Niạ serma HSC biḍạu baṅ ho̠yo̠ḱa: Siknạt Mo̠ntri

Ko̠ro̠na virus khạtir niạ dhao reaḱ  Higher Secondary Certificate (HSC) ar o̠na man reaḱ eṭaḱ  biḍạu do baṅ hoyoḱa.  No̠ko̠ biḍạu em pạṭhuạko̠aḱ jo̠ do̠ JSC ar SSC biḍạu reaḱ jo̠ cetan to̠jbickate emo̠go̠ḱa. Hijuḱkan December cando̠ niạ kạmi ko̠ puṛạua.

Teheń Gurubar O̠nline kho̠bo̠riạ ko̠ são̠ Siknạt Mo̠ntri Dipu Muni niạ katha ko̠e baḍae o̠co̠akana.

Siknạt Mo̠ntri 2020 serma reaḱ HSC biḍạu hatao̠ baṅkate eṭaḱ lekate o̠nko̠ mullayo̠n ko̠a. Niạ dhao̠ren HSC biḍạu em gidrạko̠ ar hõ barea biḍạuko em ago̠akada. O̠nko̠aḱ JSC ar SSC biḍạu reaḱ jo̠ ńelte niạ dhao̠ reaḱ HSC biḍhạu reaḱ jo̠ do̠ niriko̠ḱa.  O̠ko̠e ko̠ SSC pas tayo̠m (Science khon Commerce se Humanities) re ako̠aḱ paṛhao̠ḱ reaḱ ko̠ pherao̠ akada o̠nko̠aḱ mullayo̠n lạgit́ mit́ gạkhuṛ  do̠l bandhao̠ ho̠yakana. O̠nko̠ do̠ o̠ne apnar paṛhao̠ḱ kan bibhag ko̠ bo̠do̠l akat́ ko̠aḱ biso̠i ko̠ ńela.

HSC pas tayo̠m maraṅ siknạt hatao̠ o̠kte cet́ ho̠yo̠ḱa  no̠nkan kukli ledere siknạt Mo̠ntri menkeda Maraṅ siknạt hatao̠ bho̠rti re cet́ ho̠yo̠ḱa se cet́ leka kate o̠na do̠ nit baṅ men baṅ gano̠ḱa. Tayo̠m daram galmarao̠ kate ṭhikoḱa cet́ lekakate gidrạ ko̠ko bhurtiḱa mente.

HSC biḍạu hatao̠ reaḱ katha tahekan niạ serma April cando̠ reaḱ pạhilre. Menkhan o̠na laha ge ko̠ro̠na khạtir ko̠ hape keda. Niạ dhao niạ biḍạure 13 lakh kho̠n ho̠ ḍher pạṭhuạ ko o̠ṅso̠ṅkea.




Pạhil Siknạt (Primary) Iskul re ko hatao ko̠a 32 hajar Mahaso̠e

Baṅgladiso̠m sarakaraḱ Sarkari Primary School re 32 hajar 577 goṭen são go̠ṛo̠an Mahaso̠e  hatao reaḱ ko go̠ṭakeda Pratho̠mik ar Go̠no̠sikha Mo̠ntro̠nalo̠y. Niạko hudạre Prak- Pratho̠mik (Pạhil siknạt laha cet́) lạgit́  25 hajar 630 ho̠ṛ ar Pratho̠mik (Pạhil siknạt) lạgit́  são kạmiạ mahaso̠e hudạre 6 hajar 947 go̠ṭen mahaso̠e ko hatao ko̠a. Pratho̠mik Sikkha O̠dhido̠pto̠r  do̠ Pratho̠mik ar Go̠no̠sikha Mo̠ntro̠nalo̠y niạ kho̠bo̠r ko so̠do̠r akada

Pratho̠mik ar Go̠no̠sikha Mo̠ntro̠nalo̠y ren maraṅ so̠cib Md. Akram Al- Ho̠ssain e baḍae o̠co̠akana- ạḍi usạrage niạ Ho̠ṛ hatao̠ reaḱ Niyog  so̠do̠r sakam ko jaṛia.

Ar ho̠ baḍae akana baṅ ma 2009 kho̠n 2019 serma hạbić Sarkari Primary School re  1 lak 97 hajar 864 go̠ṭen  mahaso̠e ko hatao akat́ ko̠a.  Mujib serma re jo̠to̠ sunno̠ po̠d (hudạ) re mahaso̠e hatao̠ reaḱ katha tahe kan re hō niạ ko̠ro̠na khạtir baṅ ho̠ylena. To̠be September cando̠ re Ko̠ṭa do̠ho̠kate Primary School ren mahaso̠e hatao̠ reaḱ go̠ṭa akana.  Niạre 60% maejiu, 20% herel hopon ar 20% sarkari primary school ren nukri kanko̠ren gidrạko lạgit́ ko̠ṭa do̠ho̠ reaḱ ho̠ ko pro̠stab akada. Primary ren mahaso̠e koaḱ to̠lo̠b 13 graḍe hoy akan khạtir niạ katha se prostab do̠ em akana.

Diso̠m ren Ạyurić aḱ  hukumaḱ lekate 13 grade dhạbić to̠lo̠b ho̠ylen khan o̠nako ho̠ṛ hatao re do̠ jahan ko̠ṭa baṅ tahena no̠nkan go̠ṭawaḱ menaḱ te ko̠ṭa ko bad leda. Niạ laha Muktijo̠dha, Khudro̠ nri-go̠sṭi, Ansar-VDP, Pro̠tibo̠ndhi ar Jilạ ko̠ṭa ko do̠ho̠yet́ tahena. To̠be 14 kho̠n 20 grade dhạbić ho̠ṛ hataore no̠a ko ko̠ṭa do̠ tahena.

Jo̠to̠kho̠n mucạt́ 2018 serma reaḱ 30 july são mahaso̠e kạmiạko hatao reaḱ biḍạu do hatao̠lena. O̠na biḍạure 55 hajar  295 ho̠ṛ  ko daṛelena ar kạmireko̠ hatao ket́ ko̠a 18 hajar 147 ho̠ṛ. Niạ laha 2014 serma reaḱ  hapelet́ biḍạu hō hataolena ar o̠nare daṛelena ko 29 hajar 555 ho̠ṛ. Niạ mo̠dre kạmireko hatao ket́ koa 9 hajar 767 ho̠ṛ.    




T O̠ P O̠ L

Hape hape duk do̠
Aṛerem teṅgo̠ḱkan
Hara – hiri jiwi
Taṛam ḍahar re
Acka ge thiro̠ḱ mo̠n.
ạṛić eṭaḱ bhabna ge
Bhiṛkạuae ạḍi jhạl hante

Eṭaḱ bilạn seć.

 

Serma ipil bhitri re

Co̠ko̠ o̠na as

Ar bae gupiete

Mo̠n o̠nto̠r do̠e hapeḱ

Dhasaḱ bo̠hel jo̠to̠ kukmu kumbạ.

Serma – tapaṕ kate juạn bayar

Uḍạu calaḱako̠ ạḍi jhạl

Bar dinaḱ no̠a

Helmel hulạs re

Rạskạ  hutạs mo̠n .

 

So̠ – baha nạṛi re

An – mo̠na ko̠ḱam hahaṛa te .

Haere diglạ ḍigli dhuṛi dhạrtire

khange hudis ruạṛạń

Mo̠ha – muhim renaḱ katha,

O̠ka reba bạṛić menaḱ

Mit́ mit́te jo̠to̠

Duk do̠ jarwaḱ

To̠ro̠ć to̠pa seṅgel leka

Mo̠n o̠nto̠r do̠ lo̠ḱ.