Go̠go̠

Go̠go̠ ce̠daḱ se̠taḱ bam ho̠ho̠ be̠re̠t́ le̠deńa

Iń tạṅgirez me̠naḱa amaḱ no̠a katha ańjo̠m lạgit́

Go̠go̠ ce̠daḱ am iń paṛhao̠ḱ bam metạń kana?

Ińaḱ paṛhao̠ḱ lạgit́ mo̠n chaṭpaṭao̠ḱ kantińa.

 

Go̠go̠ am do̠ ce̠daḱ iskul calaḱ baṅe̠m metań kana?

Iń je, iskul calaḱ sanayedeń.

Go̠go̠ am ce̠daḱ iń iskul re̠aḱ tiffin o̠kte̠ re̠aḱ jo̠maḱ baṅem te̠arạń kana?

Iń je ṭiffin somoy ạḍi ạ̃ṭ re̠ṅge̠ćjińa.

Go̠go̠ am ce̠daḱ́ ạri cạli bam cet́ạń kana?

Iń je amaḱ sikhạunaḱ tege lạṭuḱ  hoyoḱ sanayedeń!

Go̠go̠ am ce̠daḱ jahanaḱ ce̠ka lahare̠ bam baro̠ne̠dińa?

Iń amaḱ diḍạuić hoyoḱ sanayedeń.

 

Go̠go̠ am ce̠daḱ ạyuṕ o̠kte̠ o̠lo̠ḱ paṛhao̠ ar kudum lại bam cet́ ạń kana?

Te̠he̠ń do̠ am be̠gor iń do̠ ạḍi e̠skarge,

Iń le̠ka be̠batao̠ić ko̠ṛa gidrạ,

Amaḱ khub jạruṛ me̠naḱtama.




Ko̠ro̠na khạtir Baṅgladiso̠mre kạmiko at́keda aema hoṛ

Ko̠ro̠na ajarte Baṅgladiso̠m reaḱ naṅgraha ṭoṭhakoren 66% hoṛ  ar ato ṭoṭharen 41% hoṛ akoaḱ kạmi ko at́ akada.World Bank report  ‘Losing Livingwoods: The Labor Market Impacts of Covid-19 in Bangladesh’ ńutuman mit́ sodor sakamre niạ do so̠do̠r akana. O̠na re so̠do̠r akan o̠l lekate ńelo̠ḱ kana Rajshahi Bibhag reaḱ naṅgraha ṭotharen 61% hoṛ ar ato ṭoṭharen 35% hoṛ kạmi ko at́akada.

ko̠ro̠na ajar khạtir kạmi ṭhạire cet́leka  menaḱkoa hoṛ ona cetan khoj to̠las hatao hoelena calaoen 10 June khon 10 July  phonere katha roṛ kate niạ do̠ so̠do̠r akana. To̠be niạ so̠do̠r sakam saṕṛaore Baṅgladesh Porisoṅkhan Bureau jo̠to̠khon mucạt́ Household Income and Expenditures jorip reaḱ ńamen jo cetan World Bank e kho̠ndroṅ akada.

O̠nare ńel akana naṅgraha bhitrere jo̠to̠ kho̠n ḍher kạmi ko at́ akada Dhakare. No̠nḍe do̠ 74% hoṛ kạmi ko at́akada. Dhaka bibhag reaṅ ato ṭo̠ṭhare  45% hoṛ kạmiko at́ akada.

Ato̠ ṭoṭha bhitrere jo̠to̠kho̠n bạṛti kamiko at́ akada Borishal Bibhagren hoṛ. No̠nḍe do kạmi bego̠r 47% hoṛ  ar naṅgraha re menaḱ hoṛko mo̠dre 54% kạmi ko at́ akada.

 So̠do̠r sakamre arhõ ńelo̠ḱ kana-Chittago̠ng bibhag reaḱ naṅgraha ṭo̠ṭhare 63% ar ato̠re 44% hoṛ, Khulna bibhagre naṅgraharen 54% ar ato̠ren 39%, Rajshahi bibhagre naṅgrahare 61% ar ato̠re 35% hoṛ, Rangpur bibhag naṅgrahare 58% ar ato̠re 37% hoṛ, Shylheṭ bibhag naṅgrahare  66% ar ato̠re 39% hoṛ kạmiko at́ akat́takoa.




Bangladesam ren Manotan Maraṅ Montriaḱ 74 Serma Janam Din

Manotan Maraṅ montri Janam din re̠aḱ sarhao̠ ar johar Teheń do̠ Bo̠ṅgo Bondhu re̠n gạkhuṛ ho̠po̠ne̠ra hor̠kore̠n aḱyurić Manotan Maraṅ Montri Sheikh Hasinawaḱ 74 aḱ Janam din. No̠a dinre̠ Mano̠tan sheikh Hasina Diso̠mre̠n Sanam Mano̠tan hoṛko ar Bahre̠ diso̠mre̠n Diso̠m Aḱyurko Janam din re̠aḱ Johar ko e̠m akawadea, Sanam kogeko me̠n akada Baṅgkadiso̠mre̠ Maraṅ Montri do̠ aćaḱ gạkhuṛ ạḱyurte̠ Baṅgladiso̠m nit do̠ mit́ṭe̠n Man ananḱ ṭhạ̃i reye te̠ṅgo akada, uniaḱ no̠a kurumutu kạmite̠ ale̠ sanamko ạḍi goroble̠ bujha̠ue̠da, uniaḱ dhạrti ṭunḍạṅ din je̠mo̠n ḍhe̠r koḱ o̠na lạgit́ sisirjạuić ṭhe̠nle̠ koe̠da. Teheń onate̠ santalstimes.com hõ manotan sheikh Hasina no̠a janam dinre̠ santalstimes.com gharońj seć khon aema manot johare̠ e̠mae̠ kana.




Ce̠ṭe̠r khon bańcaoḱ lạgit́ Manwa koaḱ husiạr tahe̠n kạmiko:

Abo manwako do̠ hoe lo̠lo̠ ar bharḍo ar huḍur bijli dinre̠ lać re̠ṅge̠ć marao̠ ar jio̠n jiṅgi khe̠mao̠ lạgit́ nalhabon khaṭao̠ḱa. O̠ka do̠ bilạn bạihạṛ ar hõ o̠ka do̠ dare̠ umul, sanam ṭhạ̃ire̠ge bon kạmi joṅa. Me̠nkhan niạ nalha kạmi se̠ dhạrti ṭuṅḍạṅjoṅ jio̠n re̠ abo do̠ ae̠ma le̠kan mũhim kore̠ bo paṛao̠ḱa. O̠na ko mo̠dre̠ mit́ maraṅ mũhim kana ce̠ṭe̠r do̠. Ae̠ma hoṛge apanarḱ bhul karonte̠ ackage jiwiko at́e̠da niạ ce̠ṭe̠r ńurte̠. Teheň do̠ niạ khon ce̠kate̠ bańcao̠bon ńama o̠na re̠aṅ tho̠ṛa lại so̠do̠rabona.

Jo̠to̠ se̠rma ge ce̠ṭe̠rte̠ ae̠ma hoṛgeko go̠ć giḍiḱ kana. Dhạrtire̠ ae̠ma diso̠m le̠kage abo Baṅgladiso̠m re̠ ae̠ma  hoṛko gujuḱkana. Dạkhin America re̠aḱ Venejuwela diso̠m jo̠to̠ khon bạṛti ce̠ṭ̠er ńuro̠ḱ diso̠m kana; O̠na diso̠m re̠aḱ rajjo ketat̠amba gaḍare̠ se̠rmare̠ 365 mãha bhitri re̠ 300 mãhã ce̠ṭe̠r ńuro̠ḱ te̠hõ ńuro̠ḱgea. O̠nate̠ o̠na do̠ dhạrtire̠ ce̠ṭe̠r naṅgraha me̠nte̠ko oporoma. NASA do̠ o̠na naṅgraha ce̠ṭe̠r naṅgraha me̠nte̠i gho̠so̠na ke̠da.

  • Ce̠ṭe̠r ńe̠l daram: Daḱ-jạput́ din kore̠ se̠ cạt-bạisạk cando me̠taḱme̠ (March khon September) do̠ hoe̠ bharḍo ar jạput́ hoyoḱa. Ar un o̠kte̠ huḍur se̠le̠t́ bijli são̠ ce̠ṭe̠r ńurgo̠ḱ re̠aḱ gho̠ṭo̠na gho̠ṭaḱ kana. O̠nate̠ niạ o̠kte̠ abo o̠ko̠e̠ko kạmi–kạsni kobo calaḱ kana bise̠s kaete̠ casbas kạmiko, jạliạko me̠taḱ me̠ hako go̠go̠ć ho̠ṛ ko, bilạn ṭanḍire̠ pạṭ kạmi ho̠ṛko tho̠ṛa niạm batao̠ lagao̠bona.
  1. Huḍur-bijli o̠kte̠ baṅre̠ hõ kajaḱ asray hatao̠ lagao̠ abona.
  2. Bijli do̠ poribahi jinis koe akorsona; o̠nate̠ bilạn bạihạṛre̠ huḍur bijli o̠kte̠ bo̠ho̠ḱ gugut́te e̠se̠t́ kate̠ duṛuṕboḱ hoyoḱa.
  3. Lạṭu gaṅga,jo̠la, pukhri khon do̠ jhạl re̠ tahen lagaoabona. Ae̠ma ho̠ṛ me̠naḱ koa niạ huḍur bijli daḱ o̠ḱte̠ jo̠la-gaṅa, pukhri, gaḍa-so̠ḍo̠ḱ kore̠ hako goćko daṛana. Disạe lagaoabona je̠ hako ko khon do̠ apnar jiwi re̠aḱ dam do̠ ḍhe̠rgea.
  4. Huḍur-bijli ho̠rte̠ calaḱ o̠kte̠ me̠ṛhẽt́ jinis ko me̠taḱ me̠ me̠ṛhẽt́ chatar ḍanḍo̠m tahen khan o̠na bon bạgiaḱa, ar hõ cycle ce̠tan kore̠bon tahen khan hako pako phe̠ḍkate̠ o̠na bon bạgiaḱa.
  5. Gidrạko barhe̠ babon o̠doṅ ocoakoa daḱ se̠ huḍur–bijli o̠kte̠ .
  6. Daḱ o̠kte̠ jahan dare latarre̠ asray se̠ baṅ bon umulkoḱma, e̠nte̠ lạṭu darere̠ bijli se̠ ce̠ṭe̠r ńurle̠nkhan o̠nate̠bon e̠laṅo̠ḱa. O̠nate̠ aḍe̠pase̠ paka o̠ṛaḱ kore̠ umulo̠ḱ lagao̠abona.
  7. Jãhan mẽṛhẽt́ jinis je̠mon pipe, karenṭ khunṭi, jogajog (mobile) tower aṛere̠ alobon tahenma.
  8. Ce̠ṭe̠r ńuro̠ḱ o̠kte̠ telephone plug , computer line do̠ tut́ kat́ lagao̠ḱa o̠na do̠ je̠mon alo bon bebohar.
  9. O̠ṛaḱ duạr ce̠ṭe̠r khon bańcao̠ lạgit́ o̠ṛaḱ re̠aḱ chad kona re̠ 4/5 feeṭ jiliń karenṭ poribahi galvanizing meṛhẽt́ hasa latar re̠ topa kat́ lagaoḱa. Je̠mon ce̠ṭe̠r o̠kte̠ o̠nate̠ sorasori ce̠ṭer calao̠ taboḱ. Ce̠ṭe̠r o̠kte̠ gạḍi bbhitri re̠bon tahen khan duạr,janala kobon bond kaḱa baṅbon joṭe̠da.
  10. 10.Ce̠ṭe̠r ńuro̠ḱ o̠kte̠ se̠ huḍur o̠kte̠ lutur banar tite̠bon e̠se̠t́kaḱa, je̠mon lutur po̠rda baṅ no̠sṭo̠ḱ.
  11.  Huḍur-bijli o̠kte̠ mẽt́ bon e̠se̠t́ kat́a je̠mo̠n mẽt́ baṅ kãṛãḱ.
  12. Ce̠ṭe̠r-bijli cabakate̠ hõ adha gho̠nṭa hạbić barhe̠te̠ babon o̠ḍoṅa.

Nia ko manaole khan ge sanamko ce̠ṭe̠r ńuroḱ khon do sarhaṛ akan bo tahena.




Dhạrtiye̠ bạgiyada Attorney General Mahbubey Alam

Attorney General Mahbubey Alam  hola robibar 27 september 2020 Dhaka re̠aḱ Sammilito Samorik Haspiṭal (CMH) re̠ cikitsa hatao̠ o̠kte̠re̠ye̠ jirạue̠na. Attorney General ko cikitsayedikan ḍocṭor ko hola ạyuṕ ńuhum 7 baja 25 minutes re̠ Attorney General doe̠ go̠će̠na me̠nte̠ko lạike̠da. 

Diso̠mre̠n Maraṅ Ạn ạyurić Mahbubey Alam do̠ ać e̠ratte̠t́, mit́ ko̠ṛa ar kuṛi se̠le̠t́ aćre̠n ae̠ma dulạṛiạko do̠ho̠̠ oṭo kate̠ niạ dhuṛi dhạrtiy bạgiyada. Gujuḱ o̠kte̠ uniaḱ ume̠r tahẽkantaea 71 se̠rma. Calao̠e̠n 03 september 2020 ńindạ Attorney General do̠ ruại aṭkarke̠da; o̠na tayo̠m din se̠taḱ uniaḱ ko̠ro̠na ajar ńam akana me̠nte̠ko baḍae̠ ńamke̠da ar unhiloḱ ge CMH hospitalre̠ko bhurti kedea. Uniaḱ ho̠ṛmo̠ re̠aḱ o̠bo̠stha ar hõ bạṛić calaḱ kante̠ 18 tạrik do ICU re̠ko ade̠rkedea jiwi bańcao̠tae̠ ̣lạgit́.

Maraṅ ạn bepari (Advocate) Mahbuby Alam do̠ 2009 se̠rma re̠aḱ 13 January diso̠m re̠n 13 no Attorney General me̠nte̠ko o̠jo̠ḱledea. Ar aćaḱ jion re̠aḱ mucạḱ din hạbić niạ dạyike̠ purạu le̠da.

Attorney General aḱ gujuḱ re̠ Diso̠m re̠n Maraṅ Mukhiạ Md. Abdul Hamid, Maraṅ Montri Sheikh Hasina, Maraṅ Biḱcạrić Saiyd Mahmud Hosain, Ạn Montri Anisul Haque ar hõ  diso̠m re̠aḱ ae̠ma sãotare̠nko  duk ko so̠do̠r akada. Diso̠m re̠n maraṅ Mukhiạ Sheikh Hasina aćaḱ  duk so̠do̠r so̠mbatre̠ me̠nke̠̠da nui do̠ mit́ ạḍi jo̠san Ạn baepari (advocate) ar biḱcạrić hisạbte̠ diso̠mre̠ dạyikan ae̠ma Ạn re̠aṅ bisạeko gạkhuṛ se̠le̠t́e̠ kạmi akada. Ar sạriaḱ re̠ te̠ṅgo ke̠ṭe̠ć tahẽkate̠ ạn re̠aḱ biḱcạrić kạmire̠ lạgiạ paṛao̠e̠ tahẽkana. Uniaḱ kạmiko jo̠to̠ ho̠ṛko disại tae̠a arko pańja ho̠rayea.




Dhạrti jakat Po̠rjo̠ṭon Mãhã

Teheń do̠ Dhạrti jakat Porjoton Mãhã kana. Covid-19 maraṅ muskil halo̠t re̠ ạḍi bạṛti lo̠ksan hisạb te̠ ńe̠lo̠ḱ kana niạ se̠rma manao̠ ganao̠e̠t́ kan Dhạrti jakat Porjoton Mãhã. Niạ se̠rma re̠aḱ ‘Ato o̠ṛaḱ Lahantire̠ Porjoton’ – bo̠ho̠ḱ katha samaṅ se̠ć do̠ho̠ kate̠ go̠ṭa diso̠mre̠ ‘Dhạrti jakat Porjoton Mãhã’ manao̠ ho̠yo̠ḱ kana. 1980 se̠rma khon United Nation (UN) re̠aḱ go̠ṛo̠ go̠po̠ṛo̠te̠ no̠a mãhã do̠ manao̠ hoyoḱ kana. Teheńaḱ Mãhã re̠aḱ maraṅ jo̠s do̠ hoyoḱ kana Porjoton babo̠t re̠ hoṛko ao̠dhan e̠mako, são̠ta, ạricạli, politics ar kạuḍi/orthonitik upkạrko go̠ṭa dhạrti re̠ pasnao̠. E̠ṭaḱ se̠rma kore̠ ạḍi jọmọk sẹlẹt́ nọa mãhã do̠ manao̠ hoe̠ akana, me̠nkhan ne̠s do̠ ko̠ro̠na bhairas karo̠naḱte̠ Online gapalmarao̠ tahẽ kana, no̠a chaḍa ar ce̠t́ bisoe̠ hõ baṅ tahẽ kana. Ko̠ro̠na re̠aḱ pạhil aghat/haso doe̠ ńam ke̠da Porjotonre̠. E̠to̠ho̠ṕ khon ge bo̠nd tahẽ kana diso̠m ar dhạrti re̠aḱ jo̠to̠ le̠kan Porjotonko. Tour Operators Association of Bangladesh (TOAB) me̠ne̠t́ kana je̠, ko̠ro̠na karo̠nte̠ ko̠mte̠ re̠hõ 5 hajar 700 kạruṛ kạuḍi lo̠ksan hoe̠ akana. Ae̠ma huḍiń se̠ kạṭićaḱ Porjotonko do̠ bo̠nd akana. Baṅgladiso̠m Tourist Board Porjoton so̠ṅge jo̠po̠ṛao̠ me̠naḱko so̠ṅge te̠ye̠ gapalmarao̠ ke̠t́te̠ mit́ mo̠ńj hudis se̠le̠t́ recovery plan do̠ko hatao̠ akada. Diso̠m Mukhiạ Sheikh Hasina aćaḱ ḍhạrwạḱ re̠ye̠ ro̠ṛ so̠do̠r akada je, Porjotonre̠ hoe̠ paṛao̠ḱ kanaḱko o̠na recovery budget re̠ puruno̠ḱa. Biman Poribohon ar Porjoton re̠n Montri Md. Mahabub Ali doe̠ me̠n akada je̠, Abo do̠bon laha idiḱa, o̠nate̠ jo̠to̠ ho̠ṛaḱ go̠ṛo̠ go̠po̠ṛo̠ jạruṛa. Niro̠po̠n ho̠ṛmo̠ tahẽ kate̠ Porjoton center ko calao̠ idi lạgit́ Standard Operating Procedure e̠ho̠ṕ hoe̠ akana. Baṅgladiso̠m re̠do̠ ae̠ma utạr bhage ṭhạ̃iko me̠naḱa, o̠ne̠ o̠ka do̠ o̠kore̠ me̠naḱ jo̠to̠ ato o̠ṛaḱ kore̠.




Hạnḍi ńu re̠aḱ bhạlạite̠t́-2

Tho̠ṛa din tayo̠m mạjńhi do̠ arhõ go̠ṭa atore̠n ho̠ṛe̠ ho̠ho̠yat́ koa. Teheń do̠ he̠ć to̠ra khonge mạjńhi haṛam ce̠t́e̠ me̠na, o̠na re̠aḱ ko aṭkar baṛae̠da. Mit́ ghạṛi tayo̠m mạjńhi haṛam doe̠ he̠ć e̠na ar me̠me̠ne̠ e̠ho̠ṕke̠da, niạ bhado̠r cando re̠aḱ calae̠n lukhibar hilo̠ḱ lukhiram do̠ piyạṅ payaṅ se̠taḱ re̠ iń ṭhe̠ne̠ he̠ć akana ran sendra. E̠nte̠ uniaḱ mit́ ti do̠ banae̠ rabuṛ khal akat́ te̠ mayam te̠ jo̠do̠ bo̠do̠ akana ar hasote̠ bogete̠ye̠ kaḍrao̠ḱ kana.  Ado̠ sạrige ce̠t́ bana geye̠ rabuṛ khal akadea! Bana bana do̠ bana, o̠ṛaḱ re̠n banage. Laha hilo̠ḱ ńu ńu te̠ye̠ ubạ̣l dumạl caba akana ar so̠mbo̠t́ to̠ro̠t́ lo̠yo̠ lo̠po̠ o̠ṛaḱ te̠ye̠ he̠će̠na. Lukhiram do̠ o̠ṛaḱ bo̠lo̠ to̠rage pãe̠ṛa ṭhe̠ṅga saṕ kate̠ ghirni e̠rae̠ me̠tae̠ kana nit ge de̠n daka e̠mạń me̠. Ti re̠aḱ kạmiko samṭao̠ kate̠ e̠mae̠ lạgit́e̠ me̠net́ re̠ ṭhe̠ṅga saṕ katege uni se̠će̠ dạṛ ạguke̠da. Bạhu tae̠ do̠ culhạre̠ jo̠nḍra dakae̠ isine̠t́ tahẽkana. E̠kalte̠ se̠ke̠ se̠ke̠ daka ko̠lsa ulṭa̠ua me̠nte̠ye̠ laha hijuḱ kan tahẽkante̠ jonḍra daka re̠aḱ ḍaḍu te̠ge jonḍra daka salaḱ jãwãe̠te̠t́ ti re̠ye̠ jo̠t́ ade̠a. Jonḍra daka laṭhe̠ ńo̠ḱ gete̠ tire̠ laṭkao̠ e̠na ar lo̠lo̠ te̠ harta do̠ ure̠n taya. Go̠ṭa ńindạe kaḍrao̠ aṅga akada. Cando rakabo̠ḱ laga lạgi khon gharo̠ńjre̠ do̠ ro̠po̠ṛ e̠ho̠ṕe̠na, ro̠po̠ṛ tayo̠m do̠ tho̠ṛa ṭhe̠la-ṭhe̠li ar o̠na tayo̠m do̠ iń ṭhe̠n lạlise̠ he̠ć akana. Go̠-babaaḱ no̠nkan halo̠t ńe̠lkate̠ gidrạ pidrạ kodo̠ bogete̠ko raḱ ho̠mo̠re̠t́ tahẽkana. No̠a re̠aḱ sạrite̠t́ do̠ o̠kare̠! Hạṇdi-tạṛi, pạurạ re̠aḱ do̠ ae̠ma ae̠ma gun me̠naḱa.

  • Girdrạ koko ạkrińo̠ḱ tama;
  • Bạhutam e̠ṭaḱ ho̠ṛ ṭhe̠ne̠m jimạea;
  • Gidạr pidạrko ḍaṅgra me̠ro̠m le̠kako thạyạkoa, phuṭbo̠l le̠kako ko̠lsakoa

E boe̠ha mise̠rako ape̠ do̠ o̠ko̠e̠ kanape̠? O̠ko̠e̠ lạgit́ ape̠ do̠ jiwe̠t́ me̠naḱape̠a? Arhõ bhạlạite̠t́ me̠naḱa-

  • Amre̠n bạhu doe̠ rạnḍiḱa;
  • Amaḱ baṅ tahe̠nre̠ amre̠n bạhu do̠ chinạr me̠nte̠ko bahnayea;
  • Ae̠ma le̠kan koclo̠nte̠ko go̠je̠a se̠ se̠ndrate̠ bae ńamo̠ḱa;
  • Dulạṛiạ gidrạ koaḱ ạḍi bhabna ar muskilaḱ ho̠yo̠ḱtakoa

Biń mit́ dhom bhugạḱ re̠ye̠ bo̠lo̠le̠n khan tis re̠h̃o bam o̠r o̠nḍok daṛe̠aya. O̠r o̠rte̠m o̠r ṭungạć le̠dere̠hõ tis hõ bae o̠nḍoko̠ḱa. Hae̠re̠ hạnḍi-tạṛi, pạurạ ce̠kate̠ co̠e̠ se̠ndra ńam akat́bona? Aboko do̠ nito̠ḱ ghạḍluḱ re̠bon ńur akana. Ce̠t́le̠ka biń bhugạḱ khon bam o̠r onḍok daṛe̠aya o̠nkage jahae̠ ho̠ṛ ho̠po̠n bhage buj e̠mkate̠ do̠ bam ruạṛ daṛeya. Tin ane̠ć aćaḱ mo̠n khon ruạṛo̠ḱ baṅ sanaye̠, un ane̠ć do̠ o̠ho̠geye̠ bạgi daṛeaḱa. Sạriaḱte̠t́ do̠ o̠kare̠, o̠koe̠bon do̠sea? De̠labon jo̠to̠ko no̠a re̠aḱbon ganḍo̠no̠ḱ ma.




United Nationa Virtual Meeting re̠ Diso̠m Goṅke Sheikh Hasina ar Baṅgla te̠ pạhil katha ro̠ṛić Mano̠tan Bo̠ṅgo̠bo̠ndhu

Calao̠e̠n 21 September So̠mbar khon UN re̠aḱ 75 se̠rma sabha do̠ virtual se̠ć le̠kate̠ e̠ho̠ṕ akana. Niạ se̠rma re̠aḱ gapalmarao̠/bohoḱ katha do̠ ho̠yoḱ kana; Ale̠ do̠ darakan din lạgit́ le̠ kho̠jo̠ḱ kana, UN ale̠aḱ jạruṛ me̠naḱa: Ae̠ma le̠kan go̠ḱ kathako ar hudis ruạṛ.

Dhạrtire̠ COVID-19 re̠aḱ halo̠t te̠ UN 75 se̠rma sabha do̠ Itihãs re̠ o̠l rakaṕ e̠na je̠, virtual se̠ć te̠ meeting/gapal marao̠ hoyoḱ kante̠. Source: BSS

Lukhibar 24 September 2020 New York re̠ calaḱ kan National United re̠aḱ 75 se̠rma sabha re̠ ‘Digital Go̠ṛo̠ Go̠po̠ṛo̠’ darakan jiṅgi re̠nko lạgit́ Action Today ce̠tanre̠ mit́ maraṅ virtual gapal marao̠ re̠ no̠ako kathae̠ ro̠ṛ akada.  

Diso̠m mạńjhi aćaḱ kathako ro̠ṛ o̠kte̠ re̠ me̠n akada je̠ darakan din re̠ hara rakabo̠ḱ kan ko̠ṛa/kuṛiko lạgit́ kạmi re̠aḱ ho̠r be̠nao̠ ar 2030 se̠rma bhitri te̠ diso̠m re̠ jo̠to̠ high school re̠ Digital Academy ar center of  Excellence hisạb te̠ kạmi lạgit́ go̠ḱ kathai e̠m akada.  

Diso̠m mạńjhi Sheikh hasina darakan din re̠n gạkhuṛ ar budanko lạgit́ digital go̠ṛo̠te̠ go̠ṭa dhạrtire̠ kạmi lạgit́ ạḍi bạṛti mo̠n muruk te̠ye̠ kạmi kana. Ar hõye̠ me̠ne̠t́ kana ale̠ do̠ ale̠aḱ go̠ḱ katha re̠ se̠ṭe̠ro̠ḱ lạgit́ ạḍi maraṅ hạtiạr be̠nao̠ lạgit́ go̠ṭa dhạrti re̠n se̠ć ko̠yo̠ḱ ho̠r re̠ me̠naḱ le̠a.  

Pạhilte̠ rakaṕ akan video se̠ć te̠ye̠ baḍae̠ oco ke̠t́ koa COVID-19 le̠kan maraṅ ro̠g re̠ digital se̠ć le̠ka te̠ ae̠ma se̠ba kạmi do̠ hoe̠ purạu akana. Go̠ṭa dhạrti re̠ adha ạdhi ho̠ṛkoge Internet laṛcaṛ bako dhe̠j akada. O̠nko lạgit́ nito̠ḱ so̠mo̠e̠ me̠naḱa purạu lạgit́.

Baṅgladiso̠m Sarkar 2021 se̠rma modre̠ digital Bangladesh Uihạr akat́/Rupkolpo his̠ab te̠ ńe̠ńe̠l sanaedia me̠nte̠ kathai so̠do̠r akada. Digital lạgit́ diso̠m sarkar Internet IT lạgit́ ạḍi bạṛtiye̠ kạmi kana mit́ maraṅ bo̠do̠l hoyoḱ lạgit́. Diso̠m re̠ nito̠ḱ Internet ko laṛcaṛe̠t́ kana 103.48 million. Nonkate̠ abo jo̠to̠ ho̠ṛ lạgit́ ạḍi maraṅ ạt se̠ bo̠do̠lo̠ḱ lạgit́ hore̠ uduḱ abon kana. 

Sheikh Hasina ar hoe̠ me̠nakada je̠, digital connectivity se̠ć te̠ aboaḱ Kạuḍi te̠ lahanti ạgu ar Maejiuko hõ lahanti lạgit́ se̠ bo̠do̠l hoe kana. Ar no̠a do̠ Sustainable Development Goal (SDG) le̠ka ge kạmi purạu lạgit́ kurumuṭu calaḱ kana, o̠na se̠le̠t́ COVID-19 lạgit́ hõ ạḍi ae̠ma go̠ṛo̠ ńam akana. 

Arhõe̠ me̠ne̠t́ kana je̠, 2041 se̠rma bhitrite̠ mit́ lahanti ar mo̠ńj diso̠m hisạbte̠ be̠nao̠ rakaṕ lạgit́ jo̠s hatao̠ hoe akana. O̠nate̠ ale̠do̠ ale̠re̠n juạnko no̠a lahanti se̠ bo̠do̠l hoyoḱ lạgit́ nit  khon jo̠po̠ṛao̠ do̠ho̠ kate̠t́ kạmi calao̠ idi lạgit́ le̠ kạmi kana.

Baḍae abon je̠, ho̠la 26 tạrik ạyuṕ 8 baja Baṅgladiso̠m ar New York 10 baja se̠taḱ so̠mo̠e̠ Baṅgladiso̠m re̠n Mano̠tan Diso̠m Mạńjhi Sheikh Hasina do̠ UN re̠aḱ 75 se̠rma virtual gal marao̠e/bhasone e̠m ke̠da. Diso̠m Mạńjhiaḱ kathako do̠ diso̠m hoṛko ṭhe̠n khaṭo̠te̠ no̠nka le̠ka tahẽ kana;

UN re̠aḱ 75 se̠rma virtual sabha re̠n mukhiạ jo̠har e̠m kate̠ PM Hasina doe̠ men̠ke̠da je̠, covid-19 le̠kan mũhim o̠kte̠re̠ dhạrtire̠n jo̠to̠ manwakoge ạḍi haro̠n se̠le̠t́ din bon khe̠mao̠ e̠da, o̠ne̠ o̠kado̠ Nagam/Itihas re̠ o̠l tahena. UN re̠aḱ bakhol o̠ṛaḱ do̠ iń lạgit́ ạḍi bhabna re̠aḱ kana. 1974 se̠rmare̠ no̠a bakhol o̠ṛaḱ re̠ iń Baba Boṅgo bondhu Sheikh Mojibur Rahaman nãwã ge be̠nao̠ akan diso̠m re̠ sarkar mukhiạ hisạbte̠ Go̠go̠ aṛaṅ baṅglate̠ pạhile̠ gal marao̠/bhason le̠da. Iń hõ no̠a bakho̠l o̠ṛaḱ re̠ 16 dho̠m se̠ṭe̠r kate̠ Dhạrti re̠ suluk ar sạhại hoyoḱ lạgit́ jo̠to̠ko ṭhe̠n nẽho̠riń do̠ho̠ akada. Diso̠m sarkar hisạb te̠ UN re̠ no̠a do̠ iń lạgit́ 17 dho̠m ropoṛ/broktita kan tińa.

Corona o̠kte̠ re̠ Jiwi alae kate̠ siń ńindạko kurumuṭu te̠ko kạmi kana niro̠po̠n ho̠ṛmo̠ diso̠m re̠n ho̠ṛko e̠mako lạgit́, iń se̠ć khon tahen kana ạḍi ae̠ma sarhao̠. Ạḍi sarhao̠ iń e̠mae̠ kana UN re̠n Mohasocib/Mukhiạ, Niạ halo̠t re̠ aćaḱ mo̠ńj ạyur ńutumte̠.

Diso̠m Mukhiạ me̠nakada, do̠sar Dhạrti Lạṛhại re̠ UN ce̠t́ le̠ka ạḍi mo̠ńj jo̠po̠ṛao̠ do̠ho̠ kate̠ye̠ kạmi le̠da, o̠nkage niạ corona halo̠t re̠ ạḍi kurumuṭu kate̠ mit́ jo̠mo̠k te̠ mo̠ńje̠ ạyur akada.

No̠a o̠kte̠ re̠ uni do̠ Baṅgla re̠n Jạtiko lạgit́ bhage gupiyić se̠ ạyuriće̠ tahẽkana diso̠m baba Boṅgo bondhu Sheikh Mojibur Rahaman. Ạḍi khạndri mo̠n o̠nto̠r khon iń disạye̠dia- e̠nte̠t́ uni do̠ harkhe̠t, sase̠t sahao̠ kate̠ Baṅgali jạtiko Dhạrti re̠ye̠ so̠do̠r le̠t́ bonte̠ teheń le̠kan dinre̠ iń hõ no̠a UN re̠aḱ Maraṅ Sabhare̠ katha ro̠ṛ re̠aḱ ạt iń ńam akada. Baṅgla re̠n ho̠ṛko lạgit́ niạ se̠rma do̠ ạḍi bhabna re̠aḱ kana ar hõ rạskạ; e̠nte̠t́ niạ se̠rma do̠ abore̠n diso̠m babawaḱ sae 100 se̠rma janam mãhã kana. Boṅgo bondhu aḱ dhạrti jiṅgi, lạṛhại, harkhe̠t, sase̠t, bhạlạiko te̠ je̠le̠ka covid-19 khon sahaṛakae tahẽn lạgit́ uniaḱ sahas ar kathako se̠le̠t́ ce̠t́ le̠kate̠ nãwã din bon ńe̠l daṛe̠aḱ, o̠na do̠ bon ńe̠l akada ar bon baḍae̠ akada Bo̠ṅgo bondhu khon.

Niạ o̠kte̠ re̠ 1975 se̠rma 15 tạrik re̠ uniaḱ harkhe̠t go̠ć ocole̠n re̠aḱ mit́ bar katha do̠ń lại so̠do̠ra, Ạḍi bhabna se̠le̠t́ iń disạ e̠da e̠nhilo̠ḱ diso̠m baba iń re̠n Baba un o̠kte̠ re̠n President Bo̠ṅgo bondhu Sheikh Mojibur Rahman, iń Go̠go̠, ińre̠n pe̠a 3 ko̠ṛa bo̠e̠ha, bar go̠ṭe̠n bạhu kuṛi se̠le̠t́ ge̠l irạl 18 ho̠ṛko. Iń ar ińre̠n kạṭić kuṛi bo̠e̠ha diso̠m bahre̠ re̠ liń tahẽle̠nte̠ bako go̠ć daṛeaḱ lińte̠ teheń hạbić bańcao̠ me̠naḱ lińa. Nij diso̠m te̠ turui 6 se̠rma bạliń he̠ć daṛe̠ akada. UN re̠ no̠nkan katha ro̠ṛ re̠aḱ aso̠l jo̠s se̠ mo̠tlo̠b do̠ ho̠yo̠ḱ kana je̠mon no̠nkan hirkhạ, bạṛić go̠ć go̠po̠ć do̠ dhạrtire̠ o̠ka re̠ge je̠mo̠n baṅ ho̠yo̠ḱ.

Calaḱ kan corona bhairas babot diso̠m mukhiạ me̠nke̠da, covid-19 doe̠ baḍae̠ ocoke̠t́ bona je̠ jo̠to̠ ho̠ṛaḱ bhạg do̠ mit́ gea me̠nte̠. Abo do̠ o̠ko̠e̠ hõ babon niphuṭa no̠a be̠bạṛić ro̠g khon. Corona bhairas do̠ abo jo̠to̠koe̠ o̠ṛaḱ re̠ye ̠siń e̠se̠t́ akat bona. Niro̠po̠n ho̠ṛmo̠ re̠aḱ se̠ć le̠kate̠ Kạuḍi/orthoniti se̠ć le̠kate̠ ạḍi ãṭ do̠ lo̠ksan hoe akana. Baṅgladiso̠m re̠ 2018-2019 se̠rma re̠do̠ 8.2 % GDP bon hame̠ṭ le̠da. ar covid-19 aboaḱ no̠a mo̠ńj hame̠ṭ re̠ ạḍi maraṅ bạiri doe̠ hoy akana.

Me̠nkhan Baṅgladiso̠m re̠do̠ pạhil khon ge “dhạrti jiṅgi ar khe̠mao̠” banarge somante̠ ńe̠l ho̠e̠ akana. Diso̠m re̠aḱ lonbon, arjao̠ re̠aḱ je̠mo̠n lo̠ksan alo̠ ho̠yo̠ḱ, o̠na lạgit́ ae̠ma le̠kan go̠ṛo̠ do̠ e̠m hoe̠ akana. So̠maj re̠aḱ bhạlại lạgit́ ae̠ma le̠kan boge kạmiko e̠ho̠ṕ hoe̠ akana. Diso̠m lạṛhại re̠ se̠le̠t́ le̠n bańcao̠ḱ sipạhi/muktiphojko lạgit́ jao̠ se̠rma 39 bilion kạuḍi tahẽn kana. No̠ako be̠go̠r hõ ume̠ran ho̠ṛko lạgit́ tolop/allowance, Rạnḍi maejiuko se̠ He̠re̠lko bạgi akat́ko maejiuko lạgit́ tolop/allowance, Leḍha, ṭhunṭạ, guṅgṛạko lạgit́ ar so̠maj re̠ ạḍi latar re̠ me̠naḱ ko jạt hoṛko lạgit́ hõ ae̠ma le̠kan kạmi ar tolop/allowance e̠m o̠ḍo̠ke̠t́ kana, ar o̠na se̠ć te̠ amdaj 9.1 milion gharo̠ńj ko lahantiḱ kana se̠ bhạlại ho̠yo̠ḱ kana.

Diso̠m mukhiạ arhõe me̠nakada je̠, covid-19 karonaḱte̠ kạmi bạnuḱ hoṛko lạgit́ jạruṛo̠ḱte̠ ge jo̠m ńu re̠aḱ bo̠ndo̠bo̠s hoe̠ akana. No̠nka te̠ 10 milion khon bạṛti gharo̠ńjko upkạr akana. Ale̠do̠ 4 milion siknạt gidrạko go̠ṛo̠ le̠ e̠m akat́ koa. corona re̠ lo̠ksan cas bas hoṛko.krishokko, din kạmiạko lạgit́ 5 milion manwako lạgit́ kạuḍi te̠ go̠ṛo̠ e̠m hoe̠akana. Re̠ṅge̠ć o̠re̠ćkoaḱ niro̠po̠n ho̠ṛmo̠ bhạlại lạgit́ amdaj 18 hajar community clinic ar council sastho kendro re̠ be̠go̠r kạuḍite̠ 30 le̠kanaḱ ran le̠ e̠mako kana. Diso̠m mukhiạ arhõe̠ me̠nakada, sarkar aḱ go̠ṛo̠ go̠po̠ṛo̠te̠ iń apnaraḱ kurumuṭute̠ kạuḍi jo̠gaṛ kate̠ re̠ṅge̠ć paṛhao̠ḱ kan gidrạko, Musjid, Mundil, Iskul mahaso̠e̠, gainahako, reporterko do̠ no̠a go̠ṛo̠ baṅ e̠mako kana, me̠nkhan o̠nko mo̠dre̠ 2.5 bilion khon bạṛti kạuḍi do̠ń e̠m hạṭiń akada. O̠nate̠ diso̠m re̠n ho̠ṛko corona bhairas te̠ ạḍi ḍhe̠r baṅko lo̠ksan akana.

Arhõe̠ me̠nakada je̠ covid-19 ro̠g ńam akat́ko são̠te̠ ale̠do̠ 31 go̠ṭe̠n jạruṛ biso̠e̠ dole̠ e̠m so̠do̠r akada. Nit hạbić te̠ ale̠do̠ 13.25 bilion America diso̠m re̠aḱ dollar kạuḍi le̠ lại ḍhạrwaḱ/so̠do̠r akada o̠ne̠ o̠kate̠ GDP 4.0 3 % hoyoḱa. Arhõe̠ me̠n akada corona o̠kte̠ re̠ jo̠maḱ arjao̠ lạgit́ ạḍi bạṛti mo̠nle̠ lagao̠ akada. O̠na se̠le̠t́ niro̠po̠n ho̠ṛmo̠ lạgit́ mo̠ńj vitamin jo̠maḱ, ho̠ṛmo̠ se̠ć khon ho̠ṛ so̠ṅge pharak tahẽ kate̠ garmentsko, kolkarkhanako jhić do̠ho̠y, o̠t baṛgi khon pho̠so̠l arjao̠. COVID-19 re̠ go̠ṭa dhạrti re̠ arjao̠ re̠ muskilanaḱ hoe le̠n re̠hõ ale̠aḱ do̠ 5.24% GDP bạṛti arjao̠ hoe̠ akana. Darakan se̠rma GDP 7% rakabo̠ḱa me̠nte̠le̠ as jo̠ṅ kana.

Vacsine ń́am lạgit́ as me̠naḱa me̠nte̠ye̠ lại so̠do̠r ke̠da- Go̠ṭa Dhạrtire̠ lạgit́ ạḍi usạrage covid-19 re̠aḱ vacsin ńamo̠ḱa. ar no̠a vacsin do̠ dhạrti re̠aḱ sompod hisạb te̠ ńe̠l jạruṛa. Go̠ṭa dhạṛtire̠ je̠mo̠n ṭhik so̠mo̠e̠ se̠ o̠kte̠ re̠ jo̠to̠ ho̠ṛbon ńam daṛe̠aḱ te̠ diso̠m bon bańcao̠ daṛe̠aḱ. Corona re̠aḱ no̠a halo̠t re̠ tahẽ kate̠ hõ aboaḱ jo\s 2030 re\ se̠ṭe̠ro̠ḱ lạgit jo̠to̠ ho̠ṛ ạḍi ãṭ kurumuṭu jạruṛabona laha idi lạgit́. Arhõe̠ me̠nakada, 2041 se̠rma bhitrite̠ lahanti diso̠m hisạb te̠ ńe̠l lạgit́ kạmi idie̠dań.

Gidrạko lahanti lạgit́ hõ ae̠ma le̠kan programko hatao̠ hoe̠ akana. UNICEF aḱ go̠ṛo̠te̠ gidrạko re̠ je̠mo̠n jahan be̠gar baṅ tahen lạgit́ kạmi calaḱ kana. COVID-19 re̠ je̠mo̠n gidrạkoaḱ jahan muskilaḱ baṅ ho̠yo̠ḱ o̠nate̠ hõ ạḍi hudis se̠l̠et́ le̠ kạmi kana. Gidrạko je̠mo̠n Iskul/school kore̠ jo̠to̠ko so̠ṅge mo̠ńj jo̠po̠ṛao̠ re̠ tahe kate̠ ko o̠lo̠ḱ paṛhao̠ḱ. Nonka te̠ diso̠m re̠ suluk hijuḱa.

Diso̠m re̠ suluk nirại te̠ tahẽn lạgit́ diso̠m mukhiại me̠nakada, go̠ṭa dhạrti re̠ suluk ạgui lạgit́ suluk bạisạu phạd/Santirokkha bahiniko kạmi kana ar nito̠ḱ Baṅgladiso̠m jo̠to̠ khon so̠ro̠s utạr se̠ ce̠tan no̠mbo̠r re̠ me̠naḱ koa.

Mayanmar diso̠m re̠n ho̠ṛ Baṅgladiso̠m te̠ko he̠ć akan babo̠te̠ me̠nakada, nito̠ḱ 11 lakh khon hõ bạṛti ho̠ṛ jo̠rmoṭte̠ko he̠ć akana ar suluk re̠ń do̠ho̠ akat́koa ae̠ma e̠ṭke̠ṭõṛẽ, haron ko̠sṭo̠ sahao̠ kate̠. Pe̠ 3 se̠rma khon bạṛti o̠kte̠ do̠ paro̠m akana. Nit hạbić te̠ mit́ 1 go̠ṭe̠n ho̠ṛ hõ bako ruạṛ akat́koa. No̠a do̠ Mianmar aḱ biso̠e̠ kana o̠nate̠ je̠mo̠n ako ge no̠a do̠ko ńe̠l jut. teheń go̠ṭa dhạrti re̠n ạyurko ṭhe̠n ińaḱ nẽho̠r tahẽn kana, je̠mo̠n ạḍi usạra no̠a re̠aḱ jạruṛ bujhạu kate̠ bon ńe̠l jut kạmite̠.

Ae̠ma kạmi se̠le̠t́ ale̠do̠ ale̠re̠n diso̠m babaye̠ ńe̠l le̠t kukmu sona re̠aḱ Baṅgladiso̠m be̠nao̠ lạgit́ hante̠ nate̠ khon le̠ kạmi idi kana. Sona diso̠m re̠do̠ baṅ tahẽna re̠ṅge̠ć haro̠n ar e̠dre, jo̠to̠ko suluk nirại re̠ je̠mo̠nko tahẽn. Tobe ane̠ć do̠ Go̠no̠tantrik mo̠ńj diso̠m me̠nte̠ sirjạu se̠ hoe̠ daṛe̠aḱa. O̠ne̠ o̠ka re̠do̠ tahẽna jo̠to̠ho̠ṛaḱ so̠man ạidạri. Niạge diso̠m baba aḱ sae 100 janam dinre̠ jạtiyạri  gãota ar go̠ṭa dhạrtire̠n ạyurko ṭhe̠n tahẽn kana.    




Baṅgladiso̠m KO̠RO̠NA Bhairas re̠aḱ mucạt́ khobor

Calao̠e̠n 24 Gho̠nṭare̠ nạmuna biḍạu hoe̠ akana=10,685 hoṛaḱ

24 gho̠nṭare̠ KO̠RO̠NA te̠ko jạbunena=1,275 hoṛ

Mo̠ṭre̠ jạbun akan hoṛaḱ soṅkha do̠=359,148 hoṛ

24 gho̠nṭare̠ Dhạrti ko bạgiada metaḱme goće̠nako=32 hoṛ

KO̠RO̠NA te̠ nit hạbić moṭ goće̠n hoṛ=5,161 hoṛ

Bo̠geyen  ho̠ṛ jo̠to̠re̠=teheń 1,714 se̠le̠t́ jo̠to̠re̠=279,491 hoṛ

www.dhakatimes.com




Ale Ato

Hane̠ ńe̠lo̠ḱ kan tale dare

O̠nḍe̠ge ale̠aḱ o̠ṛaḱ

O̠nḍe̠gele̠ tahēna

Ae̠ma jạtre̠n ho̠ṛ

Bale̠ baḍae̠ o̠lo̠ḱ paṛhaoḱ

Bale̠ baḍae̠ Santal ạri cạli

O̠na te̠gele̠ tae̠no̠m akana

Ale̠ jo̠to̠ ho̠ṛ

Kurumuṭu me̠naḱ tale̠a

Bại bại laha se̠ć calaḱ lạgit́;

O̠lo̠ḱ paṛhao̠ḱ bạnuḱte̠

Ae̠ma se̠ć le̠kate̠le̠ tae̠no̠m akana,

Dho̠ro̠m re̠aḱ so̠sto̠r kathako

Bale̠ baḍae̠

O̠nate̠ dho̠ro̠m ko̠ro̠m se̠ćte̠le̠

Nijo̠r akana

O̠nate̠ dho̠ro̠m o̠lo̠ḱ paṛhaoḱ do̠

Ạḍi jạruṛa,

O̠na khon babon nijo̠ro̠ḱ ma.

Oloḱić:

Samoly Murmu

Ato ńutum: Bikrampur

Upojila: Kaharol

Dist: Dinajpur