Mahatma Gandhiaḱ Janam Mãhã

Teheń do̠ Mano̠tan Mahatma Gandhi aḱ 151 se̠rma janam mãhã kana. Uniaḱ aso̠l ńutum do̠ ho̠yo̠ḱ kana, Mo̠ho̠n das Ko̠ro̠m chand Gandhi. 1869 se̠rma re̠aḱ do̠sar October Gujraṭ re̠aḱ Pobondor re̠ uni doe̠ janam le̠na. Ar go̠ṭa dhạrtire̠ teheńaḱ din do̠ Ohingsha mãhã hisạb te̠ko manao̠a.

Mahatma Gandhi doe̠ ho̠yo̠ḱ kana Bharot disạm sạdhin lạṛhại rẹn maraṅ ho̠r uduḱíć, o̠na se̠le̠t́ dho̠ro̠m re̠ ạḍi gạkhuṛ leader. Go̠ṭa dhạrtire̠, manwakoak purgạl (sạdhin) ar ạidạri hame̠ṭ lạgit́ uni ṭhe̠n khon ạḍi ae̠ma udgạu ńamo̠ḱa.

Gandhi do̠ Bharot diso̠m ar go̠ṭa dhạrtire̠ Mohatma (Maraṅ Atma) se̠ Baba ńutumte̠ko baḍae akadea. Bharo̠t diso̠m sarkar do̠ uni manoti lạgit́ te̠ Jạtiạri re̠n Baba Me̠nte̠ko manaea. Uniaḱ dhạrti jiṅgi ar hudisko khon aema le̠kan siknạt bon hame̠ṭ daṛeaka.

Do̠sar October do̠ uniaḱ janam mãhã kan te̠ go̠ṭa bharo̠t diso̠mre̠ Gandi Joyonti hisạb te̠ko mano̠t se̠le̠t́ko manao̠ ganao̠e̠da. 2007 se̠rma re̠aḱ 15 June do̠ United Nation sabha do̠sar 2 october International Ohingsha Mãhã hisạb te̠ko lại pasnao̠ akada/ ḍharwạḱ akada. UN re̠aḱ jo̠to̠ diso̠m re̠nkoge no̠a din do̠ mano̠t se̠le̠t́ ko manao̠ ganao̠ lạgit́ko mit́ mon e̠na.

Siknạt te̠ pe̠re̠ć akan Brithis re̠n A̠n be̠pari hisạbte̠ dạkhin Africare koclonoḱ kanko bharo̠t re̠n ho̠ṛkoaḱ ạidạri hatao̠ lạgit́ pạhil andolon/lạṛhại doe̠ e̠ho̠ṕ akada Gandhi, pạhil uniaḱ Ohingsha sulukte̠ hame̠ṭ lạgit́ ae̠ma le̠kan monsubạ ko doe̠ e̠m le̠da. Bharo̠t diso̠m te̠ ruạṛ he̠ć kate̠ uni do̠ mit́ bar re̠ṅge̠ć ore̠ćko, cas-baso̠ḱ ho̠ṛko, ar din kạmiạko soṅge kate̠ discrimination/boisommo kor hatao̠ ar ae̠ma le̠kam koclonko khon upkạrko lạgit́e̠ lạṛhại le̠na.

Bharo̠t diso̠m re̠ak National Kongresh re̠aḱ dạyik se̠ ạyur lạgit́ Gandhi do̠ go̠ṭa bharo̠t diso̠m re̠ re̠ṅge̠ć je̠mon baṅ tahe̠n, Maejuiko sạdhin e̠mako, jo̠to̠ jạtko talare̠ dupulạṛ, lạṭu kạṭić jạtko talare̠ be̠gar je̠mon baṅ tahe̠n, jạtiạri ko kạuḍi se̠ć te̠ hõ je̠monko lahanti daṛe̠aḱ se̠le̠t́ ae̠ma le̠kan boge kạmiko hoyoḱ lạgit́e̠ ḍhạrwạḱ le̠da. Me̠nkhan no̠ako motlob se̠ jo̠s do̠ tahẽ kana Bharo̠t diso̠m do̠ bidạsi aḱ koclon khon rukhạ lạgit́. 1930 se̠rma Gandhi do̠ buluṅ re̠aḱ kor birud re̠ 400 kilomiter (248 mile) jelń ḍanḍi buluṅ Kuckawaje ạyur le̠da. One̠ o̠ka do̠ 1942 se̠rma Engraj sasokko ce̠tanre̠ samna sạmni Bharo̠t aṛaḱ re̠aḱ lạṛhạie̠ e̠ho̠ṕ le̠da. Uni do̠ ae̠ma o̠kte̠ ae̠ma le̠kan karonko te̠ ae̠ma dhom Dạkhin Africa ar Bharo̠te̠ko jail ledea.

Mahatma Gandi do̠ jao̠ o̠kte̠ rege Ohingsha motobad ar sạriaḱ re̠ dhir pure̠ tahẽ kana. Uni do̠ ạḍi sadharon dhạrti jiṅgi tahẽ kan taya ar mit́ ṭe̠n Ashrom doe̠ be̠nao̠ le̠da. Uniaḱ ho̠ro̠ḱ bandeko do̠ tahẽ kan taya Bharo̠t re̠aḱ Nagam Dhuti ar Sal, o̠ne̠ o̠ka do̠ apnar te̠ko be̠nao̠e̠t́ tahẽna. Uni do̠ ạḍi jãhã le̠kae̠ jo̠m ńue̠t́ tahẽna, bạṛti ge tahẽ kana aṛaḱ sakamko. Mucạt́ umẹr re̠do̠ ạḍi bạṛti jo̠ jiniskoe̠ jo̠m akada. Attosuddhi/sạriaḱ ar protibad lạgit́ upạs do̠ tahẽ kan tahẽna.               

Mahatma Gandhi aḱ eae goṭe̠n Dangers to Human Virtue kathako;

Pạhilaḱ:  Wealth/ Dhon Dạlạt – without Work; Kạmi be̠go̠rte̠ tis hõ Dhon Dạulạt do̠ babon hame̠ṭ joṅ daṛeaḱa.

Do̠saraḱ: Pleasure/ Rạskạ – without Conscience; Mo̠ńj hudis be̠go̠r tis hõ dhạrti jiṅgi re̠ Rạskạ babon ńamjo̠ṅa.

Tesaraḱ: Knowledge/Siknạt – without character; Boge cạl-colon be̠go̠r tis hõ mo̠ńj siknạt babon hameṭ daṛeaḱa.

Ponaḱ: Business/Lonbon – without ethics; Noitik se̠ sạriaḱ be̠go̠r bhage lonbonić do̠ babon hoe̠ daṛeaḱa.

Moṛeaḱ: Science/Akel – without humanity; Bhage hudis, siknạt, ạkelko be̠go̠r manwa gun se̠ science pańja do̠ muskil gea.

Turueaḱ: Religion/ Dho̠ro̠m – without sacrifice; dho̠n bo̠do̠l dho̠ro̠m do̠ baṅ ńamo̠ḱa. Bicko̠m dho̠ro̠m pańja lạgit́ do̠ apnar baṅo̠ḱ (tag) jạruṛa.    

Eaeaḱ: Politics/Rajniti – Without principle; Niti/sạriaḱ be̠go̠r tis hõ mittṭen bhage ạyurić se̠ politician do̠ bam hoe daṛeaḱa.

Mahatma Gandhi aḱ no̠a o̠lo̠ḱ se̠ć te̠ń disạ keda Baṅgladesh Santal Researcher & Columnist Manotan Mithusilak Murmu khon o̠l akan puthi “Mahatmar Gandhir Purbo sadhok Jisu Khristo” sạrige sạriaḱ ar dho̠ro̠m be̠go̠r te̠ tishõ bhage ạyurić do̠ babon hoe̠ daṛeaḱa. O̠ne̠ o̠ka do̠ Mahatma Gandhi khon cecet́aḱe e̠mabon kan.




Godagaṛire̠ KARAM porob raskạte̠ko uḍuć ḍubuće̠na Urạu hoṛko

 “Ạdibasikoaḱ apnar pạrsi, le̠gcar,nagam Ạdibạsi jạtkoaḱ oporom” No̠a bo̠ho̠ḱ katha do̠ho̠kate̠ Rajshahi re̠aḱ go̠dagạrire̠ ạdibạsikoaḱ saõta re̠aḱ nagam re̠aḱ KARAM po̠ro̠b re̠ko ra̠ska̠ ńapame̠na. Sokolbar 2 October. Upojilạ re̠aḱ Dighori Raja porisodaḱ Ạyurte̠ ar CCBVO-Rajshahi, Kiron Sarbik gram Unnayan Songstaha ar Rokkha gola Somaj gão̠ta re̠aḱ go̠ṛo sopoho̠t́te̠ pe din re̠aḱ porob do̠ hoe purạue̠na.

Po̠ro̠bre̠ Godagaṛi upojilạ re̠aḱ 48 Urạu atore̠n hoṛko se̠le̠t́kate̠ no̠a heć ạgu akan KARAM porobe uḍhạu keda Dighori Raja porisodre̠n sabhare̠n  mukhiạ goḱṛoić ar godagaṛi upojilạ Ạmligre̠n são̠ sabha mukhiạ Citto Ranjan Sardar. Gapal marao̠ sabhare̠ sabha mukhiạ re̠aḱ dạyike̠ purạu ke̠da Dighori Raja porisodre̠n Raja Niren Chandra Khalko.

No̠are̠ Maraṅ pr̠ṛa hisạbte̠ se̠ṭe̠re̠ tahẽkana Godagari upojilạre̠n Nirbahi Officer Alomgir Hossain, saõre Ạmligre̠n arhõ aema dạyikanko, CCBVO-re̠n Arif, Kiron sarbik gram unnayan sangstharen caḱlao̠ić Nobodip lakṛa.

Pe̠ din re̠aḱ no̠a po̠ro̠bre̠ tahẽkana pujạ, karam binti, karam kạhni, Rạskạjoṅ, Gapalmarao sabha ar Karam ḍạr buhel. Jãhã iạte̠ Urạu ho̠ṛko Karam pujạko pujạe,o̠na do̠ kana bạrsạre̠ gaḍa soḍoḱ jola juli re̠aḱ pe̠re̠ćte̠t́ hoyoḱ kana, dare sakamre̠ hijuḱ kana hạriạṛ roṅ pukhri daḱ kore phuṭagoḱ kana upạl ar poraeni no̠a do̠ kana hoṛo rohoe tayo̠m ạdibạsi hoṛkoaḱ jirạuḱ o̠kte̠. T̠hik o̠na bhador candoge hijuḱa Urạu hoṛkoaḱ ńumte̠ gano̠ḱ bachri po̠ro̠b KARAM dare̠ re̠aḱ porob. Noa po̠ro̠bre̠̠ Urạu ko̠ṛa kuṛiko rạskạte̠ko ce̠hel ce̠pel̠o̠ḱa. Raskạḱ ako arko kurumuṭua dulạṛ ńam re̠aḱ. Noa KARAM re̠ do̠ goṭa din Urạu hoṛko upạsa.

Source- Banglar jonopod




Daḱ Jạput́

 Daḱ jạput́ Cạt bạisạk

 arhõ Saon bhado̠r

 O̠na talate̠ ro̠ho̠e̠ hoṛo

 tale belehõ ńuruḱ

 siń ńindạ daḱ ke̠da

 ce̠he̠l ce̠pe̠l pe̠re̠ć gaḍa

 ạtu calaḱ ńalaḱ ńalaḱ

 ko̠yo̠ḱ daram gate salaḱ

 huḍur bijli  haere̠ saḍe

 lo̠ho̠t́e̠n tiń  nãwã khanḍi

 gidạr pidạr juri pạri

 baṅ hoele̠̠n calaḱ gaḍa aṛe

 daḱ jạput́ sahan sakam

re̠ṅgeć ho̠ṛko jobe̠ akan

haere̠ jạput́ tise̠m cabaḱ

gidrạ ante̠ park-iń calaḱ




Nachoul re̠ bạṛić horko dal ghạl kedea mit́ Ạdibạsi

Chapai nawanganj re̠aḱ Nacholre̠ khas pukhrire̠ hako saṕ khạtir gulmalre̠ bạṛić hoṛko do̠ mit́ ạdibạsi maejiu ạdị ãṭ ko dal ghạl kedea. O̠na são sãote̠ arhõ 60,000 hajar ṭaka ar sona re̠aḱ horoḱaḱ hõko reć akadea mente  uni maejiu sãotey tahẽkan aćre̠n boeha kuṛi santona baskiye̠ baḍae̠ oco akana. Dal ghạl ocoakan ạdibạsi maejiu do̠ẽ hoyoḱ kana Nachoul upojilạ mejampur union re̠aḱ Dhoroil atore̠n Logen Ṭudure̠n era Morjina Baski (45). Ghạl oco akan uni ạdibạsi ạḱyutić do̠ nito̠ḱ Nachoul Upojilạ sastho complex re̠ ran ocoḱkan menaea. Nachoul upojilạ sastho complex re̠n dạyikan daktore̠ baḍae oco akana bohoḱ re̠aḱ dal ghạl kante̠ beso̠ḱ do̠ okte̠ re̠aḱ jạruṛ me̠naḱa

Ghạl akan ạdibạsi maejiu ạḱyueićre̠n bo̠e̠ha kuṛi Santona Baski (50) lạlis rey men akada je, Nachoul upojilạ Nejampur union sempur mouja re̠aḱ khas pukhri oka re̠aḱ hal dag nombor-355, maraṅte̠t́-0.51 ekor, no̠a pukhri do̠ 1426 baṅgla se̠rmare̠ santona baski ńutumte̠ eksona lij hatao̠ kate̠ hakoe cas ạgue̠t́ ko tahẽna, menkhan chapainawabganj jilạ re̠aḱ Amnura koloni para hanapuriakan Amir alire̠n koṛa hako be̠pari Sahaban Ali (50) do̠ ńindạ ńutre̠ o̠na pukhrire̠n hakoe saṕ ke̠t́koa. Tayomte̠ o̠na baḍae kate Santona baski nachoul thanare̠ mit́ lạlise̠ samaṅkeda.

O̠na lạlis re̠aḱ khạtirge  Nachoul thanare̠n SI Golam Rasul do̠ mit́ supuluke hoe ocoleda. O̠na ghoṭona re̠aḱ  elaṅ tege calao̠en moṅgol hiloḱ ńuhum amdaj 7 baja o̠kte̠ Amnura re̠aḱ Dhinogor re mit́ carjar bhen khon or pheḍ kate de mạriạ dal kate̠ 60,000 hajar ṭaka ar 8 ana ojon re̠aḱ sona malae re̠ć kedea oni bạṛić hoṛ Sahaban Ali. Ona ghoṭona tayo̠m adẹpase̠re̠n hoṛ he̠ć kate̠ uni bańcao̠ kate̠ mit́t̠e̠n clinic re̠ko bhurti kedea, o̠nḍe uniaḱ hoṛmo arhõ bạṛić  seć calaḱ kante̠ Nachoul haspatalre̠ko bhurti kedea.

Bud hiloḱ tikin 12 baja hạbić uni ạdibạsi aḱyurićaḱ disạ do̠ baṅ ạcur akan taea menteye lại keda Santona Baski. Calao̠e̠n moṅgol hilo̠ḱ Morjina Baski uni ać bo̠e̠ha kuṛi Santona Baski (50) atore̠n Kajoli Kisku (48) ar Dulali Soren (55) Dhinogor atore̠n Md. Laluaḱ (58) carjar bhente̠ Sabai taṛa atore̠n mit́ goć hoṛ

ńe̠l khon ruạṛ o̠kte̠ no̠a ghoṭona do̠ hoe akana. Note ńum uduḱakan Sahaban Ali são̠ jopor̠ao̠ re̠aḱ do̠ ạt baṅ ńam akana.

No̠a lạgit́te̠ Nachoul thanare̠n Officer in charge Selim Re̠za do̠e̠ men krda Moṅgol hiloḱ ńindạge no̠a lạlis doń ańjom akat́a. O̠na ghoṭona do̠ e̠nte̠ chapai nawabganj thanare kana o̠nate̠  Morjina baskie beskenkhan chapai nawabganj thanare̠ lạlis lạgit́le men akadea. Jatio Adibasi porisod Nachoul ḍạr ar Rani Ela Mitra  sansadre̠ sobha mukhiạ Bidhan Singh no̠a ghoṭona re̠aḱ mońj bicạr ar uni dadalić bạṛić hoṛ Sahabanaḱ sạsti re̠aḱ kin dạbi akada.