Caritas Bangladesh re Nukri Ḍhạrwạḱ

Caritas Bangladesh reaḱ mit́ nukri ḍhạrwạḱ do̠ pasnao akana, Rạskạḱkan se gagoj mon menaḱtako Boeha/Miserako onare jạruṛoḱ/khojogoḱkan  kagocko (certificate) sãope Ardas daṛeaḱa




Gidrạ koaḱ mũ re 21 din hạbić corona virus ko Tahena

Gidrạ koaḱ mũ re 21 din hạbić corona virus ko Tahena Dạkhin Korea ren Bigganiko mit́ gobesonareko ńam akada je; gidrạ koaḱ mũ te 21 din hạbić corona virus ko tahena. Noa laha reaḱ gobesona reko men leda; corona te jạbun akan ḍher gidrạko modrege tho̠ṛa do ńel ńam lena. Okte redo̠ jahan cinhạ ge baṅ ńeloḱa. Menkhan onkoaḱ gobesonare ńam akan baḍae teaḱ do̠; Gidrạko cet́ lekate eṭaḱ gidrạkoaḱ hoṛmore corona pasnaoḱ, Ona reaḱ bhage roṛ ruạṛ bako em daṛeakada. Gidrạko jemon Iskulte ruạṛ kate hoṛmo reaḱ ạnko, samajik/sãota sạńgiń tahen manao̠ calak gobesona reaḱ cetanre ạḍi bạṛtiko ganḍoneda.

Royel College of Pediatric and Child Health Department ren President Professor Rusel Vinare menakada, Onko do pe goṭen khunḍ samaṅre doho kate ko gobesona kana. Ona kukliko do̠ hoyoḱ kana gidrạ ar corona virus cetan re. Professor Vinere menakada, gobesonare ale do̠ sạriaḱ tet́le baḍae akada gidrạko hõ corona ruạ teko jạbunoḱ gea. Anti blood test sećte joe meneda, lạtu umer ren jạbun khon gidrạko modredo virus do̠ ạḍi ãṭ bạnuḱa. Asokaete 12 umer ren gidrạ khon tho̠ṛa. Sokolbar din uduḱ akan British gobesona reko roṛ akada, Bigganiko ạḍi saphateko baḍae akada je, gidrạko corona teko jạbun len rehõ lạṭu umer ren khon do̠ ạḍi tet́ ạḍi tho̠ṛa. Aema gidrạ koaḱ do̠ chimtom/uposorgo hõ baṅ ńeloḱa. Tesar kukli reaḱ roṛ ruạṛ sendrae te nitaḱ gobesona re jopoṛao menaḱ koa Dạkhin Korea ren Bigganiko. Gobesona reye menet́ kana, onko do corona te jạbun akan 91 goṭen gidrạ cetan re biḍạu ko ho̠e oco akada. Onko modre ạḍi tho̠ṛa ṭhen ge Uposorgo/symptom tahẽ kana se bạrti gidrạ rege baṅ tahẽ kana. Menkhan onkoaḱ nomuna/biḍạu pe hapta tayom corona virus ńamoḱa menteko hudis eda. Gobesonakoko menet́ kana, jạbun akan gidrạko modre oka virus salgao tahen ona do̠ ńeloḱ se baḍaeoḱ lekage. Gidrạko khon hõ virus do̠ joto hoṛ ṭhen pasnaoḱ mente akoaḱ kagoc reko ol so̠do̠r akada.

Noako karonte Dạkhin Korea redo jo̠to̠ hoṛaḱ biḍạu kạmi ehoṕ akana. Biḍạu tayom coronate jạbun lenkhan são̠ são̠te Isolation teko kolet́ koa. Eken okoeaḱ uposorgo/digdhạ onko do̠ baṅ, okoere digdhạ bạnuḱ onkohõ biḍạu lạgit́ ko ạguet́ koa. Inạ tayom gobesokko do̠ jạbun akanko soṅge jao̠ o̠kte ńel selet́ jo̠to̠n reko dohoet́ koa. Oka din corona te jạbun akan hoṛko ńam kate Isoluation teko kol ket́ koa. Ona din khon ge virus baṅ cabaḱ hạbić onko do̠ dinạm dinko biḍạu koa. Inạ tayom Bigganiko corona pasnaoḱ babot nãwã katha ko baḍae akada. Men akadako, gidrạko corona virus ko aseneda. Metaḱ me, jạbunoḱa ko ar onko do̠ko pasnao daṛeaḱa. No̠a babot re arhõ mit́ bar biḍạu hoe akana. Menkhan akoaḱ gobesonare gidrạko corona virus ko pasnaoa se baṅ – noa babot ạḍi digdhạ re menaḱ koa bigganiko. Gidrạkoaḱ mũ re corona virus ńam akan rehõ onko do̠ umeran ko leka joḱ japaḱ rog do̠ bako pasnao daṛeaḱ mente jahan proman hõ baṅ ńam akana menteko baḍae oco akada. Children’s National Hospital in Washington DC Pediatric diseases divison ren Mạńjhi haṛam Dr. Reberto Debiashie menakada, gidrạko corona virus ko aseneda, menkhan bako pasnaoeda noa do ekal te ạuṛiaḱ katha.

Arhõ University of Liverpool ren Child Health Department ren Professor Dr. Kalum Semple hoe meneda, jạbun akanko modre khuḱ, Manda redo uposorgo baṅ tahena, Onko khon virus pasnao lekan jahan dạṛege baṅ tahena. Logic/jukti sećtedo jạbun gidrạ ar umer akanko modre uposorgo menaḱ se ạḍi thoṛa, o̠ko̠e hoe reko ạchim, khuḱ tedo hoete virus do̠ baṅ pasnaóka, Paseć onko do̠ thoṛako jo̠ḱ japagoḱa. Gobesona sećte gidrạ ṭhen uposorgo baṅ tahena, se tahe len khan hõ uposorgo do ạḍi thoṛa.

Menkhan uposorgo begor jạbun akan ko khon ho corona pasnaoḱ reaḱ babot re ạḍi sontor tahen ko men akada. Professor Viner do̠e men akada, Siknạt thạ̃i ko bond do̠ho̠e do̠ ạḍi boge hudis do̠ baṅ kana. Gidrạkoaḱ Haraburu, Siknạt ar hudis selet́ hoṛmo lạgit́ siknạt bond do̠ho̠e do̠ ….. Niạ o̠kte re corona pasnaoḱ se baṅ, Onage maraṅ kukli do̠? Tayom daram corona pasnao rukhiạ hõ ạḍi jạruṛ.  Dr. Debiyashi pạtiạu akana je, jạbun akan gidrạkore bạṛtige tho̠ṛa uposorgo ńel akana, Onate onakodo̠ akoren bõsko ṭhen hõ pasnaoḱa mente hudisoḱ kana.

Tumal: BBC news




Rel Gạḍi calao reaḱ nãwã ạn

Rel gạḍi reaḱ ganḍo(site) phaka do̠ho̠ katet́ geko calao̠a menkhan bhaṛa do̠ baṅ ḍheroḱa

No̠a korona ajar re Rel gạḍi ko o̠kaleka calao idiḱ kana mit́ṭen  ganḍo(site) phaka do̠ho̠ kate onkage calao̠ idiḱa,menkhan bhaṛa do̠ baṅ ḍheroḱa nonkae men keda rel montri Nurul Islam Sujon

Sepṭembor cando reaḱ pạhil Tạrik khon bas gạḍiko lahate leka okaṭaḱ Jo̠to̠ ganḍo(site) re hoṛko duṛuṕ daṛeaḱa nonka ko hudis akat́ rehõ rel gạḍiko onkage calao idiḱa.

Rel gạḍi reaḱ bhaṛa bạṛti babot ko kulikedere montri nonkae menkeda, nit hạbić rel gạḍi raḱ bhaṛa do̠ baṅ ḍher hoe kana.kho̠bo̠r sakam ko̠re o̠kako olet́kan o̠nado ạuṛiaḱ gea.Menkhan bhaṛa ḍher babot mit́ṭen commite tear hoe akana o̠nko do̠̠ no̠̠a babot taenom daram le hudisa.Maraṅ Montri hõ nonkage mit́ṭen hukume emakana bhaṛa baṅ ḍher reaḱ.

Ko̠ro̠na ajar iạte bar cando khon ḍher o̠kte rel gạḍi bond tahẽkana.Ona taenom 31 may adha Bas dejoḱko  16 goṭen rel gạḍi ko cạlu leda.Ona taenom 3 June arhõ 22 goṭen rel gạḍi calao̠ ko ehoṕlena.

Rel gạḍi montronaloe 5 septembor khon disom re 57 joṛa fel gạḍi ko calaoa ar corona reaḱ ạn ạri hõ tho̠ṛa ko komaoa  menteko hudis keda




RẠNU

RẠNU

Kạrigol Dontosho Mardi

Okoe kodo pạruạ ńũ

Okoe kodo Hạnḍi

Sãota menaḱ caole ata

menaḱ cakha sạnḍi.

Sohrae, baha, eroḱ

Aema ar hõ porob

Rạskạte pereć menaḱ

Bujhạu ạḍi gorob.

Joto nisạ benao lạgit́

Mit́ ṭaṅ menaḱ ran

Okoe sendra manḍer gajaṛ

Okoe bạnijko daran.

Bender hoṛo, guhum rạput́

Arhõ matkom reaḱ

Lạlu – bạcu moṛẽ mãhã

Jate ona seyaḱ.

Bir tala sagen menaḱ

Aema dare-nạṛi

Tumạl ako benao lạgit́ Rạnu bapari.