Juạn sãota reaḱ lahanti ar sạriaḱtet́
Joto Jạti koren maraṅ daṛe do hoyoḱkanako Juạnko. Ente Juạn ko ge mit́ṭen jạtiren darakan dinren ayurko kanako. Ona iạte oka jạtren Juạn ko tinạk ko keṭeć ona jạtren hoṛko do unạk̕ge ko keṭec̕a. Onte abo Santal sãota keṭeć lạgit́ jạṛuṛa juạnko keṭećko jemon tayom daṛam dinkore onkoge aboaḱ Santal Jạt reaḱ jhạnḍi sap̕kate ko laha dạreaḱ.
Pạhilte bon baḍae lege juạn mentedo cet́bon bujhạueda? Juạn doko hoyoḱ kana, Y-Youth ( Juạn), O-Obey ( Manão), U-Unity (Midoḱ), T-Truthfull (Sạriaḱtet́), H-Humble (Mạ̃hir), Juạn daṛe do sãota ar Jạt reaḱ Jiwet́ daṛe kana, Onate Juạn sãota do Manw̃a Jạtaḱ As ar Ahakaotet́# kana. Jorge Barnaḍ e menleda “Juạn koge nãwãnaḱ sirjạukate manwa jạt reaḱ boge ko agu daṛeaḱa.” Onoṛhẽ ol koren guru Robindronath Ṭhạkur- Juạn sãota reaḱ sarhao kateye menakada, “Juạn ko do sanam lekanaḱ ẽṭkẽṭoṛe chingạu kate nãwãnaḱko sirjạuna.”
Dosar Pope Jhon Pạul juạn ko lạgit́ nonkan kathae men akada- “Juạn ko doko hoyoḱ kana Suluk bạbạisạuko. Maraṅ kạmikore onko kodo oṅsoṅate gạkhuṛ kạmiạko, ape do dhạrti reaḱ alga udạs ạtuaḱre hoṛmo alope bhasao got́kaḱa, ạuṛiaḱ apnar mon reaḱ bạrić hudisko alope thamgạḍi ocoya. Ente okoeko suluk bako khoj joṅ kan onko hoṛ apeaḱ niạko hudis akoaḱ kạmireko laṛcaṛ daṛeaḱa.
Niạ lạṛhai do pạhilre ape rege paṛaoakana. Ar niạ lạṛhai do apeaḱ mon reaṅ sanam kurumuṭ̣ue nosṭo giḍi kaḱa. Suluk ar nirại ren ape gepe hoyoḱa as ar bhorsa. Niạ dhạrti teheń aema lekan hajar hajar celenge reaḱ hasote ar dhamkao kote botoṛaṅgea, ape dope hoyoḱ kana nãwã jonomren juạn kuṛi-koṛako okoe do juạn sãotaren pạhil kol ocoakan bhage sombat porcarko.”
Pope Dosar Jhon Pạul ar hoe men akada, “ Juạn kuṛi-koṛa ar gidrạ ko akoaḱ lekleka din hiloḱ aema kạmi ko hotete Suluk reaṅko khoj daṛeaḱa, akoaḱ oṛaḱre, iskulkore, gatekoṭhen gãota kạmikore aema kạmikote suluk teṅgo rakaṕ hoyoḱ lagaoapea.” Nãwã jonomren juạn sãota teṅgo rakaṕ lạgit́ 1971 serma khon aema lekan songhoṭonko benao rakaṕlena okado Juạn ko hotete calaõ hijuḱ kana. Niạ bhitrite aṭu oṛaḱ, somaj, disom re ar sãotare niạ reaḱ bogeaḱko bon ńelńameda. Juạn koaḱ niạ sãota teheń sãota ar disom benao rakaṕ kạmi ko são sãote dhoṛom jionre boloakana.
Nit bo baḍae kaḱge je lahanti reaḱ jos katha do cet#́ana mente. – Hudis akanaḱ ko kạmi te bodol kangea Lahanti. Noa hõbon mendaṛeaḱa je, positive bodol kangea Lahanti.
Nobel e hameṭ akat́ India ren Manotan Omortto Sen do Lahanti reaḱ jos se motlob do nonkae men oco akada, ar ona do hoyoḱ kana “ Manw̃ako akote teṅgo keṭeć len khan ge Lahanti do hoyoḱa, one oka do Ingrạji te ko metaḱ kan “ Capacity – Building”
Sạriaḱ tet́ do noa kana, – Jãhãe ayurić aḱ pạhil ar maṛaṅ gun do hoyoḱ kana mit́ṭen kukmu se doṛson. Ar niạ kuḱmũ reaḱ jostet́ do ạḍi khạndrińgea. Inạ chaḍa hõ kuḱmu ge aḱyur koaḱ kạmi lahanti udgạu hoyoḱ kana.
Ona iạte mahattama gạndhi roṛleda ińaḱ mit́ṭen kuḱmu menaḱa nãwã Bharot disom benao rakaṕ reaḱ. Bangladisom ren Shek Mujibur Rahaman ho uni leka kukmui ńelet́ tãhekana. Ar niạ kuḱmu sạriaḱ hoe ocoe reaḱ kuṛumuṭu kaṛoṅtege teheń uni do goṭa dhạrtiren oprome ńam akada.
Niạ kuḱmu sạriaḱ hoy ocoe ge hoyoḱ kana- bastobota. Tobe mũhim ko heć daṛeaḱa- cet́ cet́ ẽṭkeṭoṛẽ hoy daṛeaḱa, oka khon niạ kạmi ehoṕ hoyoḱa, cekate ehoṕ hoyoḱa ar nonkanaḱko. Mucạt́re niạgeń sodoṛ kea Juạn sãota Juạn koṛen maṛaṅ ạyurko leka ar unkoaḱ uduḱ ar cet́ akawan ḍahar tege joto Juạnkoko lahaḱ tabona.
Sasapṛaoic̕ Katha
Pạrsi do mit́ cinhạ kana; Jãhan jạtren ko oporomko lạgit́. Baḍae kaḱmabon Pạrsi at́ ena menkhan jạtiạri ge adoḱa. Santali akhor se cinhạ, sanam lekan khoborko ar cehaona emako ar baḍae ocoko reaḱ online portal kana ‘The Santal Times’ (www.santalstimes.com). Disạm ar goṭa dhạrti reaḱ joto lekan khoborko gogo pạrsite jãhãegebo paṛhao ar bon baḍae daṛeaḱa. Noa Santal paṭ, onoliạ se pạṭhuạkoaḱ monsubạ ạcur lạgit́ ar judạ judạ ńutum onoliạ aḱ muṭhạn pańjae katege noa cinhạ oporom bandhaokate nãwã lekate sodor hoyoḱ kana.
Niạ Khobor sakam do Bangladisạm reaḱ National dinạm din oḍokoḱ kan sakamren Onoliạ, Resource person, columnist Manotan Mithusilak Murmu ar bạrti kaete Kolhe, Santal ar Mahaliko selet́ joto jạtren ko talare kạmiet́ kan National Organization Tabitha Foundation ren Founder Director Manotan Stephen Soren hotete tear hoe akana. Manotan Mithusilak Murmu do nia ‘The Santals Times’ khobor sakamren ạyurić ar Manotan Stephen Soren do chapa sodorić kanae.
Niạ Online Santals Times reaḱ sakam re arhõ aema ‘Manotan ar Dulạriạ Goṅkeko/goṛoan ko menaḱ koa okoe do pạhil gaṛhao hudis khon niạ reaṅ uchạn janamoḱ hạbić ạḍi khandri mon khon Pạrsi rakhi jogao lagit́ ko kạmi kana.
Santal koaḱ Pạrsi Gagoj
Santal Ạdibạsi Hoṛ hopon do bako khojoḱ kana akoaḱ gogo pạrsi adogoḱ ma. Menkhan America reaḱ Caloforniạ disom ren Mandur ńtuman ạdibạsi do akoak̕ jạtiạri at̕ são são onkoak̕ go pạrsi ho jemon adok̕ ona ko khoj joṅ akana. Mạidu katha reak̕ jothat do hoyoḱ kana manwa. Onkoak̕ hoṛ lekha re ńel akana baṅma mạidu pạrsite roroṛkan hoṛ do ako bhitrire eken moṛẽ hoṛ menak̕koa. Ar onkoaḱ umer hõ aema laha akana. Nit do mạidu pạrsite roroṛkan hoṛak̕ umer do 87 khon 93 serma. Onate ńelok̕ kana mạidu pạrsi do adogok̕ sec̕ monḍha akana khạṭige.
Noko Mạidu ńumen hoṛ do Cloforniạ reak̕ Jenesi huru ṭoṭha reko bosotok̕kana. Niạ ṭhạire 1900 serma khon Sona tumạl reak̕ lob-laloc te aema ponḍ hartawan hoṛ joto onko ṭhen ko seṭerena onḍe. Khan onko aṛgoen tayom onḍen ko mạidu jạtiak̕ ạri-cạli ar lakcar ko do din dinte adogok̕ ehop̕ena. Pe-pon sae serma onḍenic̕ sarkar hotete American ạdibạsi okoe do Indian menteko oporom onko cetan ạḍi koclon ko koclon ocoena.
1600 serma sec̕ un okteren dokholdar disom ren Raj ko do aema ṭhại se disomren ạdibạsiko goć kate onkoak̕ bohok̕ reak̕ dam ko doholeda. 1852 serma Calofornia ren sarkar onḍen ko ạdibạsi ko goc̕ kate bohok̕ reak̕ harta jogaṛan sikạriạ ko 10 lakh ḍolar kạuḍi ko emat́ko tahena. Niạ khon ge tolas ńamok̕ kana je, un okte tinạk gan ạdibạsiko ńet̕ ocolena mente. Niạko dinre onko goc̕ko são são onko manwa koak̕ cạlcolon ko cet́ ako reaḱ kurumuṭu calaḱ kan tahẽkana. Aema ạdibasi gidrạko jormoṭte saṕkate iskul teko kolket̕ koa. Ạdibạsiko apnarak̕ pạrsi ar ạri-cạliko bodol cet́akoko lagaoena Eṅreji pạrsi ar onol. Inạ eskar do baṅ joto gidrạ koak̕ ńutum hõ bodolkate European ńutum doho ket̕ takoa.
Noko Mạidu jạtren ko do onko cetan koclon dinko reak̕ katha disạkate nit hõ eṭak̕ko bako pạtiạu akoa. Akoak̕ pạrsi lạgit́ hõ onko geko aṭkartet́ do. Mit́ Mạidu kuṛi Trina do noko umerte laha akan hoṛkoak̕ pạrsi jiạṛ joton babot nonkae lạekeda je, Mạidu ko do ko pạtiạuk̕a noa mente je manwa ko akoak̕ bud akẽl bebohar kate apnar ko maraṅ daṛeak̕a. Un okte akoak̕ bud-akel bhage kạmire lagao do akoak̕ lạgti kan takoa. Ar okoe niạ bud akel reak̕ papasnao ar ona em hạṭiń ko bhage kạmire ko lagao ona do bhạlại reak̕ge ar jahae niạ bạṛić aḱ reko lagaoa ona reaṅ dạ́́́ik do unirege paṛaoḱa.
Calaoen 2015 serma Baṅgladesh re Santal ko lạgit́ Santali Sereń Puthi dosar kae te chapa sodor hoe akana Santal Mission Norwegian Board (SMNB) office seć khon. Niạ Sereń puthi do 335 sakam reaḱ ar onare 645 goṭen sereń ṭhạie ńam akat́a. Niạ Sereń puthi do baṅgal ar bharotre pạhil dhao leka chapa sodorena. Santal koak̕ aema mare ar pạtiạr sereń ona sereń puthire ṭhạie ńamakada.
Chapainawabganj jilạ sodor Thana reak̕ Amura Mission iskul, Tabitha Kinder garten iskul, Badhair Primaŕ iskul ar nonkan 13 goṭen iskul re Santali te pạhil kelas khon tesar kelas hạbićko paṛhaoet́ koa. Niạko iskul do Tabitha Foundation hotete ạ́yurok̕kana.
Dhaka re menak̕ko khrisṭan se isạe santal hoṛko do jao cando reak sokol bar Santali Pạrsite sereń, koejoṅ te Isorko sarhaoede kana. Sanamko mit́ sãota leka joto hoṛko talare akoak̕ hiri hipiri ar jopoṛao reko tahen kana mit̕te ńapamlenre.
Ona dinre noko sanamko mit́te ñapamlenre jotoko mit́ kate santalite bible ko paṛhaoa ar ona reaṅ bhed ko lạia, santalite ko sereńa ar ko koejoṅa. Noa Dhaka re do kạmie lạgit́ aema hoṛko heć akana ar onko do akoaḱ gogo pạrsi te ropoṛ lạgit́ ạḍi sana menaḱtakoa.
Ar ho noko koren harak kan gidrạ koaḱ Santali pạrsi cet́ ar roṛ daṛeaḱ lạgit́ mit́ nawa ṭhạiko sendra ńamakada. Niạ sokolbar dinre jotoko ńapam helmelre tahekate nonḍe khon haraḱkan nawa piṛhi renko apnar pạrsi ko jiạṛ doho daṛeaḱa táom daram dinkore.
Baṅgladesh khon chapa sodoroḱ kan niạ The Santals Times online sombat sakam do goṭ dhạrtiren santal ko lạgit́ mit́ maraṅ platform kana okare sanamko apnaraḱ suk-duk reaḱ katha ko ol sodor daṛeaḱ ar dhạrtiren sanam santal koaḱ boge judạ , hudis, lahanti reaḱ khoborko baḍae daṛeaḱa.
Sanam daṛeanić Sisirjạoić ṭhen koejoṅ jemon niạ kạmi hora jiạṛ tahenma Santal ko talare jug cetan jug tin hạbić santal jạt ko tahen un hạhić Santali pạrsi ko ropoṛjoṅma ar sanamko midok̕ma apnar ạidạri hikạhok ńam lạgit́.
Dinạmge pạrsi adogoḱ kana niạ dhạrti khon, adogok̕ kana akel tako hõ. Ạdibạsi Santal koaḱ Santali pạrsi alo adoḱ tabon mal, niạ do tis ho babon khoj joṅa aboren hoṛ kodo. Hajar pạrsi ko talare jiạṛ tahen ma aboak go parsi , kukmu ar dulạṛ.
DULẠṚ
Bạń meneda dulạriń tege hoyoḱa
Tobe jahae muluć machae landawạń ma
Bạń meneda dulạriń tege hoyoḱa
Tobe jahae ńapamlenre
Kulińma cet́leka menama?
Bạń meneda dulạriń tege hoyoḱa
Tobe dulạṛiạtińạ metạńma
Cedaḱ johareaḱ gocu baṅem hoyoḱkana?
Bạń meneda dulạriń tege hoyoḱa
Tobe jahae barhe khoniń hećlenre daḱtaṅ katey sorạńma.
Bạń meneda dulạriń tege hoyoḱa
Tobe jahae daka lu-kate iń lạgit́e tạṅgińma.
Bạń meneda dulạriń tege hoyoḱa
Tobe jahae roḱ-nạkić kate
Aynom- kajra ar ṭiklite sajaoatey koyoḱ horeńma
Bạń meneda dulạriń tege hoyoḱa
Menkhan ińaḱ duk-sukre sorrey tahen ma.
Bạń meneda dulạriń tege hoyoḱa
Tobe jahae moneạń khan
Thoṛa do baṅ aema
Aema ińak dulạṛ re tirejugeń dohoyea.
BAHAMONI
Bahamoni mae kạmi kan
Ehoṕ kateḱ bajar dokan.
Vạlại kạmire kurumuṭu,
Sãota susạrre ạḍi lạṭu.
Sãota re tinạk Bahamoni,
Jhijakaḱko aema kompạni
Sim-sukri mehũ-merom,
Pharam tako rasa terom.
Iskul kolej policy mekar
Nurse, Doctor, Engineer.
Ato peṛa urom didi moni,
Nit hoe akhrińet́ pagla-pạni.
Bahamoni am do phulmoni
Tisdom hoyoḱa sonmoni,
Jiạṛ dohoe pe bahamoni
Sãota judạsi jharna khoni.
The Santals Times Okte reaṅ Taṛam Dahar
Niạ dhạrtire nana hunạr jạtren manwa menak̕ koa ar nanan pạrsi takio apnarak̕ mon reak̕ katha sodor lạgit̕. Jotoge apnar gogo paṛsi teko ropoṛjoṅa. Noa dhạrtire apnar gogo pạrsite ropoṛ leka dherpur tirpit suk do ar oka rege bạnuḱ anaṅ.
Dhạrti hajar hajar pạrsi ko talare abo santal jạt koaḱ ho mit́ dulạṛ pạrsi tabon Santali. Santali te do Bangladesh, India, Nepal ar Bhutan re menaḱ ko Santal ko ko ropoṛ joṅa. Enạ chaḍa ho niạ ko sur disom parom kate sạṅgeń disom Bilạt ar America kore hõ nit abo Santal hoṛ ko bosot akana. Sanam ko abo do mit́ jạṛi baberrebo topol akana Santal jạti ar Santali pạrsi ạri-cạli re.
Sor khon ńalak̕ ńalak̕ ńelok̕ ar baṅ nelok̕ disom koren apnar jạtiạri boeha mesera ko são aboak̕ jopoṛao do pạrsi ar ạri-cạli re. Santali pạrsi ar ạri-cạli do ạḍi sebel so̠ṛomgea joto santal ko ṭhen.
Niạ okte apnạr oporom ar pachano re niạ pạrsi ar ạri-cạli ge maraṅ bhumikae dohoyeda. Disom ren Santal ko ar sạṅgeń disomren sanam santal ko mit́ catom latar re ar sanamko talare apnar go pạrsi Santali jiạṛ dohoe lạgit́ maraṅ hudis ar kạmi hora kana nia THE SANTALS TIMES do.
Baṅgladesh ren thoṛa pạrsi dulạṛ hoṛ okoe do akoak hudis ar kạmi kote ạḍiko juạn ar kạmi hora hõ eken apnar suluk lạgit́ do baṅ bickom apnar jạtiạriko lạgit́ko ganḍonkan jaoge. Ar niạ reaṅ ge mit́ nawa benao do hoyok̕ kana nia serma hoe jhạlite uchạn Santali khobor sakam do.
Niạ So̠mbat sakam do eken Bangldesh ren santalko lạgit́ do baṅ kana bickom goṭa dhạrti ren Santal jạti koaḱ apnar aṛaṅ ar suk-duk reaḱ katha ko sodor ar gãota midoḱ reaḱ ṭhại kana. Niạ “The Santals Times” so̠mbat sakam re goṭa dhạrtiren santal koaḱ hiri –hipiri hoyoḱ tabonma noa re. Sanam Santal boeha mesra ko ṭhen nehor tahen kana de hijuḱ tabonpe mit́ catom latarrebon tahen ma. Apnar pạrsi jiạṛ dohoe, hikạ hok bicạr ńam lạgit́ bon mit́doḱ ma noa re.
Abo Sãota lahanti lạgit́ apnar hudis ko bon ol sodor ma. Goṭa dhạrti re Santali pạrsi jiạṛ tahen ma santal ko talare niạ as monre keṭeć pạtiạu re ekrạṛ mit́ kate mit gãota mit́ hoṛ koaḱ kurumuṭu kana nia “The Santals Times” do. Aleaḱ niạ kurumuṭu un rege mońj so ar baha joḱa tinre abo santal ko apnar Santali pạrsite ko ol arko ropoṛa sapha kathate ar apnar ạri-cạli man manotre jion jiṅgi ko khemaoa. Ar Baṅgladesh, India, Nepal, Bhuṭan, Bilạt ar America disom ar eṭaḱ disom kore menaḱ ko santal ko abowaḱ niạ so̠mbat sakamre apnar hudis ar ganḍonko bo ol sodorlekhan, sanamk ko midoḱ lạgit́ ahakaoḱ lenre. Onate jahã tinạḱ pharak re bo tahen ona do niạ uchạ so̠mbat sakame or sorbona hiriḱabon nonḍe.
Niạ Baṅgladesh re do Santal jạti ko do mit́ sapha saphi ar ạḍi khạṭuạ, sapha soṛa monan jạt mente oporom menaḱ takoa. Niạ oporom jemon saṛiaḱ hoyogoḱ goṭa dhạrti re.
Tanor re paṛhaoḱ kan gidrạ ko sikna̠t goṛoko ńamkeda
Calaoen 12 agust gurubar din setaḱ bela 10 baja Rajshahi reaḱ Tanore Upojila reaḱ Mundumala sarkari hai iskul re Manotan Maraṅ Muntri aḱ thạlạḱ khon soman otren siknạt gidrạ ko lạgit́ goṛo ar oloḱ paṛhaoḱ emanteaḱ jạruṛaḱ k ko emena. Niạ maraṅ akhṛare selet́e tahẽ kana Bangladesh Member parlament Manotan Omor Faruq Chowdhiri, Md. Lotfor Haidar Rosid (Moyna) tanor upojilạ chairman ar upojila nirbahi officer (UNO) Manotan Sushanto Kumar mahato, Mundumala sorkari hai iskulren hed master manotan Kamiel Mardy ar hõ onḍen ko aḍepaseren manotan hoṛko selet́ ko tahẽkana. Niạ akhṛa re 209 adivạsi oloḱ paṛhaoḱ cecet́ kan gidrạ ko siknạt goṛo ko emaḱ koa.