Amnura re siknạt gidrạ ko modre daṛeanaḱ jom em hạtiń

Calaoen 15 august, 2020  sạnicar hiloḱ Tabitha Kinder Garten Iskul Amnura re 137 gidrạko modre daṛeanaḱ jomaḱ ko emaḱ koa. Niạ kạmi hora do Roṭary International-Dhaka Kawran Bazar aḱ Kạuḍi ar Tabitha Foundation reaḱ goṛo te hoyena. Goṭa dhạrti re heć paṛao akan ạḍi muskil rua corona reaḱ goṛo hisạb te noa jomaḱ do em hoyena. Kindergarten ṛen gidrako jomaḱ hisab teko ńam keda; Towa 250 ml, kaera bar goṭen ar bele mit́ goṭen katet́ ko ńam keda. Niạ daṛeanaḱ jomaḱ em hạṭiń do calao idiḱa 3 cando hạbić.

Noa jomaḱ Gidrạko talare calat́koae Tabitha Foundation ren Manotan Director ar The Santals Times ren maraṅ mukhiạ Stephen Soren. Ar ho soṅge teko tahẽ kana Uttorbongo Adibạsi Foram ren Manotan Goṅke Hingu Murmu, Godagaṛi Thana Pakṛi UP ren Pargana Robindronath Hembrom, Gomostapur Upojila ren Adivasi Chairman Kornelius Murmu, Amnura Rotary Community Core ren Chairman Prodip Hembrom,  Markus Murmu são Tabitha Kindergarten ren  mahasoe ko.




DARAEKANA E̠BHE̠N BANḌ AḰ NAWA SEREŃ

Bangladishạm ren hara rakaboḱ́ kan gạkhuṛ gainahakoak sereńdo̠l do̠ E̠BHE̠N.o̠ko̠i do̠ disạm ren Santal koaḱ harket, sase̠t ar ạidạri reaḱ katha ak oaḱ sereń talate ko roṛ sodo̠reda.Onkoaḱ pạhil sereṅ́“e̠bhe̠n me gatire”sereńte Santal ko talare ạdi bhage goroje ńamleda. Banḍ ren ạyurić Ruhul Amin Kisku(RAK) me̠ne̠da-niyạ Corona okte̠ re̠ sereń reaḱ music sapṛao ar bhiḍiyo be̠nao thoṛa eṭketõ̠rẽ̠rele paṛaolenre̠ho auḍio reaḱ kạmi do̠ purạu akantale̠a. Thora din taenom khange̠ asoḱ kana music bhiḍiyo reak kami hole purạo dareaḱa. Nõ̠wa sereń reaḱ ṅutum do̠ huyuḱ kana ‘se̠ṅge̠l ạrić’. Nõ̠wa sereńre hõ̠ Santal koaḱ ạidari reaḱ kathako menaḱa. Asoḱ kanale ạdi moṅj mit́ṭen kạmi do̠ hoyoḱa. Ar joto hoṛ ṭhen nehor taheina, aleaḱ facebook page ar youtube channel subscribe tabonpe.

E̠bhe̠n banḍ ḍolren rạisikko hoyoḱ kana Ruhul Amin Kisku (Vocal ar Guitar),Santosh Soren( Lead Guitar), Mamun Hembrom (Drums), Ripon Hasda (Bess Guitar).




Sasaṕṛaoić aḱ katha

 

 Noa Dhạrtire nawa peṛae seṭerena Robibar 9 August,2020 sermare ạḍi sajao saṕṛao katege. Aema peṛako modre ‘The Santals Times’ reaḱ nawatet́̕ do cet́̕kana! The Santal Times reaḱ jostet́̕ do hoyoḱ̕ kana abo goṭa  dhạrtiren Santal hoponkoaḱ boge-juda, roṛ-ropoṛ, ruạ-haso, kạmi-kisạni, olok̕-paṛhaoḱ disom ar dhoromre aboaḱ dạyik-manao ganao ko em hạpạṭiń.

Ona sãote uduć-ḍubućjoḱ kan santal pạrsi rạkhi jogao hõ maraṅ motlob kana.Wikipedia (the free encyclopedia) re ńamoḱ kana goṭa India re 6,779,033 (Turuigel Eyae Lac Eyaegel Are Hajar Pegel Pe); Bangladesh re 300,061 (2001 census lekate) ar Nepalre 42,698 santal hopon menaḱ bona. Noako disom chaḍa ho hạrić̕ pạsir eṭaḱ disomko reho santal hoponko girobạsi akana. Santalkoaḱ Nunạḱ dilgạriạ reaḱ oloḱaḱko menaḱ reho nij nij disomren ạkilanko do sạriaḱtet́ bako baḍaya. Onko baḍae ocoko lahare abonge khạndritet́ ar mońjte baḍae jạruṛ kan tabona. The Santal Times’ do onako ol uchạn reaḱ kurumuṭu menaḱtaya.

Santal somaj susạṛiạ ko ho Santal hoponren ạgil hapṛamkoaḱ kathako niạ okteren juạn koṛa-kuṛiko ṭhen babon lại sodor daṛeaḱ kana. Sạrige babon baḍaya, onate duk ar lajao paṛao reaḱ do baṅ kana. Aema oktere ato gãotakore seṭerlen khan lạṭu-kạṭić ko baḍae sanawakat́ koa, okare Santal koaḱ dole baḍae dareaḱa! Khạṭige nitoḱ do bon lại sodor daṛeaḱa, Santal hopon koaḱ jotoaḱ do The Santals Times rebon ńam daṛeaḱa.

Chapa onḍok newspaper se Magazine do goṭa dhạrtiren santalko ṭhen baṅ seṭerkoḱa, menkhan online reaḱ do ạḍi usạra ar algate mimit́ boeha miserako ṭhen seṭer daṛeaḱa. Apan ạpin ṭhạe khonge paṛhaoḱ, olok ar epemoḱ do elecṭronic media inṭerneṭ ge joto manwakoge ạte em akat́ bona. Joto sarhao ge aboren Ṭhạkur jiwaḱ (Isor baba aḱ) hoyoḱ tae ma.

The Santal Times ren rạsiạko apeaḱ goṛo gopoṛo, dulạṛ ar ạkilanaḱ hudisko ale soṅgepe epem len khan aboaḱ Santal Times do hara buruḱa, sagen bahaḱa ar napae napae jo bon ńama. Jotoko lạgit́ge jo do bhạlạeaḱ hoyoḱa.




15 August Baṅgladisom reaṅ mit́ Bhaban Din

Teheń do 15 August, goṭa disomre maraṅ duk din. No̠a dinre abo Baṅgladisom reaḱ hoe-serma, dari-nạṛi hoe raḱ leda. Saon cando, 1975 serma reaḱ 15 August mit́dol ulbuliạ ar bạrić horteko taṛam let́ miliṭạry koṛako disom shạdinren asol hoṛ Jạtren baba mente ganao akade Baṅga bandhu Shek Mujibur Rahman ko ṭhu goć ledea. Teheń do 45 dinisạ mãha kana.

1975 Serma reaḱ 15 August gogoćko do Baṅga bandhu Shek Mujibur Rahaman saõte uniren oṛaḱ hoṛ Shek Fajilatunnesa, koṛa Shek Kamal, Shek Jamal, Shek Rasel, Shek kamal ren oṛaḱ hoṛ Sultana Kamal, Jamal ren bahu Roji Jamal, Baṅga bandhu ren boeha Shek Naser, SB officer Siddikur Rahman, Cornel Jamil, Military member Soiyad Mahbubul Haq; ona okterege arho gogoć ko do Baṅga bandhuren bhạgnạtet́ Shek Fajlul Haq Moni oṛaḱ ko seṭerente Shek Fajlul Haq Moni, Fajlul Haqren bạhu Arjumoni, Baṅga bandhuren Teńatet́ Abdur Rob Serniyat oṛaḱ ho ko eset́ket́ te ko goć ket́ koa. Onḍe ko goć ket́ koa Abdur Rob Serniyat, uniren kuṛi Baby, koṛa Arif serniyat, goṛom koṛa Sukanto Babu, Abdur Rob Serniyat ren lạṭu boeharen koṛa Sajib Serniyat ar mit́ peṛae tahekana Bentu Khan. Bangladisomren kukmuguru ar benaoić kanae Shek Mujib do. 1971 march 7,  Banga banduaḱ hoho tege dilgạriạ Santal hopon koho jiwi alaekate disom rukhiạ ar sạdhin lạgit́ko lạṛhại lena. 1972 serma reaḱ 4 November constitution bahallen hiloḱ onatege sodorleda Baṅladisom reaḱ asol khunṭi do hoyoḱ kana jạtiạri (nationalism), sãota (socialism),  Gãotaren sanamko hotete ạyur se Gonotontro (democracy) ar secularism. Noa dhạrtire tinạḱ din Bangladisom tahena, unạḱ din ńutum tae do sermaren joloḱ ipil leka jolok taya.




Bo̠ṅgo̠bandhu Shekh Mojibur Rahman aḱ 45 Serma Gur Mãha

Bãṅgali jạt ren Disạm Baba aḱ oloḱ duṛup katet́ in disạ ket́ tińạ khaṭo Itihas. Ińaḱ disạ re 1996 sal pạhil dhom Dhaka teń senlena tạrik ar cando do ạḍi bes bạń disạyeda. Inaḱ noa calaḱ hor redoẽ tahẽkana Manotan Advocate Norendronath Tudu ar Cundạ Maranḍi. Rajshahi rele deć ena ńindạ amdaj 10 baja seć. Ạḍi aema hudis ar gando̠ṅ tegi night coach cetan reńtahekana. Boguṛa re menaḱ ‘Food Village’ re bus do teṅguyena. Joto hoṛko pheḍena. Iń do un hạbić ạḍi hudis re. Advocate Norendronath Ṭuḍu doẽ hoho keda Mamu phedoḱ hoyoḱa. Ińaḱ kukli do cedaḱ? Adoe lại ạdińa, nonḍe do mit́ ghạṛi teṅgona, aṕ-hutum moḱako hoṛ, thoṛa ca̠ na̠sta se daka utukohom jom daṛiaḱa.

Onka leka joto kạmiko sạt baṛa katet́ hoṛ aṛe re menaḱ ca̠ dokan regi teṅgu katet́ ca dokin ńũ keda. Ar iń doń hudisoḱ kana ńidạ hõ ca ko ńua? Daka ko joma? Ńindạ ho busko calaḱa. Tisho baḍae ma baṅ tahẽkantińa. Nitoḱ do somoe hoẽyena ar ho bus re dejoḱ hoyoḱa. Bus do calaḱ tegi menaḱa, menkhan ińaḱ jạpit́ do baṅ hoyoḱ kana hẽ́oa begor te. Dhaka reaḱ Kolabagan le teạḱ keda. Menkhan bus khon bale phedoḱ kana ńindạ gi karonte, baṅma pheḍ katet́ amaḱ ṭhại tem calaḱ khan ńũt gite horre eset́ katet́ ḍaku do amaḱ ṭaka poesa selet́ joto daman jinis doko hatao cabae tama. Onate gaḍire duṛuṕ katet́ ge mońj aṅga marshal katet́ nirik akat́ ṭhại tele senena.

Ạḍi aṭ iń disạ yeda dosar din do tahẽ kana 32 No. Dhanmunḍi hiri reaḱ din.  Iń ren ạ́yurić hisạb te doe tahẽkana Adivạsi cetaṅ re onoliạ columnist, Rescuers Manotan Mithusilak Murmu. Ạḍi mon selet́ 32 No. Dhanmonḍi doń ńel purạo keda. Ińaḱ monre bạṛti hudis ar bhabna doń buj keda, cetan seć deć rakaboḱ siṛhi ṭhen ge Baṅgali jatiren Baba Bongobandhu Shekh Mojibur Rahman doko ṭhu goć ledia 15 August 1975 serma. Ona din regi soṅge te arhoko tahekana ać ren oṛaḱ hoṛ Shekh Fojilatun necha Mojib, Koṛa Shekh Kamal, Shekh Jamal, hudiń gidrạ Shekh Rashel selet́ arho aema hoṛko.

 Onate teheń do Itihas ṛeaḱ sakam re ạḍi bhabna din kana. Ona te iń seć khon baṅgali jatiren baba selet́ uniaḱ gharońj ren jotoko ńutumte bhabna selet́ iń disạ et́ koa. 1952 sal reaḱ Pạrsi laṛhại khon ehoṕ kate 54 reaḱ Jukto front Nirbacon, 58 reaḱ Shamoriḱ Sashon Birodhi laṛhại, 66 reaḱ 6 goṭen khojoḱa, 69 reaḱ Gono obhutthan, 70 reaḱ Election/haṕrao selet́ Bangali koaḱ Mukti ar Ạdhikar ạdại hatao lạgit́ joto lekan laṛhại, hudis ar kạmi ṛe ạyurić hisạb teye tahẽkana ḍisam baba Bongobondhu Shekh Monjibur Rahman.

Onkagi 1971 sal rehõ Jạtiạriko lạgit́ kukmuẽ ńel leda Bongobondhu Shekh Mojibur Rahman ar uniaḱ ạyurte Baṅgali Jạtiạriko hameṭ keda ạḍi maraṅ ahkaoanaḱ Sạdhin Disạm. Bạṛić ḍako danderko do Boṅgobondhu Shekh Monjibur Rahman ko goć ledirehõ, uniaḱ kukmu ar so̠not kami do bako goć caba daṛiada. Onkate aćren Maraṅ Kuṛi ạḍi Manotan Disạm ayurić mukhiyạ Shekh Hasina do Bongobondhu aḱ kukmu Sona disạm benao lạgit́ siń ar ńindạ ombaḱ ekhoṛome kạmi kana. Baṅgali jạtiren Babawaḱ bhabna gi soṅge katet́ Boṅgobondhu ren Maraṅ Kuṛi Manotan Ḍisam ayuṛ ṛen mukhiea Shekh Hasina aḱ ayurte nitoḱ do digital Bangladesh benao rakaṕ lạgit́ ạḍi kurumuṭu katet́ẽ kạmi kana.




Andro Kishor Ńut́umte Koẽjoṅ

Andru kishor do  Baṅgladisom re Isại hoṛ hisab te ạḍi maṛaṅ gainahãe tahẽ kana. Disạmre ạḍi aema ũtaṛ doẽ sereń akada. Amdaj 15 hajaṛ cetan ar disạm reaṅ maraṅ maraṅ gainaha puroskar koe ńamleda. Ńel ńel nũi gainaha   dhuṛi dhạrti bạgiaḱ reaḱ 40 gel din do hoẽ puṛạoena. Uniaḱ  niạ 40 gel din hoẽ purạoen te Sukolbar (14 august 2020 ) aćaḱ ghaṛońj seć khon koẽjoṅ ar disạ ṛuạṛ/ũyhạṛ ạcuṛ ko hoho leda. Rajshahi Citi Church ṛe  Andro Kishor lagit́ ko koẽjoṅ keda.

Ona dupuṛup re koẽjoṅ doẽ ạyur keda Ashia Mondol, sereńko ạyur keda Lorenc Mondol ar aćren sãotenko, So̠no̠t Baebel khone paṛhao keda Ovro oshan, Sostor kathakoẽ gapalmaṛao hạṭiń keda Bashit Hembrom. Uniaḱ disạ ruạṛ se ũyhạr acur reaḱ gapalmarao reko tahẽkana aćren gidrạ, gati aṛ adepaseṛen peṛako. Aćren kuṛi do ać baba cetan re benao akan presentation doẽ uduk at́ koa. Calaoen bochor reaḱ September cando khon Cansaṛ ṛuạ  uniaḱ hoṛmore basae badhao akat́a mente saṕ ńamlena ar 9 cando do Singapur ṛe tãhẽ katet́ cikithsha doe hatao et tahena.

June mạhnạ reaḱ 11 tạrik do disom teye ṛuạṛ ena. Dhaka ṛe thoṛa din tahe katet́ Rajshahi re ać ren mesera Dr. Sikha Bisas aḱ oṛaḱ ṛey tahẽkana. Calaoen 6 julai do disam ren joto hoṛko bagi kat́et́ Ishoṛaḱ hoboṛ ṛeye jirạulena. Nui gainaha do Bangladesh ren santal hoṛ ko são ạḍi napae mit́ṭen oporom ar jopṛao tahekantea. Gainaha Adru Kishor aḱ gujuḱ santal ko monduk ar bhabna ko sodor akada. Ona selet́ uniaḱ atma suluk lạgit́ sisirjạoić ṭhen ko koejoṅeda.




Ṭhikạn(Contact)




Juạn sãota reaḱ lahanti ar sạriaḱtet́

Joto Jạti koren maraṅ daṛe do hoyoḱkanako Juạnko. Ente Juạn ko ge mit́ṭen jạtiren darakan dinren ayurko kanako. Ona iạte oka jạtren Juạn ko tinạk ko keṭeć ona jạtren hoṛko do unạk̕ge ko keṭec̕a. Onte abo Santal sãota keṭeć lạgit́ jạṛuṛa juạnko keṭećko jemon tayom daṛam dinkore onkoge aboaḱ Santal Jạt reaḱ jhạnḍi sap̕kate ko laha  dạreaḱ.

Pạhilte bon baḍae lege juạn mentedo cet́bon bujhạueda? Juạn doko hoyoḱ kana, Y-Youth ( Juạn), O-Obey ( Manão), U-Unity (Midoḱ), T-Truthfull (Sạriaḱtet́), H-Humble (Mạ̃hir), Juạn daṛe do  sãota ar Jạt reaḱ Jiwet́ daṛe kana, Onate  Juạn sãota do Manw̃a Jạtaḱ  As ar Ahakaotet́# kana. Jorge Barnaḍ e menleda “Juạn koge nãwãnaḱ  sirjạukate manwa jạt reaḱ boge ko agu daṛeaḱa.” Onoṛhẽ ol koren guru Robindronath Ṭhạkur- Juạn sãota reaḱ sarhao kateye menakada, “Juạn ko do sanam lekanaḱ ẽṭkẽṭoṛe chingạu kate nãwãnaḱko sirjạuna.”

Dosar Pope Jhon Pạul juạn ko lạgit́ nonkan kathae men akada- “Juạn ko doko hoyoḱ kana Suluk bạbạisạuko. Maraṅ kạmikore onko kodo oṅsoṅate gạkhuṛ kạmiạko, ape do dhạrti reaḱ alga udạs ạtuaḱre hoṛmo alope bhasao got́kaḱa, ạuṛiaḱ apnar mon reaḱ bạrić hudisko  alope thamgạḍi ocoya. Ente okoeko suluk bako khoj joṅ kan onko hoṛ apeaḱ niạko hudis akoaḱ kạmireko laṛcaṛ daṛeaḱa.

Niạ lạṛhai do pạhilre ape rege paṛaoakana. Ar niạ lạṛhai do apeaḱ mon reaṅ sanam kurumuṭ̣ue nosṭo giḍi kaḱa. Suluk ar nirại ren ape gepe hoyoḱa as ar bhorsa. Niạ dhạrti teheń aema lekan hajar hajar celenge reaḱ hasote ar dhamkao kote botoṛaṅgea, ape dope hoyoḱ kana nãwã jonomren juạn kuṛi-koṛako okoe do juạn sãotaren pạhil kol ocoakan bhage sombat porcarko.”

Pope Dosar Jhon Pạul ar hoe men akada, “ Juạn kuṛi-koṛa ar gidrạ ko akoaḱ lekleka din hiloḱ  aema kạmi ko hotete Suluk reaṅko khoj daṛeaḱa, akoaḱ oṛaḱre, iskulkore, gatekoṭhen gãota kạmikore aema kạmikote suluk teṅgo rakaṕ hoyoḱ lagaoapea.”  Nãwã jonomren juạn sãota teṅgo rakaṕ lạgit́ 1971 serma khon aema lekan songhoṭonko benao rakaṕlena okado Juạn ko hotete calaõ  hijuḱ kana. Niạ bhitrite  aṭu oṛaḱ, somaj, disom re ar sãotare niạ reaḱ bogeaḱko bon ńelńameda. Juạn koaḱ niạ sãota teheń  sãota ar disom benao rakaṕ kạmi ko são sãote  dhoṛom jionre boloakana.

Nit bo baḍae kaḱge je lahanti reaḱ jos katha do cet#́ana mente. – Hudis akanaḱ ko kạmi te bodol kangea Lahanti. Noa hõbon mendaṛeaḱa je, positive bodol kangea Lahanti.

Nobel e hameṭ akat́ India ren Manotan Omortto Sen do Lahanti reaḱ jos se motlob do nonkae men oco akada, ar ona do hoyoḱ kana “ Manw̃ako akote teṅgo keṭeć len khan ge Lahanti do hoyoḱa, one  oka do Ingrạji te ko metaḱ kan “ Capacity – Building”

Sạriaḱ tet́ do noa kana, – Jãhãe ayurić aḱ pạhil ar maṛaṅ gun do hoyoḱ kana mit́ṭen kukmu se doṛson. Ar niạ kuḱmũ reaḱ jostet́ do ạḍi khạndrińgea.  Inạ chaḍa hõ  kuḱmu ge aḱyur koaḱ kạmi lahanti udgạu hoyoḱ kana.

Ona iạte mahattama gạndhi roṛleda ińaḱ mit́ṭen kuḱmu menaḱa nãwã Bharot disom benao rakaṕ reaḱ.  Bangladisom ren Shek Mujibur Rahaman ho uni leka kukmui ńelet́ tãhekana. Ar niạ kuḱmu sạriaḱ hoe ocoe reaḱ kuṛumuṭu kaṛoṅtege teheń uni do goṭa dhạrtiren oprome ńam akada.

Niạ kuḱmu sạriaḱ hoy ocoe ge hoyoḱ kana- bastobota. Tobe mũhim ko heć daṛeaḱa- cet́ cet́ ẽṭkeṭoṛẽ hoy daṛeaḱa, oka khon niạ kạmi ehoṕ hoyoḱa, cekate ehoṕ hoyoḱa ar nonkanaḱko. Mucạt́re niạgeń sodoṛ kea Juạn sãota Juạn koṛen maṛaṅ ạyurko leka ar unkoaḱ uduḱ ar cet́ akawan ḍahar tege joto Juạnkoko lahaḱ tabona.




Sasapṛaoic̕ Katha

Pạrsi do mit́ cinhạ kana; Jãhan jạtren ko oporomko lạgit́. Baḍae kaḱmabon Pạrsi at́  ena menkhan jạtiạri ge adoḱa. Santali akhor se cinhạ, sanam lekan khoborko ar cehaona emako ar baḍae ocoko reaḱ online portal kana ‘The Santal Times’ (www.santalstimes.com). Disạm ar goṭa dhạrti reaḱ joto lekan khoborko  gogo pạrsite  jãhãegebo paṛhao ar bon baḍae daṛeaḱa. Noa Santal paṭ, onoliạ se pạṭhuạkoaḱ monsubạ ạcur lạgit́ ar judạ judạ ńutum onoliạ aḱ muṭhạn pańjae katege  noa cinhạ oporom bandhaokate nãwã lekate sodor hoyoḱ kana.

Niạ Khobor sakam do Bangladisạm reaḱ National dinạm din oḍokoḱ kan sakamren Onoliạ, Resource person, columnist Manotan Mithusilak Murmu ar bạrti kaete Kolhe, Santal ar Mahaliko selet́ joto jạtren ko talare kạmiet́ kan National Organization Tabitha Foundation ren Founder Director Manotan Stephen Soren hotete tear hoe akana.  Manotan Mithusilak Murmu do nia ‘The Santals Times’ khobor sakamren ạyurić ar Manotan Stephen Soren do chapa sodorić kanae.

Niạ Online Santals Times reaḱ sakam re arhõ aema ‘Manotan ar Dulạriạ Goṅkeko/goṛoan ko menaḱ koa okoe do pạhil gaṛhao hudis khon niạ reaṅ uchạn janamoḱ hạbić ạḍi khandri mon khon Pạrsi rakhi jogao lagit́ ko kạmi kana.




Santal koaḱ Pạrsi Gagoj

Santal Ạdibạsi Hoṛ hopon do bako khojoḱ kana akoaḱ gogo pạrsi adogoḱ ma. Menkhan America reaḱ Caloforniạ disom ren Mandur ńtuman ạdibạsi do akoak̕ jạtiạri at̕ são são onkoak̕ go pạrsi ho jemon adok̕ ona ko khoj joṅ akana. Mạidu katha reak̕ jothat do hoyoḱ kana manwa. Onkoak̕ hoṛ lekha re ńel akana baṅma mạidu pạrsite roroṛkan  hoṛ do ako bhitrire eken  moṛẽ hoṛ menak̕koa. Ar onkoaḱ umer hõ aema laha akana. Nit do mạidu pạrsite roroṛkan hoṛak̕ umer do 87 khon 93 serma. Onate ńelok̕ kana mạidu pạrsi do adogok̕ sec̕ monḍha akana khạṭige.

Noko Mạidu ńumen hoṛ do Cloforniạ reak̕ Jenesi huru ṭoṭha reko bosotok̕kana. Niạ ṭhạire 1900 serma khon  Sona tumạl reak̕ lob-laloc te aema ponḍ hartawan hoṛ joto onko ṭhen ko seṭerena onḍe. Khan onko aṛgoen tayom onḍen ko mạidu jạtiak̕ ạri-cạli ar lakcar ko do din dinte adogok̕ ehop̕ena.  Pe-pon sae serma onḍenic̕ sarkar hotete American ạdibạsi okoe do Indian menteko oporom onko cetan ạḍi koclon ko koclon ocoena.

1600 serma sec̕ un okteren dokholdar disom ren Raj ko do aema ṭhại se disomren ạdibạsiko goć kate onkoak̕ bohok̕ reak̕ dam ko doholeda. 1852 serma Calofornia ren sarkar onḍen ko ạdibạsi ko goc̕ kate bohok̕ reak̕ harta jogaṛan sikạriạ ko 10 lakh  ḍolar kạuḍi ko emat́ko tahena. Niạ khon ge tolas ńamok̕ kana je, un okte tinạk gan ạdibạsiko ńet̕ ocolena mente. Niạko dinre onko goc̕ko são são onko manwa koak̕ cạlcolon ko cet́ ako reaḱ kurumuṭu  calaḱ kan tahẽkana. Aema ạdibasi gidrạko jormoṭte saṕkate iskul teko kolket̕ koa. Ạdibạsiko apnarak̕ pạrsi ar ạri-cạliko bodol cet́akoko lagaoena Eṅreji pạrsi ar onol. Inạ eskar do baṅ joto gidrạ koak̕ ńutum hõ bodolkate European ńutum doho ket̕ takoa.

Noko Mạidu jạtren ko do onko cetan koclon dinko reak̕ katha disạkate nit hõ eṭak̕ko bako pạtiạu akoa. Akoak̕ pạrsi lạgit́ hõ onko geko aṭkartet́ do. Mit́ Mạidu kuṛi Trina do noko umerte laha akan hoṛkoak̕ pạrsi jiạṛ joton babot nonkae lạekeda je, Mạidu ko do ko  pạtiạuk̕a noa mente je manwa ko akoak̕ bud akẽl  bebohar kate apnar ko maraṅ daṛeak̕a. Un okte  akoak̕ bud-akel bhage kạmire lagao do akoak̕ lạgti kan takoa. Ar okoe niạ bud akel reak̕ papasnao ar ona em hạṭiń ko bhage kạmire ko lagao ona do bhạlại reak̕ge ar jahae niạ bạṛić aḱ reko lagaoa ona reaṅ dạ́́́ik do unirege paṛaoḱa.

Calaoen 2015 serma Baṅgladesh re Santal ko lạgit́  Santali Sereń Puthi dosar kae te chapa sodor hoe akana Santal Mission Norwegian Board (SMNB) office seć khon. Niạ Sereń puthi do 335 sakam reaḱ ar  onare 645 goṭen sereń ṭhạie ńam akat́a. Niạ Sereń puthi do baṅgal ar bharotre pạhil dhao leka chapa sodorena. Santal koak̕ aema mare ar pạtiạr sereń ona sereń puthire ṭhạie ńamakada.

Chapainawabganj jilạ sodor Thana reak̕ Amura Mission iskul, Tabitha Kinder garten iskul, Badhair Primaŕ iskul ar nonkan  13 goṭen iskul re Santali te pạhil kelas khon tesar kelas hạbićko paṛhaoet́ koa. Niạko iskul do Tabitha Foundation hotete ạ́yurok̕kana.

Dhaka re menak̕ko khrisṭan se isạe santal hoṛko do jao cando reak sokol bar Santali Pạrsite sereń, koejoṅ te Isorko sarhaoede kana. Sanamko mit́ sãota leka  joto hoṛko talare akoak̕ hiri hipiri ar jopoṛao reko tahen kana mit̕te ńapamlenre.

Ona dinre noko sanamko mit́te ñapamlenre jotoko mit́ kate santalite bible ko paṛhaoa ar ona reaṅ bhed ko lạia, santalite ko sereńa ar ko koejoṅa. Noa Dhaka re do kạmie lạgit́ aema hoṛko heć akana ar onko do akoaḱ gogo pạrsi te ropoṛ lạgit́ ạḍi sana menaḱtakoa.

Ar ho noko koren harak kan gidrạ koaḱ Santali pạrsi cet́ ar roṛ daṛeaḱ lạgit́ mit́ nawa ṭhạiko sendra ńamakada. Niạ sokolbar dinre jotoko ńapam helmelre tahekate nonḍe khon haraḱkan nawa piṛhi renko apnar pạrsi ko jiạṛ doho daṛeaḱa táom daram dinkore.

Baṅgladesh khon chapa sodoroḱ kan niạ The Santals Times online sombat sakam do goṭ dhạrtiren santal ko lạgit́ mit́ maraṅ platform kana okare sanamko apnaraḱ suk-duk reaḱ katha ko ol sodor daṛeaḱ ar dhạrtiren sanam santal koaḱ boge judạ , hudis, lahanti reaḱ khoborko baḍae daṛeaḱa.

Sanam daṛeanić Sisirjạoić ṭhen koejoṅ jemon niạ kạmi hora jiạṛ tahenma Santal ko talare jug cetan jug tin hạbić santal jạt ko tahen un hạhić Santali pạrsi ko ropoṛjoṅma ar sanamko midok̕ma apnar ạidạri hikạhok ńam lạgit́.

Dinạmge pạrsi adogoḱ kana niạ dhạrti khon, adogok̕ kana akel tako hõ. Ạdibạsi Santal koaḱ Santali pạrsi alo adoḱ tabon mal, niạ do tis ho babon khoj joṅa aboren hoṛ kodo. Hajar pạrsi ko talare jiạṛ tahen ma aboak go parsi , kukmu ar dulạṛ.