sarkar lạgit́.    

Ińaḱ baḍae̠ re̠ facebook page se̠ć te̠ baḍae̠ akana mano̠tan ho̠ṛko hõ ko̠ro̠na ṭikạ ko hatao̠ jo̠ṅ akana;

Mrs. Sorola Murmu, Project Officer, World Vision Bangladesh

Samson Hasdak, Lecturer, Rajshahi College, Rajshahi, Bangladesh;

Samiel Mardy, Program Implement Officer, Thakurgaon Sadar, Bangladesh;

Juwel Soren, Lecturer, St. Philip High School & College, Dinajpur, Bangladesh;

Nurse Salomi Hasdak, Amnura Mission Hospital, Amnura, Chapainawabgonj;

Ińak baḍae̠ re̠ no̠a ṭikạ hatao̠ lạgit́ alo̠pe̠ digdhạḱ̠, e̠nte̠t́ apnar hatao̠ kate̠t́ e̠ṭaḱ ko uskurko tabo̠npe̠. O̠ko̠ baṛae̠ ce̠t́ ho̠yo̠ḱa me̠nte̠ ṭikạ babo̠n hatao̠ le̠kan, abo apnar ge̠bo̠n e̠ṛe̠ o̠co̠ḱa. Diso̠m re̠ ae̠ma ho̠ṛaḱ kukli do̠ ae̠ma le̠ka; o̠ka baṛae̠ ce̠t́ muskilaḱ ho̠yo̠ḱa se̠ ce̠t́? Me̠nkhan abo jo̠to̠ ho̠ṛ bon baḍae̠ gea je̠, jo̠to̠ ran rege mimit́ le̠kan ho̠ṛko lạgit́ muskilaḱ do̠ me̠naḱa. No̠a ṭikạ hõ ṭhik o̠nka le̠kage. Judi ińaḱ ho̠ṛmo̠ re̠ e̠ṭaḱ jãhãn rog se̠ ruạko baṅ tahẽ̠n khan jãhãn muskilaḱ do̠ o̠ho̠ hoe̠ daṛe̠akoḱa. Baḍae̠a abon je̠, Registration o̠kte̠ rege apnaraḱ ho̠ṛmo̠re̠ ce̠t́ le̠kan ro̠g se̠ ruạ me̠naḱa? No̠a ko confirm kate̠t́ ge ṭikạ do̠ hatao̠ ho̠yo̠ḱa kana. Mit́ bar diso̠m re̠n ho̠ṛko e̠ṛe̠ kathako pasnao̠ e̠da, o̠nate̠ o̠nako kathako̠re̠ baṅ lutur kate̠t́ de̠labon abo jo̠to̠ SANTAL bo̠e̠ha/mise̠rako mit́ jo̠mo̠ḱte̠ ko̠ro̠na re̠aḱ ṭikạ hatao̠ tabon pe̠ ar ko̠ro̠na kho̠n rukhiạ tahẽn pe̠.




Baṅgladeshren Santal Hoṛko̠ O̠nkoaќ Legcar, Pạrsi ar Sãohẽt́-03

Santali Patak/ (Magazine)/ kagocko

Santali patak/ (magazine) ko babo̠tre nitkate Bangladesh’ren Hoṛko do ạḍitet́bo licạṛgea. Pakistan amolre do Misonariko akoaќ khoj leka jage mit́ bar khoborko baḍae oco são sãote so̠maj ar bậṛtikaete do̠ dho̠ro̠m reaќ sikhạuna Ho̠ṛko̠ emako̠ lạgit́ Santali patak Santali ho̠ro̠ṕte o̠ḍo̠ṅ reaќ kurumuṭu heć ạguќkan tahẽ kana. Lại lek lekan patakko do̠ latarre o̠lena-

  • Pakistan amo̠lre Amnura Lutheran Miso̠n kho̠n ‘Peṛa Hoṛ’ ńutuman cando̠kiạ patak sodoroќkan tahẽ kana. Bangladesh sạdhin tayom do ‘Bangladesh Peṛa Hoṛ’ ńutumte sodor hećakana. Menek nit do̠ cet́ko karo̠nte co̠ṅ bo̠ndgea.
  • ‘Juḍạsi Jharna’ ńutuman miť patak Lutheran juạnko daraete 1974 Kr. sal sen o̠nḍo̠ṅ reaќ kurumuṭu hoelena, menek ona hõ cetatko karonte coṅ bondena.
  • ‘Bhurkạќ Ipil’ noa hõ Amnura Mision khon onḍoṅoќ ehoṕlena, menek noa hõ bondena.
  • Bangladesh sạdhin tayom ‘Aleaќ Kurumuṭ’ inạpo̠r do̠ ‘Aboaќ Kurumuṭ’ ńutumte Dhanjuṛi Katholik Mision khon miť candokiạ khobor kagoc sodoroќ ehoṕlena ar ḍher sermage bahaolena. Menkhan ṭaka go̠ṛo̠ emo̠ќić bidạsi phadar ako disome calaoen khan ona kagoc so̠do̠r hõ bo̠ndena.
  • ‘Go̠ḍet’ ńutuman patak Bangladesh rajdhạni Dhaka’re paṛhao̠ќ chatro ar miť bar cạkriwan ho̠ṛko daraete pạhil do̠ pe-mahna po̠r, inạkate do̠ bar mahna po̠r po̠r o̠nḍo̠ṅoќkan tahẽ kana. Ar noa patak hõ oka do bond ar oka do jaoge sodor hijuќkan tahẽ kana. Menkhan nit do noa hõ bondgea.
  • ‘Hihiṛ Pipiṛi’ no̠a patak do̠ ‘Santal Develo̠pment Society’, Dinajpur khon pe-mahna por por o̠nḍo̠ṅoќkan tahẽ kana, menek nit do bondgea.
  • ‘Sandes’ noa do Bangla ar Santali pạrsite Dhakaren chatro gidrạko bo̠cho̠rre miť dhom kateko onḍoṅeť kana. Netar do ńeloќ kana Santali onol do ạḍi kom tahẽn kana, ḍher do Bangla onolge tahẽn kana. Ar jao bo̠cho̠r hõ baṅ o̠nḍo̠ṅoќ kana.
  • Paromen Ḍesembor 2012 kr. salre Amnura mison khon ‘Tabitha’ ńutuman miť patak chapa sodor hoeakana. Noa do baṅma bar mahna por por onḍoṅ hoyoќa.
  • Bangla pạrsite hõ joto Adibashiko lạgiť oktere miť bar patako jemon ‘Ulgulan’, ‘Lahanti’ ar ar patakko onḍoṅ lạgiť kurumuṭu hoeakana, menek onako hõ miť bar dhom onḍoṅ tayom bondena.

      Ado noќõe noṅka Santalko mudre Santalite patakko onḍoṅ reaќ kurumuṭu heć ạguakana. Menkhan nit hạbićte oka kurumuṭu reaќge napae jo ńeloќte jạsti din do baṅ tahẽ ṭikạuakana. Ar baṅ menogoќ kana noṅkan lesraha kurumuṭu jãhãtis teṅgo keṭejoќa se baṅ ?

Santali Pạrsite puthiko- Bangldesh’re Santali pạrsite asokaete sẽṛã hoṛko lạgiť somajteaќ jãhãn puthi ińaќ nońjorre do ạuri paṛaoќa. Tobe Lutheran ar Katholik Misonarikoaќ miť bar dhorom puthiko do menaќgea. Ar latar (primary) iskulkore gidrạko paṛhao ocoko lạgiť Hoṛ onoliạkoaќ miť bar puthiko hõ menaќgea ar Misonari iskulkore chaṭ chuṭ paṛhao hõ hoyoќ kana. Nonḍe thoṛa ńum lek ganoќa je “Katha Pạṛiạn’ ńutuman miť dictonary Santali khon Bangla, 2008 Kr. salre Mr. Gabriel Hãsdaќ ar 2005 kr. salre “Santal Civil Law” ńutuman miť puthi hanapuriakan Mn. Michael Sorene oḍoṅakaťa. Ar Hoṛ onolia ar Deko onoliạkoaќ Bangla pạrsite Santal ar eṭaќ Adibasiko cetanre olakať miť bar puthiko hõ netar do ńamoќ kana.

Santali Sãohẽť- Santali sãohẽť ar onolko babotre hõ abo mudre hudis rakaṕ botejoќa, enkathae jothat mane salaќ jạruṛ sumuṅ Santali ronoṛ (word) do bạnuќ anaṅ. Ronoṛge pạrsire ṭonṭage khan sãohẽť do cekate tear rakaṕa ? Noa katha ạḍi ḍher baṅre hõ thoṛa do sạrigea. Asokaete  nahãќ jug reaќ biggan, karigor, ḍaktari, hisạbketab, dhon-ạri, raj-ạri, mon-bhạsi (psychology) ar ar somaj biggankore Santali miťṭen pạrsi hisạbte thoṛa  taenomakan do menaќgea. Menkhan, baḍaegeabon ar disại lek kana- duniạre okoe jạt se oka pạrsige etohoṕ khon do lahãṭakan bạnuќkoa ar bạnuќa. Jãhã pạrsige janam bhoṭoќre do lebṛeć poha leka tahẽ kana, ar din dinte hara buruakana. Noṅkate sẽṛã juạn, purṭhạ ar sạbitteť do jug cetan jug kerme kermete heć akana. Aboaќ pạrsi hõ coṅ noṅkage haraburu ar sẽṛã purṭhạќ hãќ.

Ar Sãohẽť tear rakab lạgiť Santali pạrsi ạḍi do baṅ licạṛa. Aboaќ ronoṛ do baṅ koma. Santalite aema ronoṛ menaќa oka do begor laṛcaṛ karonte babon baḍae kana. (ol to̠ṅgeḱa)