Jạtiyạri oporom sakam (NID) soṅge kate Relgạḍi re daṛan ạnko algakeda

Photo- Daily Sonali Sangbad

Jạtiyạri oporom sakam (NID) soṅge kate Relgạḍi re daṛan reaḱ keṭeć goṭawaḱ khone ocoḱena Rel montronaloe. Lukhibar Montronaloe reaḱ mit́ sombat sakam re noa khobor ko baḍae ocoakana. Ona sombat reko meneda mit́ jạtiạri oporom sakam (NID) tege ghorońj ren pon hoṛ gạḍi reaḱ ṭikiṭ ko get́ daṛeaḱa.

Calaoen 13 August Baṅgladisom Relgạḍite daṛan o̠kte gạdire dejoḱ hoṛkoaḱ jạtiạri oporom sakam sãore do̠ho̠e reaḱ katha ko menleda. Niạ reaḱ 7 mãhã tayomge noa ạnko pheraoket́ takoa relgạḍi ạḱyurko.  

Sombat reko lại sodorkeda je, Calaoen 13 Augusṭ  Baṅgladisom Rel hotete aema khobor sakam re sombat sodorlena je, Relgạḍite daṛan lạgit́ sanamko jạtiạri oporom sakam (NID) sãore do̠ho̠kate daṛan hoyoḱ takoa. Menkhan daṛa̠n ho̠ṛaḱ boge lạgit́ niạ ạn doko pheraokeda. Nit do mit́ṭen jạtiạri oporom sakam (NID) te gharońjren pon hoṛko dãṛã daṛeaḱa.  

Disomre ko̠ro̠na ajar saṕ ńamen tayom sanam lekan relgạḍi calao do̠ bond tahẽkana ar hõ 31 May 2020 pạhil dhao̠  8 joṛa relgạḍi calao lạgit́ko aṛaḱ keda. Inạ tayom dosar dhao̠ 3 June ar hõ 11 joṛa relgạḍi ko aṛaḱkeda, Menkhan dejoḱ hoṛkoaḱ okulạn hoyente 2 joṛa relgạḍi do̠ko bondkeda. Ar hõ calaoen Robibar 12 joṛa intarsiṭi  ar 13 joṛa commuter relgạḍi ko aṛaḱkeda. Nit do disomre jo̠to̠kote 30 jo̠ṛa relgạḍi calaoḱ reaḱ ko goṭa akada.




Candmoni

(Sạri Ghoṭna umul pańja kate golpo)

Candmo̠ni doko bapla kedea ako o̠ṛaḱ khon are (9) kilomiṭar sạngiń kudbir ato̠re.  Koṛa do̠ go babaren tesarić ge, lạṭukin do apatet́ ńutume doholet́ tạkina Hạkim ar Ukil. Pạris do̠ Bedeya, sạrige noa pạris ren hoṛ do̠ ko komti gea. Iń do̠ nit hạbić mit́ hoṛ hõ mẽt́ tedo bạń ńel ńam akat́ koa. Go̠ babaren kạṭić ić koṛa kante paseć milạu katege Muktạr ńutumge nimdaḱ mạnḍi hiloḱ do dại buḍhiaḱ moca khonko lại saḍe ocoleda. Hạkim ar Ukil do ńutum oloḱ hạbićkin paṛhao lena, menkhan Muktạr do class eight hạbiće seṭerlena, paṛhaoḱ re laser hataṅ baṅ tahẽkantae te microbus gạḍi calao cecet́ lạgit́ go babakin kurumuṭu keda. Aḍepase deko peṛako ṭhen ṭaka paisakin rin keda enrehõ driver hoyoḱ reaḱ ge monkin muruk keda. Muktạr do̠ thoṛa dinrege poyoṛ poyoṛ gạḍi calao hoe hewaena ar mit́ṭen sarkari office re bhạgleka kạmihoe ńamgot́ keda. Dosar bochor purạuḱ dela dilige go baba do koṛa bạhuae kin goṭakeda, ente umạr hõ ḍher calaḱ́ kan tạkina. Atoren Somraj Hembrom kin saṕkedea raibarić mente, ente uni do aćren jhạl peṛaren kuṛi hopon Candmoni sãote baplaye reaḱ mone mone teye guni bhạbi akana. Mit́ bar dom do paseć landa landa tege koṛaren go babaye lại akat́kina. Kumạt kuṛi Candmoniyaḱ soros soros gunkoe gahao akada ar sor peṛa reaḱ hõ mit́ bar doboṛ do ḍhergei lại labaṛ akada. Somraj do koṛa gharońjren ṭhen khon katha ańjom muruk kedae ar sombar haṭ hiloḱ do kudbir atoteye sen ạyuṕena.

Go babaren do mit́ goṭen ge gidrạe tahẽkante Candmoni do ạḍi dulạṛ ar alak balake haralena. Ato khon thoṛa sạńginre menaḱ primary schoolre thoṛa dine heć calaolena, mẽt́ marsal do besge hoeakan taya. Deko pusi kodo bako eṛe daṛeae kan tahẽkana, paseć re paseć baplaḱ reaḱ kathare apattet́ bae hẽg khan ạkil reaḱ ḍaharedo dhuṛie oṭaṅkea. Somraj do pạhil dhao gharońj tonol kạmi reye pheḍ akana, ente ạgil hapṛamko ṭhen khone ańjom akada, mit́goṭen do kạmi purạutege jạruṛa. Aćaḱ ato toyo ṭola soṅge kudbir peṛa sompok arhõ thoṛa ropha ocoe lạgit́ ạḍiye lumusuru akada. Katha lekate kạmire do ko laha calaoena.

Sạrige bạisạk cando reaḱ bale muluḱ hiloḱ ge bapla do̠ko dinkeda, ar ạḍi rajan bajan ko bapla idikedea. Koṛa do mon lagaokate thoṛa bochor doe khemao keda, driver kạmi katege ṭin teye oraḱ duạr keda; gharońjre nãwã peṛa hõkin ńamana. Ạḍi rạskạ ar ạḍi kusitege din do parom calaḱ kan tahẽkana; menkhan tayomte Muktạr do office reaḱ kạmi lạgit́te eṭaḱ etak jaega hõ calaḱ ar tahen hoyoḱ kan tae tahẽkana. Dulạṛ reaḱ jo mit́-bar-pea koṛakin ńamana, haere ạḍi rạskạ din do don calaḱ kan tahẽkana. Jaoge onte note calaḱ calaḱ tege mit́dhao do aema din bahre reye tahẽyena! Candmoni do ghrońj mukhiạwaḱ ṭewan ńam khạtirte office teye ńir senena. Ańjomkedae Muktạr do arhõ mit́ṭen kuṛi sãote menaya, baṅma court kacahạrireye bapla akana. Noa katha ańjom kate bohoḱre ceṭer ńur ade lekae ạukạukeda. Kạumạu raḱ raḱ te sạṛi ańcar do jot́ tege lohot́ cabaentaya. Tahen oṛaḱte ruạṛoḱ khon gujuḱge jiwiredoe hadoskeda.

Pea gidrạwante o̠kateye calaḱa alat́ bakat́ cabaenae Candmoni do. Ona oktere mit́ṭen NGO reaḱ home (tuar gidrakoak tahen jaega) ren calaoić soṅge ńapam ar aćaḱ duk kathae lȧi sodor adea. Sermaren Ṭhạkur jiu ge paseć mon doe galaoket́ taya uni calaoićaḱ do; thoṛa din tayom ge home te pe gidrại idiket́ koa. Bhagreaḱ peṛta kopal okateye calaḱa, home calaoić ge Candmoni kạmi hõe emadea. Candmoni do coṭ seć koyoḱ kate Ṭhạkur jiu ṭhen banar ti tulkate aćaḱ moloṅre jopoḱ ket́a. Ańjom akat́ae moloṅ re ol tahena, cet́ tobe aćaḱ moloṅredo noage ol tahẽkana!

Pea koṛage home khonko paṛhaoena ạḍi orasora. Candmoni hoe umer calaoena. Maraṅić koṛa Soniram do home khonge disom reaḱ paṛhao doe cabaket́a. Onkage talaić Budrại ar huḍińić Ḍoman hõ laha tayom home khonge oloḱ paṛhaokin mucạt́keda. Suniram do kạmie ńamket́ khan ać gogo do ar home re bae kạmi ocoadea, janam atoteko ruạṛena. Thoṛa din tayom Candmoni do maraṅ koṛa baplaye lạgit́ ato mạńjhi koe lạiat́ koa, ar onako dinrege Muktạr do laṅga reṅgeć, ulbuliạ leka ar ruạte jạbun akan Candmoniaḱ oṛaḱe sendra ńam keda. Candmoniaḱ jaṅgareye lesrot́ ente Candmoniaḱ lolo mon do heḍejoḱ ehoṕena.

Bes bes tege maraṅ koṛawaḱ bapla do paromena, paṛhaoḱ okterege paseć bạhu kuṛi doe nolao ledea. Gidrạko hara buruko re apatet́ Muktạr ma cet́ hõ bae ceka akat́, onate boloḱ onḍokoḱ bogeteko egerea. Huḍińić koṛa bapla hõ purạuena ar tesar mãhã rege Candmoniren ruạṛ hećlen jãwãe hõe boṅga talayena. Boehakoko kusilen rehõ ać gogo Candmoni doe mone mone te bogeteye homorleda. Cedaḱ bae homora, ato mạńjhiren ayo babako bạṛić bạṛić katha teko soboḱledea, chai chinạr menteko roṛledea; menkhan gidrạren apattet́e ruạṛ hećlenre mocakodo sikuṕlentakoa.

Maraṅ koṛa Suniram do mõṛe bochor ạcuroḱ tege bạhu bae sebeladea. Haere arhõ gharońjre seṅgel joloḱ ma ehoṕen. Setaḱ ạyuṕ, duṛuṕ teṅgo madho siń do Candmoniaḱ saṅsare khiloḍe ehoṕkeda. Onte Suniramaḱ gharońjre nãwã candoeye moloḱena, ńamanakin koṛa ar kuṛige; menkhan uni madho sińdo muruke soḱ seṭećkeda. Suniram do nitoḱ nãwã dạyike ńam akat́a office re, onte note calaḱ hoyoḱ kan taya. Cando re gelmõṛe dinge gharońj khon pharak re khemaoe ehoṕkeda. Haere ńelme uni hõ lolo mon raṛećtae lạgit́ co arhõ mit́ṭan bạhue ńaman. Bại bạite gharońj khon sompok hoe topaḱ keda. Bapla bạhu bạgikate somaj reaḱ ạn ạriko lebet́ losoponḍo kate macoe pharkaoena. Tala ṭanḍienae Suniram bạhu Baha do.

Suniram ać gogo Candmoni moloṅseć tiye idiket́ te moloṅreye doho keda. Bhitri ontorreye hudisana haere Ṭhạkur jiu moloṅ reaḱ ol do cet́ nonka ge menaḱa! Mẽt́daḱ jot́ tuluć ge cetan serma seće koyoḱ urić keda.