Biḱcạr ńam asre paromena 20 Serma !

Ạdibạsi koren ạyurićaḱ biḱcạr koyoḱ hor re paromena 20 serma.  18 august 2000 serma teheńaḱ niạ dinre Alfred Soren do Naoga reaḱ Bhimpur ato re jumi jaega dokhol baṛić hoṛ (diko) tite din reaḱ siń marsal reye goć ocolena.  Ạdibạsi ạyurić  Alfred Sorenaḱ teheń 20 serma paromen rehõ jahan bicạr baṅ ńam akana. Mamla reaḱ biḱcạr cet́ hoyoḱa daraekan dinre ? Niạ lạgit́ aema hudis ar ganḍon do menaḱa ạdibạsi hoṛko talare. Noko Ạdibạsi hoṛkoaḱ lạire baḍaeoḱ kana; jạmin re menaḱ ko dusi hoṛ do onko Ạdibạsi hoṛko botor ocoyet́koa. Onkoaḱ dhomokte jiwi reaḱ botorte aema hoṛ kodo akoaḱ gharońjko selet́ ona ato khonko dạṛ pharak akana. Nit okoe ko menaḱ ko onko hõ botorte bako cas bas daṛeaḱ kana onako jumire. Okoe ko mamlaren sạkhi ko tahẽkan onko hõ jiwi reaḱ botor te hanḍe nanḍe ko calaoena. Onate Aflred Sorenaḱ hike biḱcạr ńamoḱase baṅ ona reaṅ digdhạ ko sodor akada uni gharońjren ar ạdibạsi mukhiạko.

 




Mit́ din re̠ Disom re ko goćena 46 hoṛ KO̠RO̠NA Ajarte

Baṅgladisạm re̠ 24 ghonṭare KO̠RO̠NA ajar te̠ko jạbunena 3200 hor, ar mit́ din re̠ ko goćena 46 hoṛ. IECDR reaḱ hisạbte ajarreko paṛoen hoṛaḱ lekha do hoena 2 lakh 82 hajar 344 hoṛ ar goćena ko 3 hajar 740 hoṛ.

24 ghonṭa re bogeyenako 3 hajar 234 hoṛ.

Onko selet́ moṭ ko̠ro̠na ajar khon boge akan ko hoyena 1 lakh 62 hajar 825 hoṛ.

Teheń disom sombat buleṭin re̠ noa kathako so̠do̠r keda Sastho Odhidoptor.

Abo aḍepase disom Bharot re ho niạ ajar do ạḍi bạṛić ḍher calaḱ kana. Ona bhitrere santal disom jharkhan re   din din niạ ko̠ro̠na ajar do ḍher idiḱ kana.  Rimmy  Marcila Tudu Dumka khon santalstimes e baḍae ocokedea teheń Dumkạ ren mit́ docṭor Sitaram Shah do niạ ajr tey goćena Racnchi re.  Dumkạren Deputy Commissioner ar uniren driver, police office ko ho niạ rog ńam akat́ koa. Dumka reaḱ santal pargana re aema police  ko jạbunakana niạ ko̠ro̠̠na ajar te.   Goṭa Bharot disom re teheń hạbić te 27 lakh 2 hajar 742 hoṛ niạ ajar teko jạbun akana. Goṭa dhạrti re niạ rogte jạbun akan hisạte pạhil ṭhại re do America 54 lakh 37 hajar ar dosar do Brajil onḍe do 33 lakh 59 hajar hoṛ niạ rog ńam akat́ koa.




UEFA Europa league football haparao reaḱ final reko rakaṕe̠na Inter Milan

Calaoen tala ńindạ hoyena UEFA Europa league haparao semi-final. Onare Ukraine disom ren  gạkhuṛ football dol Sakhtar Donetsk 0-5 goal teko harao ocoena ar mit́ ṭen dhạrtiren gạkhuṛ ar ạḍi tạpis football dol Inter Milan ṭhen.

Ona khilạḍ re̠ko goal akada Lautaro Martinez (19 ar 74 minute re̠), Danilo D,Ambrosio (64 minute re̠) ar Romelo Lukaku (78 ar 83 minute re̠ ).

Inter Milan re̠n coach (gate ceceić) Antonio Conte me̠ne̠da-“gidrạko ạḍi mońj ko haparao akana khilạḍre. Menkhan netoḱ do rạskạḱ reaḱ okte̠ do baṅkana, final re Sevilla FC saõ̠te ạḍi kajaḱ mit́ṭen la̠rha̠i do hoyoḱa’’, onate ać ren khelwaṛ ko saṕṛao tahene metako kana.

Daraikan sokolbar hiloḱ Spain re̠n football dol Sevilla FC (okọi do 5 dhao jit ṭupriko horoḱ akat́ noa haparao) saõ̠te final reko lạṛhạia Inter Milan.




Ṭhạkur jiuaḱ (Isor Babawaḱ) Hukumko

Dhạrti sirjạu tayom serma Baba do Pilcu haṛam (Adam) Pilcu buḍhiye (Hawa) sirjạulet́ kinạ. Doholet́ kinae ạḍi mońj ar napae jaegare, okaredo jan janwar, cẽrẽ ciprut́ko talare heseć-sekreć rekin tahekana. Isor Babaaḱ hukum bebatao serma dut ge serma parades khon laga ocoente Soetane bikạuena. Ṭhạkur jiu do mit́ dare reaḱ jo jome manalet́ kina, menkhan soetanaḱ gobol rekin paṛaoente Ṭhạkur jiuaḱ hukumkin bebasutada. Ṭhạkur jiu do laga o̠ḍok ket́kinạ ona mońj jaega Eden bagwan khon.

Manwa ko saṅgeyen khan Ṭhạkur jiu do bako disạledea, onate mit́ okteye mohor meṭao ket́koa. Aema din tayom Ṭhạkur jiu do Mose nạbiye kusiadea ar maraṅ burure hohoadete 10 (gel) goṭen hukume calade tahekana. Barea dhirire 10 goṭen hukum do abo manwa lạgit́e emat́bona.

  1. Iń samaṅre eṭaḱ Isorko aloko tahentam ma.
  2. Goṛhon muṭhạn se jahan ḍhob alom benaojoṅa, baṅ do coṭ sermarenko reaḱ, baṅ do latar otrenko reaḱ, baṅ do o̠t latar daḱrenko reaḱ. Onako alom ḍoboḱaḱa ar alom sewawaḱa.
  3. Probhu amren Isoraḱ ńutum ạuri pạthạuṛi do alom ńumtaea; ente Probhuaḱ ńutum ạuṛi pạthạuṛiye ńumtae hoṛ do bae bin dosea.
  4. Jirạuḱ mãhã disạime, jemon onam so̠no̠t; turui mãhãm khaṭaoḱa ar amaḱ jotom kạmia; menkhan eaeaḱ mãhã do Probhu amren Isor ńutumte mit́ṭeć jirạuḱ dinge.
  5. Eṅgam ạpum ganaokinme, jemon Probhu amren Isore emam disomre amaḱ dinkoge ḍher hoyoḱtam.
  6. Alom khuna.
  7. Alom laṭghaṭa.
  8. Alom kombṛoea
  9. Am aḍepaseren hoṛ reaṅ eṛe goha alom ema.
  10. Am aḍepaseren hoṛaḱ oṛaḱ duạr alom lalocaḱa; am aḍepaseren hoṛren maejiu se guti, se kạmṛi se ḍaṅgra, se gadha se am aḍepaseren hoṛaḱ jahanaḱge alom lalocaḱ́a.

Sonot utạrić Ṭhạkur jiu cetan reaḱ hukumko aćaḱ titeye ol akat́a. Mit́ṭeć dhirire do aćaḱ sonotoḱ reaḱ rukhiạ ar dosaraḱ redo manwa tala reaḱ goṛo gopoṛo, dulạṛ ar dạyik reaḱe hukum akat́a. Amren go Babakin manaokin lagaoḱa, ar alom khuna; noakin do jiwi lạgit́te sonotaḱ kana. Alom laṭghaṭa, noa do bapla ar gharońj rukhiạ reaḱ tonol kana.  Alom kombṛoea, noa do sompotti rạkhi jogao reaḱ hukume em akat́a. Eṛe goha alom ema, noa redo eṛe khon sạriaḱ seć taṛam reaḱ uskur kana.  Alom laloca, noatedo ontor saphae reaḱ sạbun kana.

Delabon abo sanam Santal boeha miserako, Ṭhakur jiuaḱ hukum bon manao ganaote bhorbon hameṭjoṅma.